Odborníkov by pritiahol aj väčší záujem vysokých škôl

Michal už desať rokov pôsobí na univerzitách v Spojenom kráľovstve, kde prednáša a venuje sa výskumu v oblasti ekonómie. "Raz som prednášal na slovenskej univerzite a neskôr som sa ponúkol, že by som mohol témy, ktoré učím v Británii, odprednášať aj doma. Tento nápad nenašiel ohlas," hovorí pedagóg Univerzity v Yorku. Napriek skúsenostiam a výsledkom sa ho žiadna zo slovenských vysokých škôl nesnaží pritiahnuť domov.

17.08.2018 14:00
Masarykova univerzita, pedagógovia, výskumníci Foto:
Na Masarykovej univerzite v Brne je približne 200 slovenských pedagógov a výskumníkov, najviac je ich na fakulte informatiky (na snímke jej prednášková sála), kde je zo Slovenska i takmer polovica študentov.
debata

„Vo všeobecnosti je ťažké nadviazať kontakt s ekonómami zo slovenských vysokých škôl, nemajú tendenciu navštevovať konferencie, semináre či školenia, kde sa stretávajú ľudia pôsobiaci na ,západných' univerzitách,“ vysvetľuje Michal. Aj tak by sa raz chcel vrátiť. Presvedčila by ho možnosť odborného kariérneho rastu, lepšia finančná podpora výskumu či moderné vybavenie. „Čo sa však týka univerzít, bez zásadných systémových zmien sa naše predstavy pravdepodobne nestretnú,“ mieni Michal.

Na Slovensko sa neplánuje vrátiť viac ako 43 percent vysokoškolských pedagógov a vedcov pôsobiacich v zahraničí. Vyplýva to z prieskumu, ktorý od mája do júna urobila na vzorke takmer dvesto respondentov mimovládna organizácia MESA10 v rámci projektu To dá rozum. „Najčastejším dôvodom, prečo sa odborníci rozhodli zostať v zahraničí, bola vedecká a umelecká činnosť na vyššej úrovni, vyššie platové ohodnotenie, dostatok peňazí či možnosť pracovať s kvalitnými vedcami a umelcami,“ zhodnotila riaditeľka projektu Renáta Hall. U mladých Slovákov od 24 do 35 rokov zas výrazne prevažovalo ako dôvod netransparentné prerozdeľovania grantov.

Vedci by chceli aspoň občas na Slovensku prednášať

Medzi bariéry pre návrat na slovenské vysoké školy patria podľa prieskumu aj zle manažované pracoviská, nedostatok kvalitných spolupracovníkov či nedostatok záujmu o prácu odborníkov a jej ocenenie. Analytik projektu Stanislav Lukáč pripomína, že šance na návrat odborníkov by zvýšil aj intenzívnejší záujem vysokých škôl. „Našich vedcov a učiteľov v zahraničí nikto neoslovil na spoluprácu. A to ani za účelom hodnotenia žiadostí o granty, hodnotenia kvality vysokých škôl alebo formovania verejných politík,“ vymenúva Lukáč. Prieskum pritom ukázal, že takmer 75 percent respondentov by malo záujem na našich vysokých školách aspoň občas prednášať či spolupodieľať sa na výskumných a umeleckých projektoch. Tí, ktorí majú aspoň občasný kontakt so slovenskými školami, pritom častejšie pomýšľajú na návrat.

Podľa Hall sa pod slabšiu spoluprácu podpisuje najmä uzavretosť vysokoškolského systému. Slovenskí vysokoškolskí učitelia a vedci v súčasnosti pôsobia najmä v Česku, USA, v Nemecku, Rakúsku, Holandsku či vo Fínsku.

Naše univerzity slabú spoluprácu so slovenskými odborníkmi v zahraničí odmietajú. „Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako výskumná univerzita je odkázaná na intenzívnu komunikáciu s odborníkmi zo zahraničia,“ vysvetlil rektor školy Pavol Sovák. Najaktívnejšia je v tomto smere podľa neho prírodovedecká fakulta, obzvlášť Ústav fyzikálnych vied. Dodáva, že univerzita tiež týchto odborníkov pravidelne pozýva na prednášky či na spoluprácu na projektoch.

