Kandidáti na primátorov: Koalícia má čas

Voľby primátorov, starostov a komunálnych poslancov sa budú konať v sobotu 10. novembra. Kandidátne listiny však musia byť podané najneskôr 60 dní pred týmto dátumom. Do uzávierky tak nezostávajú ani štyri týždne, posledný termín na podanie kandidátky je v utorok 11. septembra.

Koaličné strany zatiaľ nehovoria o menách kandidátov, ktorých pošlú do súboja o osem najvýznamnejších miest. „Rokovania o kandidátoch na primátorov krajských miest ešte prebiehajú. Je k dispozícii ešte takmer mesiac do termínu lehoty na podávanie kandidátnych listín,“ reagovalo tlačové oddelenie Mostu-Híd. „Predmetné nominácie sú v kompetencii krajských štruktúr. Ústredie nezasahuje do nominácií,“ uviedla Zuzana Škopcová z kancelárie predsedu SNS.

Smer na otázku Pravdy neodpovedal, z dosiaľ známych informácií je zrejmé, že strana podporí v Prešove nezávislého kandidáta Miroslava Benka a v Košiciach bude pod hlavičkou Smeru kandidovať súčasný viceprimátor Martin Petruško. Vo štvrtok ohlásil kandidatúru aj súčasný primátor Nitry Jozef Dvonč. Na tlačovej konferencii oznámil, že ho budú podporovať Smer a SNS.

Nie všetci primátori krajských miest plánujú svoj mandát obhajovať. Žilinský primátor Igor Choma (Smer) ešte v januári oznámil, že kandidovať nebude. O znovuzvolenie sa nebude uchádzať víťaz ostatných volieb v Košiciach Richard Raši (Smer). Svojho mandátu sa vzdal ešte v marci, v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu vlády pre investície. Úlohy primátora vtedy prevzal viceprimátor Martin Petruško (Smer), ktorý v novembri zabojuje aj o oficiálne zvolenie do úradu.

Spojená opozícia stavila na nezávislých

Opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina vo väčšine krajských miest už predstavili svojich kandidátov. Do volieb sa rozhodli ísť spoločne. V Bratislave podporujú Jána Mrvu, starostu mestskej časti Vajnory. V Nitre idú do volieb s mestským a krajským poslancom Jánom Greššom. V Banskej Bystrici podporujú poslanca krajského a mestského zastupiteľstva Igora Kašpera, ktorý sa vlani neúspešne uchádzal o post župana. V Žiline získal podporu opozície mestský poslanec Peter Fiabáne a v Košiciach krajský a mestský poslanec Jaroslav Polaček.

Väčšina týchto kandidátov si píše za meno označenie „nezávislý“. Jediný, ktorý sa tak neoznačuje, je Greššo, ten v súčasnosti však sedí v mestskom zastupiteľstve ako nezávislý poslanec.

Mimoparlamentné KDH sa v niektorých mestách spojilo s opozíciou. Jej kandidátov podporuje v Košiciach, Banskej Bystrici a Nitre. V Bratislave, Prešove a Trnave majú kresťanskí demokrati vlastných nominantov.

Haulík: Trend nezávislých bude rásť

Sociológ Pavel Haulík sa nazdáva, že pre koaličné strany ešte nie je neskoro priniesť relevantných kandidátov. Otázkou však je, či disponujú ľuďmi, ktorí by mohli byť vo veľkých mestách úspešní a osloviť verejnosť aj so straníckou nálepkou. „V tom by som bol opatrný. Neustále platí trend nezávislých kandidátov, vo veľkých mestách možno menší ako v malých, ale aj tam môžu mať strany problém postaviť straníckeho kandidáta, ktorý by mal šancu vyhrať. S tým môže byť problém,“ myslí si sociológ.

Podľa Haulíka možno očakávať, že trend nezávislých kandidátov bude rásť. „Komunálne voľby majú iný charakter ako parlamentné. Pri komunálnych je zreteľnejšie prepojenie funkcie s osobou, nie s nejakou formou politiky, a to najmä v malých obciach, ktorých je na Slovensku väčšina,“ vysvetlil sociológ.

Problém pri presadzovaní konkrétnej politiky, ktorá má charakter spätosti s nejakou politickou stranou, je podľa neho v tom, že samotný primátor nevie garantovať, že svoje predstavy a predvolebné sľuby v zastupiteľstve presadí. Zastupiteľstvo sa totiž vytvára nepredvídateľne, a ak primátor nebude mať dostatočnú podporu poslancov, bude mať len obmedzenú moc niečo presadiť. „Stranícke kandidátky, ktoré by mali jednoznačný program a za ním si stáli, de facto neexistujú,“ podčiarkol Haulík.

Sociológ nepredpokladá, že nadchádzajúce voľby sa budú líšiť oproti tým, ktoré prebehli pred štyrmi rokmi. „Ťažko. Výraznejší bude zrejme len trend presadzovania nezávislých kandidátov, a to aj medzi tými úspešnými, ako to bolo pred štyrmi rokmi. Inak sa veľa zmien nedá očakávať, pretože v legislatíve a kompetenciách komunálnych orgánov nenastali také zmeny, ktoré by mohli zmeniť aj charakter volieb,“ dodal Haulík.

Voľby s novinkami

Zopár formálnych zmien vo voľbách oproti tým v roku 2014 predsa len nastane. Od roku 2015 je účinná nová volebná legislatíva, ktorá zjednotila základné pravidlá pre všetky druhy volieb. Rovnako ako pri minuloročných krajských voľbách či parlamentných voľbách v roku 2016 aj v tomto prípade platí 14-dňové moratórium na zverejňovanie výsledkov predvolebných prieskumov. Novinka však čaká voličov najmä o štyri roky, keď sa budú komunálne voľby konať v rovnaký deň ako krajské. Župani, ktorí sa do svojich funkcií dostali minulý rok, majú preto jednorazovo predĺžené funkčné obdobie na päť rokov.

Termín volieb vyhlásil predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) na sobotu 10. novembra. Záujemca, ktorý sa chce stať primátorom alebo starostom, musí mať najneskôr v deň konania volieb aspoň 25 rokov, povinnosťou je aj trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje. Toto pravidlo platí aj pre kandidáta na poslanca, kandidovať však môže už od 18 rokov.

Nezávislý kandidát na primátora či starostu musí na podporu svojej kandidatúry vyzbierať podpisy občanov. Ich počet závisí od toho, koľko občanov má obec, v ktorej kandiduje. Pri najmenších obciach do 50 obyvateľov stačí desať podpisov, pri najväčších mestách s populáciou nad 100-tisíc je to 1¤000 podpisov. Kandidát na starostu či primátora môže zároveň kandidovať aj za poslanca obecného zastupiteľstva.

Kandidát sa môže vzdať kandidatúry najneskôr 48 hodín pred voľbami, čiže do 8. novembra 7. hodiny ráno. Musí tak urobiť písomne s úradne osvedčeným podpisom. Predseda volebnej komisie potom zabezpečí, aby bola informácia o vzdaní sa kandidatúry zverejnená vo volebnej miestnosti. Ak sa raz kandidát svojej kandidatúry vzdá, toto rozhodnutie už nemôže vziať späť.