Celá vec v Trenčíne sa točí okolo tzv. Cellerovej jamy, pomenovanie dostala po bývalom šéfovi radnice Branislavovi Cellerovi. Ešte v roku 2008 ju vykopala bratislavská akciovka Tatra Real Trade s tým, že začne stavať podzemné garáže a polyfunkčný objekt. Narazila pritom na významný objav – predsunuté opevnenie Trenčianskeho hradu zo 17. storočia. Ministerstvo kultúry nález vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku. Keďže investor nebol ochotný zmeniť projekt kvôli pamiatke, od zámeru odstúpil a vymáhal od samosprávy odškodné. Vec nakoniec skončila na Ústavom súde. Ten pred tromi rokmi rozhodol, že súdy nižšieho stupňa v predchádzajúcich verdiktoch porušili základné práva spoločnosti Tatra Real Trade na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie a ochranu majetku. Krajský súd preto pred týždňom opravil svoje rozhodnutie v súlade s uznesením Ústavného súdu a prikázal mestu platiť.
Firma žiada odškodnenie vo výške 1,6 milióna eur
„Mesto Trenčín najprv na okresnom i krajskom súde vyhralo neodvolateľne spor so spoločnosťou Tatra Real Trade a následne bez toho, aby mesto bolo prizvané na rokovanie a dodanie dokumentov, dvaja sudcovia Ústavného súdu, konkrétne sudca Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová, rozhodli, že súdy rozhodli zle. Doslova tieto všeobecné súdy ponížili a nakázali im, ako majú rozhodnúť. Rozhodli, že občania Trenčína budú musieť spoločnosti Tatra Real Trade platiť nehorázne peniaze,“ tvrdí Rybníček, podľa ktorého títo dvaja sudcovia prekročili kompetencie. Šéf radnice spresnil, že samospráva už spoločnosti zaplatila 230-tisíc eur, tento týždeň ďalších 135-tisíc eur. A to ešte nie je koniec. Podľa primátora firma žiada odškodné vo výške 1,6 milióna eur, čo sú náklady, ktoré jej vznikli pri príprave a realizácii stavby, na to sa ešte nabaľuje zmarený zisk a úroky z omeškania. „Bavíme sa o sumách od dvoch do štyroch miliónov eur a bude to ohrozovať chod mesta,“ mieni Rybníček.
Hovorkyňa Ústavného súdu Martina Ferencová nechcela komentovať Rybníčkovo vyjadrenie o tom, že podľa jeho názoru dvaja sudcovia prekročili svoje kompetencie. „Sudcovia prvého senátu Ústavného súdu nebudú komentovať žiadne vyjadrenia k danej veci v médiách,“ dodala hovorkyňa. Advokát Rastislav Sopóci z advokátskej kancelárie Malich, ktorá zastupuje spoločnosť Tatra Real Trade, sa k veci vyjadril stručne. „Doručené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne rešpektujeme, pričom k danej veci sa vyjadríme až po ukončení daného súdneho sporu v celom rozsahu, keďže zatiaľ bolo rozhodnuté o nárokoch klienta iba čiastočným, respektíve medzitýmnym rozsudkom,“ uviedol.
Primátor Trenčína sa chce obrátiť na najvyšší súd
Rybníček sa chce pokúsiť o mimoriadny opravný prostriedok a obrátiť sa na Najvyšší súd. „Budeme argumentovať, že dvaja sudcovia Ústavného súdu nehoráznym spôsobom vstúpili do kompetencií všeobecných súdov. Platí však to, že teraz sme úplne bezmocní, neexistuje nič, čo by to dokázalo zmeniť. Keď sa toto celé skončí a mesto bude musieť platiť, budem potom žiadať štát, aby nám vrátil peniaze. Nemôže sa stávať, že rukojemníkmi takýchto rozhodnutí budú obyvatelia miest a obcí,“ zdôraznil Rybníček. Podľa neho samospráva teraz bude musieť sporiť peniaze do rezervného fondu.
„V tomto spore je iróniou to, že ho nezavinilo mesto. Problém bol v tom, že pamiatkari označili nález za historickú pamiatku a chceli miesto upraviť tak, aby sa múry zachovali, s čím investor nesúhlasil. Mesto Trenčín by sa podľa mňa mohlo ešte obrátiť na Medzinárodný súdny dvor v Haagu, lebo toto je postavené na hlavu. Ako môže mesto zodpovedať za škodu, keď ju nespôsobilo? Stavbu stopli pamiatkari,“ myslí si právnik Ján Kanaba. Viceprimátor Ján Forgáč spomína, že po objavení hradieb boli niekoľko rokov ťahanice o to, či firma stavbu zmení, prispôsobí nálezu, alebo ustúpi od projektu úplne. „Nakoniec sa rozhodli pre tretiu možnosť, nakoľko neboli ochotní výstavbu prispôsobiť nálezu,“ konštatoval Forgáč. V roku 2012 mesto stavebné povolenie zrušilo.
Národná kultúrna pamiatka je zahádzaná zeminou
Jama, ktorá dlhé roky hyzdila tvár mesta, skončila zasypaná zemou a s ňou i nájdená pamiatka. „Dali to zasypať pamiatkari. Ten nález bolo v takom stave, že transport opevnenia kategoricky zamietli a jediný spôsob, ako pamiatku ochrániť, bol, prikryť ju geotextíliou a zasypať. Máme teda národnú kultúrnu pamiatku ktorá je zahádzaná zeminou,“ pripomenul Forgáč. Doplnil, že investor vopred vedel, že stavia v zóne, ktorá je bohatá na archeologické nálezy. „Mesto Trenčín je jedno z troch najzaujímavejších miest z pohľadu histórie na Slovensku, a tak musí byť úplne jasné, že sa takéto niečo pri výstavbe podzemných garáží môže stať,“ podčiarkol viceprimátor.
Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska, povedala, že rozhodnutia súdov síce nekomentuje, na druhej strane mesto naozaj nemôže niesť zodpovednosť a najmä finančné riziko a plnenie za to, čo je celonárodný záujem. „Kultúrne pamiatky nie sú len vecou mesta Trenčín, ale sú celonárodným záujmom. A preto aj na základe tohto prípadu a príkladu by bolo vhodné pouvažovať nad zmenou legislatívy, pretože toto naozaj nezavinila samospráva. Bolo by tiež vhodné spraviť na túto tému diskusiu a nájsť riešenie, ktoré by neznamenalo zaťaženie toho, kto predáva pozemok,“ navrhla Balážová, ktorá nevylučuje, že táto kauza môže znamenať precedens v tom zmysle, že sa teraz budú dožadovať odškodnenia aj iné firmy, ktoré majú záujem stavať a „zakopnú o pamiatku“.