Podpora by sa podľa hovorkyne zdravotníckeho rezortu Zuzany Eliášovej mala týkať študentov ošetrovateľstva, ktorí sú v prvom bakalárskom stupni. O peniaze budú môcť požiadať už v septembri. Stabilizačné štipendium bude dobrovoľné, študent sa sám rozhodne, či ho chce poberať. Pri desaťmesačnom akademickom roku vyjde mesačná podpora na dvesto eur.
Koľko rokov po skončení školy bude treba odpracovať v odbore, zatiaľ nie je presne určené. "Predbežne by to malo byť šesť až deväť rokov, pričom ministerstvo má záujem na vytvorení takého modelu, aby bol pre študentov dostatočne motivačný, " naznačila Eliášová. Donedávna rezort hovoril len o deviatich rokoch.
Ministerstvo chce do štipendií investovať o sumu 2,5 milióna eur. "O detailoch rokujeme s ministerstvom školstva, následne budeme komplexne informovať,“ doplnila Eliášová.
Laurinc: Opatrenie sestry v systéme neudrží
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pripomína, že študenti môžu aj v súčasnosti poberať motivačné a prospechové štipendiá. Riaditeľ komory Milan Laurinc nerozumie najmä deväťročnej povinnej viazanosti.
V praxi totiž môže zamestnávateľ poskytnúť pracujúcej sestre voľno alebo uhradiť jej náklady na vzdelávanie, napríklad ak si sestra robí špecializačné štúdium. „Pri tom sa zaväzuje zamestnávateľovi jedna k jednej. Teda, ak študuje rok, zaviaže sa, že v zariadení zostane ešte rok navyše. Je podľa mňa nešťastné, že z troch rokov štúdia sa musí študent zaviazať až na deväť rokov,“ konštatoval Laurinc.
Opatrenie podľa neho sestry v systéme neudrží. „Sestra, ktorá nebude chcieť zotrvať v odbore na Slovensku a odíde do zahraničia, kde jej ponúknu nástupný plat 2 000 eur, prípadne, ak ide o Švajčiarsko, od 4 000 do 6 000 eur, tak je schopná celé štipendium štátu vrátiť možno za dva mesiace. Preto to nepovažujeme za dobré riešenie,“ zhodnotil Laurinc.
Komora by skôr privítala zvýšenie počtu prijatých uchádzačov na bakalársky stupeň odboru ošetrovateľstvo, ako sa to nedávno udialo pri lekároch.
„Opakovane upozorňujeme na to, že ministerstvo má dva roky na stole opatrenie, ako zvýšiť počet absolventov. Zmena metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám umožní prijať viac študentov aj v profesii sestra,“ priblížil Laurinc.
Podľa riaditeľa komory je tiež nevyhnutné, aby sa pre absolventov vytvorili vhodné pracovné podmienky. „Dôležité je zvýšenie mzdy, či umožniť sestrám pracovať aj na iný ako na plný úväzok v súlade so Zákonníkom práce,“ vymenoval Laurinc.
Problémom je výška štipendia a dlhá viazanosť
Študentov ošetrovateľstva odrádza od využitia štipendia jeho výška a dlhoročná viazanosť. „Podobný program majú v severozápadných teritóriách v Kanade. Ak si tam žil väčšinu života, tak ti zaplatia univerzitu, kde chceš, ak sľúbiš, že po dokončení štúdia sa vrátiš, budeš tam bývať a pracovať aspoň toľko rokov, koľko si študoval. Navrhnutá viazanosť preto nemá logiku,“ mieni Jozef z Martina. Deväť rokov považuje za pridlhý čas.
„Odísť nás núti aj chabý stav priestorov a vybavenia v štátnych nemocniciach. Človek tak nemôže rozvíjať svoje ja ani aplikovať postupy, ktoré sú v iných krajinách už desať rokov zaužívané,“ myslí si Kristína, študentka ošetrovateľstva v Bratislave. Peniaze by sa podľa nej mali využiť skôr na renováciu nemocníc a na mzdy.
Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií potvrdzujú, že počas rokov 2012 – 2016 počet sestier na Slovensku klesol o 0,9 percenta. Tento negatívny trend potvrdzujú aj štatistiky OECD, ktoré uvádzajú, že počas rokov 2000 – 2015 klesol počet sestier zo 7,4 na 5,7 sestry na tisíc obyvateľov, pričom priemer OECD je 9 sestier na tisíc obyvateľov. Podľa komory nám chýba viac ako 15-tisíc sestier a pôrodných asistentiek.