Prízemný ozón trápi ľudí aj rastliny

, 23.08.2018 14:00
zápcha, diaľnica, doprava, premávka
Letný smog je problémom veľkých miest s hustou automobilovou premávkou. Bratislava nie je výnimkou. Autor:

Prihorúce dni sú nielen únavné. Najmä vo väčších mestách sa aj u nás začína spomínať prízemný ozón a jeho vplyv na ľudské zdravie. Nemôžeme ho zvaliť len na počasie, za prízemným ozónom sa skrýva aj naša pohodlnosť a množstvo výfukových plynov. A práve ochrana ovzdušia sa zrejme stane čoskoro aj témou politických sľubov.

Ozón je plyn rozpustný vo vode, so silnými oxidačnými vlastnosťami. Prízemný ozón vzniká chemickou reakciou slnečného žiarenia, oxidov dusíka a prchavých organických zlúčenín v atmosfére. Drží sa tesne nad zemským povrchom.

„Počas horúcich letných dní najmä v blízkosti mestských a priemyselných lokalít s vysokou koncentráciou výfukových plynov spaľovacích motorov dochádza k nárastu obsahu oxidu dusíka a plynných uhľovodíkov vo vzduchu. Medzi ďalšie podmienky vhodné pre nárast troposférického, prízemného ozónu patrí nízka rýchlosť vetra, vysoké hodnoty globálneho žiarenia a nízka relatívna vlhkosť,“ vysvetľuje Peter Tonhauzer, riaditeľ úseku kvality ovzdušia Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu.

Ohrozené zdravie aj vegetácia

Prízemný ozón dráždi sliznice, dýchacie cesty aj oči. „Vo vyšších koncentráciách je pre ľudské zdravie naozaj nebezpečný,“ pokračuje Tonhauzer. Najcitlivejšie reagujú deti, seniori a tehotné ženy, ale aj alergici a astmatici. Vlani podľa Tonhauzera Slovenský hydrometeorologický ústav od júna do augusta vyhlásil štyri ozónové smogové situácie. V tomto roku bola vyhlásená zatiaľ jediná – v pondelok 20. augusta v Bratislave na stanici Mamateyova v Petržalke.

Ak mestá nedajú prednosť chodcom a cyklistom pred autami, čaká nás kvôli meniacej sa klíme pravdepodobne nárast smogových dní.
Dana Mareková, občianska iniciatíva Za čisté ovzdušie

Podráždením slizníc, dýchacích ciest a očí sa to však nekončí. „Ozón spôsobuje aj pľúcny edém, astmu, zápaly priedušiek a podobne. Stačí aj chvíľa, napríklad už dve hodiny pobytu v prostredí s vysokou koncentráciou ozónu, aby sa na ľudskom tele prejavili negatívne účinky,“ objasňuje primár oddelenia radiačnej onkológie v Nemocnici Komárno Pavel Demeter. Okrem dýchacieho ústrojenstva zvýšená hladina ozónu pôsobí negatívne aj na srdce a cievy. U pacientov sa tak môžu objaviť napríklad známky zápalu žíl, ktoré vedú k zvýšenému riziku krvných zrazenín a k zmenám nervovej činnosti ovládajúcej srdcový tep.

Podľa lekára sú však závažné nielen účinky na ľudí, ale aj na vegetáciu. Ozón môže totiž za degeneratívne zmeny, prejavuje sa škvrnami na rastlinách. Fotosyntéza zostáva dočasne obmedzená, preto rastliny dorastajú do menšej veľkosti, spomaľuje sa rast listov, čím sú ohrozené aj celé lesné ekosystémy, ktoré sú hlavným producentom kyslíka.

Obmedzenie automobilovej dopravy riešením

Podľa Dany Marekovej z občianskej iniciatívy Za čisté ovzdušie jadrom efektívnej ochrany je obmedzenie automobilovej dopravy. „Zameniť auto za hromadnú dopravu, bicykel či chôdzu je ozajstným riešením konkrétnej smogovej situácie aj dlhodobého problému s ovzduším v mestách. Ak mestá nedajú prednosť chodcom a cyklistom pred autami, čaká nás kvôli meniacej sa klíme pravdepodobne nárast smogových dní,“ predpovedá Mareková.

Zavedenie nízkoemisných zón

Aj hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák dopĺňa, že smogová situácia na Slovensku sa zhoršuje. „Práve toto je jedna z tém, ktoré dávajú samospráve akýsi zelený odtieň. Samosprávy majú možnosť aj všeobecne záväznými nariadeniami regulovať kvalitu ovzdušia, napríklad zavedením nízkoemisných zón,“ hovorí Kaliňák.

Dodáva, že Slovensko je typická vidiecka krajina, kde 97 percent samospráv tvoria obce, a smog je problém najmä veľkých miest s hustou dopravou. Už vie o niekoľkých krajských mestách, ktoré avizovali, že majú záujem zaviesť všeobecne záväzné nariadenie o nízkoemisných zónach. Ale aj o niekoľkých samosprávach, ktoré sú pripravené, aby napríklad informácie o znečistení ovzdušia smogom mohli sprístupňovať verejnosti, aj keď takéto informovanie dnes ešte nie je samozrejmosťou.

„Súvisí to aj s možnosťou zaviesť nízkoemisné zóny. Je to trend, ktorý nastupuje, a je to aj téma, ktorá najmä vo väčších mestách enormne zaťažených dopravou bude dominovať aj v samotnej volebnej kampani do komunálnych volieb,“ uzatvára Kaliňák.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#horúčavy #smog #mesto #ozón
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku