Okrem tisícok návštevníkov sa na podujatí zúčastnili najvyšší ústavní činitelia, bývalý prezident Ivan Gašparovič, viacero ministrov, koaličných a opozičných poslancov, ako aj zástupcovia 34 veľvyslanectiev akreditovaných na Slovensku.
Kým z Českej republiky, prekvapujúco, politický predstaviteľ chýbal, Rumunsko do Banskej Bystrice každoročne posiela oficiálnu delegáciu, teraz vedenú štátnym tajomníkom ministerstva obrany Nicolaeom Nasatu. Z Moskvy pricestovali dvaja členovia Ruskej dumy.
Časť prítomných vypískala prezidenta Andreja Kisku prvý raz už pri kladení vencov k Jankovičomu súsošiu Obete varujú v útrobách pamätníka SNP, druhýkrát, keď začal ako prvý so slávnostným prejavom a tretí, keď ho skončil, hoci tentoraz pri príležitosti 74. výročia SNP im na to nedal príčinu, jeho reč bola kultivovaná a vyvážená.
Pamätné medaily
Potom udelil Pamätnú medailu prezidenta SR in memoriam šiestim najvýznamnejším vojenským veliteľom Slovenského národného povstania – generálom: Rudolfovi Viestovi, Jánovi Golianovi, Júliusovi Noskovi, Karolovi Pekníkovi, Jánovi Černekovi a Viliamovi Žingorovi. Súčasne vymenoval posmrtne do funkcie brigádneho generála majora Ľudovíta Kukorelliho, najväčšieho organizátora partizánskych bojov na východnom Slovensku v roku 1944. Dokument o tom prevzala jeho neter Marta Kukorelliová.
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko vo svojom príhovore opätovne vyzdvihol podiel politických činiteľov na príprave a priebehu Povstania na čele s Gustávom Husákom, ale i ďalších predstaviteľov komunistického a občianskeho hnutia odporu proti ľudáckemu režimu a jeho hlavnému spojencovi – nacistickému Nemecku.
Premiér Peter Pellegrini aj ako Banskobystričan ocenil v prejave „malé povstanie“, ktoré vlani na jeseň úspešne zavŕšili zjednotení voliči tohto kraja a vyhnali zo župného úradu ľudí, ktorí znehodnocovali históriu SNP, pritom sami patria na hnojisko dejín a nemajú morálne právo verejne vystupovať.
Aj letec RAF
Na slávnostnom zhromaždení vystúpil aj posledný žijúci letec britskej RAF počas druhej svetovej vojny a podpredseda Československej obce legionárskej, 95-ročný generál Emil Boček a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Sečkár. Všetci rečníci vzdali hold prítomným priamym účastníkom odboja, ktorých je, prirodzene, z roka na rok menej.
Slávnosť však začal – zaspievaním slovenskej hymny – práve jeden z nich, 90-ročný Vladimír Strmeň, ktorý sa dostal do Povstania spolu s martinskou posádkou ako člen vojenskej hudby a po vojne celé desaťročia viedol dychovú hudbu v Banskej Bystrici.
Medzi účastníkmi bol aj podplukovník Pavol Orlovský, pôvodom z Lemešian pri Prešove. Do Povstania vstúpil, keď ešte nemal ani 16 rokov, ale bol silný, urastený a tak ho medzi seba zobrali chlapi z Hornonitrianskej partizánskej brigády vedenej kapitánom Jozefom Trojanom (v 50. rokoch bol v zinscenovanom súdnom procese odsúdený na trest smrti a popravený).
Ukážka techniky
Najprv chcel byť šustrom, veď absolvoval štvorročnú baťovskú školu v Šimovanoch (dnes súčasť Partizánskeho). Ale osud chcel inak. Po roku 1945 sa dal na vojenskú dráhu. Samozrejme, v SNP ešte veľa prežil, v strážnej službe na letisku Tri duby, prechod na Donovaly a potom na Prašivú, priame partizánske boje, nemoc i zajatie nemeckým gestapom a gardistami na Liptove a po malom úskoku s falošným dokumentom sa dostal až do rodnej obce. Tam vedeli, že bol v Povstaní, tak sa schovával až do príchodu frontu. A či neľutuje, že zanechal obuvnícke kopyto? „Baťovská škola ma veľa naučila – disciplíne, poriadku, a že treba každá prácu dotiahnuť do konca. To sa mi zišlo na celý život,“ povzdychol si čerstvý deväťdesiatnik.
Klobúk dolu pred takýmito ľuďmi. Nikdy nesmieme na nich zabudnúť, aj keď už od nás odíde aj ten posledný.
Kultúrny program so zoskokom parašutistov a ukážkami bojovej techniky pokračoval v Banskej Bystrici do večera.