Problémom pre univerzity sú peniaze aj byrokracia

Školy však priznávajú, že prilákať svojich odborníkov zo zahraničia je náročné. „Problémom pritom nie je len zúfalý nedostatok financií, ale aj nezmyselné byrokratické prekážky, ktoré vedecké bádanie na Slovensku limitujú,“ konštatuje prorektor Univerzity Komenského pre rozvoj Vincent Múcska. Napriek tomu sa univerzita snaží zapájať do rôznych projektov, ktorých cieľom je zabrániť ďalšiemu úniku mozgov zo Slovenska. Cez vládny program Návrat domov sa podarilo presvedčiť šesť pedagógov. Tieto opatrenia však Múcska považuje len za čiastkové. „Našu vedu, obzvlášť nenahraditeľný základný výskum, nespasia kádre zo zahraničia, akokoľvek radi ich u nás vidíme, ale jej koncepčná podpora zo strany štátu i súkromného sektora,“ zdôraznil prorektor.

O návrat odborníkov sa od roku 2015 snaží aj rezort školstva v rámci vládneho programu Návrat domov. Na návratové príspevky ročne vyčlení milión eur. „V roku 2017 sa vďaka tomu vrátilo päť ľudí, z toho dvaja mladí odborníci a traja experti. Tento rok sa zatiaľ vrátilo sedem odborníkov,“ približuje tlačové oddelenie ministerstva. Finančná podpora pri návrate sa pre mladého odborníka pohybuje na úrovni 10-tisíc eur. Odborník s viac ako 10-ročnou praxou môže dostať 50-tisíc. „Z celkového počtu 20 ľudí, ktorí sa vrátili na Slovensko od začiatku fungovania podpornej schémy, štrnásti obsadili pozície na verejných vysokých školách,“ spresňuje tlačový odbor. Dvaja obsadili pozície vedeckých pracovníkov v rámci Slovenskej akadémie vied a štyria pozície ekonomických analytikov v rámci orgánov štátnej správy.

V programe chce ministerstvo pokračovať aj na budúci rok, rovnako ako v podpore excelentného výskumu. „Podarilo sa vyrokovať preradenie kategórie vedeckých pracovníkov do tarifných tabuliek pre vysokoškolských pedagógov, čo bude znamenať zvýšenie platov vedcov a výskumných pracovníkov. Snahou rezortu bude udržať týchto perspektívnych vedeckých pracovníkov na Slovensku,“ dodal tlačový odbor.

České univerzity našich odborníkov chcú

O slovenských vysokoškolských pedagógov a vedcov je záujem najmä v susednom Česku. Na Univerzite Palackého v Olomouci pracuje 154 Slovákov. „Ide o profesorov, docentov, odborných asistentov či vedeckých pracovníkov,“ spresnil Tomáš Franta z oddelenia komunikácie. Slováci si miesto našli aj na Masarykovej univerzite v Brne. „V radoch pedagógov a výskumníkov pôsobí aktuálne približne 200 Slovákov z celkového počtu 4,5-tisíca zamestnancov,“ spresnila pre Pravdu hovorkyňa univerzity Tereza Fojtová.

Najviac ich v Brne pôsobí na fakulte informatiky, kde takmer polovicu študentov tvoria rovnako Slováci. „Slovenskí odborníci sú tiež aj na prírodovedeckej, lekárskej, ekonomicko-správnej fakulte či na fakulte sociálnych štúdii,“ dodala hovorkyňa. Odborníkov k nim podľa jej slov láka najmä špičkové vybavenie a dobré pracovné podmienky. „Do vybavenia univerzita v uplynulých rokoch investovala miliardy eur aj vďaka dotáciám z európskych fondov,“ uviedla Fojtová. Pripomenula, že univerzita je atraktívna aj pre slovenských študentov. „Aktuálne ich na univerzite študuje viac ako 5 000, čo je 17 percent z celkového počtu študentov,“ uzavrela

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #vysoká škola #Zahraniční Slováci #návrat #pedagóg