Poslanci z Mostu-Híd, ktorí s návrhom prišli, oponujú, že takéto obavy sú zbytočné.
„Tie pravidlá sú skutočne nekontrolovateľné,“ reaguje rozhorčený tajomník Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku Július Forsthoffer na stredajšie rozhodnutie kabinetu, ktorým odobril poslanecký návrh zákona povoľujúceho súkromné pálenie.
Rozčarované verdiktom sú aj ďalšie stavovské organizácie, ktoré zastupujú súčasných výrobcov alkoholu, jeho predajcov či pestovateľské pálenice. Konkrétne Potravinárska komora Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Únia potravinárov Slovenska a Agrárna komora Slovenska. Ministrom vyčítajú, že návrh podporili napriek tomu, že rezort pôdohospodárstva sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyslovil proti jeho prijatiu. A takisto sa v ňom nezohľadnili ani pripomienky, týkajúce sa napríklad bezpečnosti a ochrany zdravia spotrebiteľov, ktoré vzniesla Legislatívna rada vlády.
Foto: SHUTTERSTOCK
Podľa protestujúcich by prijatím novely v parlamente hrozil zánik ďalšiemu potravinárskemu odvetviu, „čo znamená popretie všetkých snáh o zveľaďovanie potravinárskej výroby na Slovensku“. „Pritom potravinárska produkcia od roku 2015 klesla o vyše pol miliardy eur, počet zamestnancov v potravinárstve sa medziročne znížil o 4 000 osôb a negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami sa neustále zvyšuje o závratné čísla,“ vyčísľujú vo vydanom vyhlásení.
Zanikli by obecné pálenice?
„Pre obce dnes výroba destilátov v pestovateľských páleniciach predstavuje zaujímavý zdroj príjmov. Ten by bol vážne ohrozený, keďže obyvatelia by obecné pálenice zrejme prestali využívať,“ argumentuje ďalej Forsthoffer. Možno sa tiež podľa neho obávať, že dôjde k zníženiu spotreby destilátov vyrobených v bežných, „komerčných“, liehovaroch. Na tieto produkty sa pritom uplatňuje základná sadzba spotrebnej dane 10,80 eura/liter, kým súkromné pálenie v povolenom rozsahu má byť od spotrebnej dane oslobodené. Odborník dodáva, že výpadok by zároveň nastal aj na DPH, v súvislosti s poklesom predaja liehovarníckych výrobkov, či na dani z príjmu, keďže mnohí zamestnanci liehovarov a páleníc by prišli o prácu.
Podľa Forsthoffera nemá pritom nulovú či aspoň nižšiu spotrebnú daň na etanol vyrábaný súkromníkom zavedenú žiadna z krajín EÚ. Keď podobné pravidlo v roku 2010 zaviedlo Maďarsko, po zásahu Európskej komisie súdny dvor únie rozhodol, že krajina týmto opatrením porušila unijné právo. U južných susedov sa pritom oficiálne zdanený obchod s liehovinami medzi rokmi 2009 až 2014 znížil takmer o dve tretiny a výnos zo spotrebných daní klesol približne o 60 miliónov eur.
V súčasnosti môže výroba liehu prebiehať len v tzv. daňových skladoch, povolených rezortom pôdohospodárstva. Tamojšie destilačné prístroje sú ciachované, colné úrady preto presne vedia, koľko alkoholu sa v nich vypálilo, čo im umožňuje dôslednú kontrolu. „Súkromná výroba v zmysle tohto poslaneckého návrhu žiadnu exaktnú kontrolu neumožní,“ uvažuje Forsthoffer.
Povolených má byť najviac 25 litrov
Na základe zákona, ktorý pripravili poslanci koaličného Mostu-Híd Peter Antal, Tibor Bastrnák, Béla Bugár, Elemér Jakab a Peter Kresák, by si ľudia už v blízkej budúcnosti mohli už nie načierno, ale legálne súkromne vyrábať destiláty z vlastného ovocia pre vlastnú spotrebu, ak by dodržali zákonom vymedzené podmienky.
Zákon pre domáce pálenice určuje maximálny objem vyrobeného liehu, ktorý človek môže vypáliť – povolených má byť najviac 25 litrov na osobu za kalendárny rok. Ak žije v dome viac dospelých ľudí, 25 litrov bude platiť pre celú domácnosť. Pálenie by sa malo realizovať výhradne v destilačnom zariadení s objemom do 100 litrov. Na domácu pálenku by sa nemala uplatňovať spotrebná daň z alkoholických nápojov.
Ten, kto chce alkohol vyrábať doma, musí mať viac ako 18 rokov, vlastniť destilačné zariadenie spĺňajúce zákonné podmienky, smie použiť iba vlastné dopestované ovocie a vyrobený destilát môže mať len pre vlastnú spotrebu, nesmie ho teda predávať či akýmkoľvek iným spôsobom uvádzať na trh. Ministerstvu tiež musí oznámiť, ak bol v minulosti právoplatne odsúdený za trestný čin nepovolenej výroby liehu.
Nezákonná tradícia
Kritiku stavovských organizácií Most-Híd nepovažuje za opodstatnenú a podľa predkladateľov tu ani o žiadnom „ruinovaní“ liehovarníckeho priemyslu nemožno hovoriť. Zákonom, ako zdôrazňujú, len reflektujú požiadavky verejnosti. „Na Slovensku existuje dlhodobá tradícia výroby destilátov z vlastného dopestovaného ovocia, ktorá je však dosiaľ postavená mimo zákona.
Napriek zákazu k výrobe destilátov fyzickými osobami dochádza. Preto chceme pomôcť tým, ktorí to budú legalizovať,“ tvrdí poslanec a spoluautor zákona Bastrnák. Odhaduje, že dnes nelegálne páli zhruba 15-tisíc ľudí, možno aj podstatne viac – no, ako porovnáva, finančná správa ich ročne odhalí zhruba desať. Nový zákon im umožní páliť síce menej, iba z vlastného ovocia, ale bez porušenia právnych predpisov.
„Pestovateľské pálenice fungujú na tom, že musia mať určité množstvo kvasu. Nie každý záhradkár ho však toľko má. V prípade, že nie, tak sa musí spojiť s iným,“ reaguje na ďalší argument protestujúcich poslanec Antal. Ani výsledný produkt potom podľa neho nemusí naplniť očakávania tých, čo si tam ovocie dali vypáliť. Na rozdiel od pobúrených liehovarníkov autori zákona očakávajú jeho "mierne pozitívny“ vplyv na štátny rozpočet.