Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) zavádza zmeny cez novely ústavy a zákona o Ústavnom súde. V hre sú dve možnosti. Obe navrhujú, aby sa vek kandidátov zvýšil zo súčasných 40 na 45 rokov. Potrebné je tiež slovenské štátne občianstvo, bezúhonnosť, právnické vzdelanie a 15-ročná odborná prax. „Alternatíva II však navrhuje, aby ústavný sudca ovládal aspoň jeden svetový jazyk, a alternatíva I jazykovú kompetenciu nevyžaduje,“ uviedol rezort spravodlivosti. Ak novely prejdú parlamentom, účinnosť by mali nadobudnúť od novembra.
Podľa návrhu kandidát, ktorého bude voliť parlament, musí získať nadpolovičnú väčšinu zo všetkých poslancov (150), čo je najmenej 76 hlasov. Dnes je na zvolenie potrebná nadpolovičná väčšina z prítomných, to znamená, že ak je v sále najnižší nutný počet 76 poslancov, kandidátovi stačí 39 hlasov. Voľbe bude predchádzať prezentácia a vypočutie kandidátov pred ústavnoprávnym parlamentným výborom.
Väčšia ochrana nestrannosti a nezávislosti Ústavného súdu
Ministerstvo zároveň do ústavy zavádza novú právomoc Ústavného súdu. Ten v disciplinárnom konaní bude môcť rozhodnúť o strate predpokladov sudcu, ktoré dávajú záruku, že svoju úlohu vykonáva riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Na základe toho bude možné sudcu odvolať. O svoj post môže podľa novely zákona o Ústavnom súde tým istým spôsobom prísť aj jeho predseda. V súčasnosti môže sudca čeliť disciplinárke vtedy, ak porušil služobné povinnosti, správaním narušil dôstojnosť svojej funkcie alebo ohrozil dôveru k Ústavnému súdu.
Novinkou je tiež automatický zánik funkcie, keď sudca Ústavného súdu dosiahne 70 rokov. Dnes je na prezidentovi, či sudcu po dosiahnutí 65 rokov odvolá. Návrh na odvolanie mu dáva predseda Ústavného súdu.
Ústavný súd je na zmeny pripravený a pokladá ich za správne. „Predsedníčka Ústavného súdu, ako aj predsedníčka Najvyššieho súdu a Súdnej rady vyslovili súhlas s návrhom ministra spravodlivosti na zmenu ústavy týkajúcu sa menovania sudcov Ústavného súdu,“ vyhlásila Martina Ferencová, hovorkyňa Ústavného súdu. Prikláňajú sa skôr k prvej alternatíve, teda bez nutnosti dokazovania znalosti svetového jazyka.
Obe novely rezort predkladá s rozporom s hromadnou pripomienkou skupiny 38 právnikov. Tí nesúhlasia so zvyšovaním veku kandidáta na 45 rokov. Stanovené kvórum pri voľbe v parlamente sa im zdá nízke, za účinnejšiu považujú ústavnú väčšinu, teda najmenej 90 hlasov. V rámci pripomienok sa objavilo aj zavedenie priebežnej obmeny ústavných sudcov v štvorročných cykloch či inštitútu náhradníkov. „Ministerstvo očakáva schválenie všetkých návrhov na rokovaní vlády. Rozpory s povinne pripomienkujúcimi subjektmi nie sú,“ odpovedala hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová na otázku Pravdy, či majú novely šancu prejsť.
Potrebná je podpora opozície
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány pred časom Pravde povedal, že kvórum 90 hlasov na zvolenie kandidáta za ústavného sudcu nemusí byť prospešné. „Pozrime sa do dejín volieb kandidátov. Neviem, či vôbec dvaja dosiahli tento počet. Myslím si, že by to mal byť počet, ktorý v každom prípade zaistí zvolenie, aby niekto vždy bol vybratý,“ zhodnotil vtedy Bárány.
Návrhy na sudcov Ústavného súdu môžu predložiť poslanci Národnej rady, vláda, verejný ochranca práv či predseda Súdnej rady. Konečný zoznam kandidátov predkladá prezidentovi parlament. Ten schváli dvojnásobný počet adeptov, z ktorých by mal prezident vymenovať polovicu. Funkčné obdobie ústavného sudcu je 12 rokov.
Hlava štátu Andrej Kiska Gálovými návrhmi nadšený nie je. Začiatkom augusta ich Kiska označil za podpriemerné a hovorí o premárnenej príležitosti. Podľa neho návrhy môžu ohroziť kvalitu výberu kandidátov.
K novelám prišlo až 300 pripomienok. Na zmenu ústavy bude minister potrebovať v parlamente aj hlasy opozície.