Podľa Ľubomíra Palčáka z Výskumného ústavu dopravného (VÚD) sa ich stav rozdeľuje do siedmich kategórií od veľmi dobrého až po havarijný. V posledných troch kategóriách, teda v zlom, vo veľmi zlom a v havarijnom stave sa nachádza tisíc z nich.
Mosty na Slovensku podľa Palčáka podliehajú pravidelným kontrolám. „Čo sa týka vykonávania kontrol, systém je dobrý. Horšie je to s dlhodobým nedostatkom financií,“ konštatoval pre TASR. Dlhodobo sa podľa jeho slov dáva na opravy málo financií a väčšinou sa riešia až havarijné stavy. „Problém je v tom, že keď neriešime prvé problémy, ale až zlý, či veľmi zlý stav, financií treba viac,“ opísal Palčák.
Keďže Slovensko nemá podľa jeho slov ešte vybudovanú základnú sieť diaľnic a rýchlostných ciest, viac peňazí smeruje do jej výstavby. Menej však už do pravidelných opráv a údržby.
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Rastislav Cenký v tejto súvislosti pripomína, že mosty s dĺžkou nad 200 metrov by mali byť povinne vybavené funkčnými monitorovacími systémami, ktoré dokážu zaznamenávať technické parametre a odchýlky. V prípade prekročenia hraničných hodnôt upozornia správcu a zabránia nielen nadmernému opotrebeniu, ale tiež kritickým a životu nebezpečným situáciám.
„Takéto systémy dnes vedia pracovať autonómne a bez nutnosti obsluhy a vedia napríklad zaznamenať preťaženie mosta a zaslať upozornenie na dispečing,“ vysvetlil Cenký. Tieto monitorovacie systémy majú podľa jeho slov vysokú presnosť pri relatívne nízkych nákladoch na implementáciu.
„V nedávnej minulosti boli takéto monitorovacie systémy na Slovensku testované napríklad po páde mosta v Kurimanoch v spolupráci so štátnou spoločnosťou Technická obnova a ochrana železníc,“ doplnil.
V prístavnom talianskom meste Janov sa v utorok 14. augusta zrútila časť diaľničného mosta. Nehoda si podľa posledných údajov polície vyžiadala 38 obetí. Most bol vybudovaný ešte v 60. rokoch 20. storočia. V čase incidentu bola v danej oblasti silná búrka a na moste prebiehali údržbové práce.