Pán Beckova dostal dve dcéry aj syna. A vraj za to môže práve madona. Originál sochy majú v Česku, do Beckova sa po štyristo rokoch vrátila verná kópia.
Traduje sa, že nádhernú Beckovskú madonu v nadživotnej veľkosti dal vyrobiť hradný pán Ctibor zo Ctiboríc (uvádzaný aj ako Stibor zo Stiboríc) pre svoju manželku Dobrochňu. Objednal ju u majstrov v Tirolsku. „Pôvodná socha je vyrobená z limbového dreva, jej originál sa nachádza v kostole v českých Koryčanoch. Ctiborovi a Dobrochni sa údajne nedarilo mať deti a vtedy madona vykonala prvý zázrak, narodili sa im tri deti, dve dcéry a dedič, syn Ctibor,“ vysvetlil výkonný riaditeľ Záujmového združenia Hrad Beckov Peter Pastier.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Keď v roku 1434 zomrel syn Ctibor, hrad sa dostal do rúk Bánffyovcov. Ladislav bol však protestant a k madone nemal vzťah. Socha sa ocitla doslova v ohrození. Pôvodne bola v kaplnke na hrade, neskôr ju ešte Ctibor premiestnil do kláštora v Novom Meste nad Váhom. Mladý pán Ctibor ju však preniesol nazad na hrad, pretože hrozilo, že ju zničia husiti.
Husiti ju síce nezničili, ale osud u nových pánov hradu nemala madona istý. Nejaký čas bola dokonca vyhodená na povale nad kaplnkou. Vrcholom všetkého bolo, keď ju vyšmarili do potoka, odkiaľ sa ju podarilo len tak-tak zachrániť. Koncom 16. storočia ju do Čiech preniesla Anna, sestra posledného z Bánffyovcov. Tam je dodnes.
„Pred niekoľkými rokmi odborníci zisťovali vek dreva, z ktorého je vyrobená. Prišli na to, že nie je vôbec poškodená, nenapadol ju ani červotoč. Hovorí sa, že odkedy sa preniesla do kostola, začali sa tam diať zázraky,“ vysvetlil Pastier. V Česku je tak madona už 423 rokov, na Slovensku bola približne 200 rokov.
Ostatnú nedeľu vernú kópiu Beckovskej madony vysvätili v historickom kostole, ktorý dal na prelome 14. a 15. storočia tiež vystavať Ctibor zo Ctiboríc. „Je to faximília, ide o presnú kópiu, ale nie z pôvodného materiálu. Madonu sme dali vyrobiť prevažne z peňazí vyzbieraných na vstupnom. V reštaurátorskej dielni sa spravil odliatok zo živice, ale technológia nanášania farieb a zlatých plátkov je pôvodná. Čiže reštaurátorské techniky sú originálne, len socha nie je z limbového dreva ako pôvodná,“ spresnil Pastier.
Madona má svoje miesto v kaplnke na Beckovskom hrade, ktorá bola ešte donedávna ruinou. Pred rekonštrukciou z nej museli povyvážať množstvo sutiny. Začiatkom roka 2018 osadili do kaplnky aj na emporu masívne drevené dvere s kovaním. Onedlho chcú dorobiť z prednej západnej steny uzavretie rozety, kam chcú umiestniť kovovú konštrukciu s imitáciou ručne vyrábané skla, to znamená, že pôjde o sklo s drobnými nerovnosťami a vzduchovými bublinkami, aké vyrábali v minulosti. V máji osadili aj sklené výplne do gotických okien a kompletne opravili ostenie okien. V septembri sa potom majú začať reštaurátorské práce na maľbách.
Madona je vysoká presne ako pôvodná, meria až 1,83 metra, ale neváži veľa, keďže ide o odliatok. „Veríme, že madona do priestoru kaplnky prenesie aj duchovno,“ uzavrel Pastier. Legendami opradená zrúcanina Beckovského hradu sa vypína na strmom 50-metrovom brale nad obcou Beckov. Spomína sa už v roku 1200. Koncom 13. storočia sa stal majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Na prelome 14. a 15. storočia ho dostala ako zálohu rodina Ctiborovcov, tá ho neskôr aj odkúpila. Po vymretí rodu po meči sa stal majetkom Bánffyovcov. Tí pôvodne gotický hrad prestavali na renesančné sídlo. Investovali najmä do jeho opevnenia, vďaka čomu ho nikdy nedobyli Turci. Keď Bánffyovci vymreli, hrad sa stal majetkom rôznych šľachtických rodín, ktoré žili v obci. V roku 1729 ho zničil požiar a hrad už len pustol.