Zmenu koaliční poslanci odôvodňujú tým, že polícia a prokuratúra sú zbytočne zaťažené vybavovaním neopodstatnených anonymných podaní, čo znižuje efektivitu práce týchto inštitúcií.
Novelu Trestného poriadku predložili navrhovatelia do parlamentu, ktorý sa ňou bude zaoberať v septembri. Polícia s návrhom súhlasí. „Môžeme s istotou potvrdiť, že anonymné oznámenia zvyšujú záťaž orgánov činných v trestnom konaní. Je to spojené s množstvom úkonov, ktoré by sa nemuseli vykonávať, ak by boli podané zákonom upraveným spôsobom,“ reagoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Najväčšie problémy robí policajtom doplňovanie trestných oznámení. „Ak dôležité informácie chýbajú v anonymnom oznámení, polícia sa ich nemusí nikdy dozvedieť alebo ich musí namáhavo zisťovať, neraz s negatívnym výsledkom,“ vysvetlil Slivka. Pripomenul, že ak by aj zákon anonymné podania neumožňoval, polícia by sa nimi i tak zaoberala. Akú časť oznámení tvoria anonymné a koľko z nich je vyhodnotených ako neodôvodnené, Slivka nespresnil s tým, že polícia takéto štatistiky nevykazuje.
Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most – Híd) sa zatiaľ k návrhu koaličných poslancov jednoznačne nepostavil. „Keď prebehnú odborné diskusie so zainteresovanými stranami, budeme vedieť zhodnotiť opodstatnenosť navrhovaných zmien,“ povedala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Zuzana Drobová.
Gálovej predchodkyni Lucii Žitňanskej (Most – Híd) sa novela nepozdáva. „Stále platí a musí platiť, že policajt začne trestné stíhanie, ak sa o skutočnostiach, ktoré odôvodňujú jeho začatie, dozvie aj inak ako z trestného oznámenia. Táto novela môže pre nich priniesť neistotu, kedy sa tým zaoberať majú, a kedy nie,“ domnieva sa exministerka.
Trestný právnik Ladislav Kuruc si myslí, že bez štatistík o anonymných oznámeniach sa nedá zhodnotiť, či je poslanecký návrh opodstatnený. „Pokiaľ takéto štatistiky nie sú, je ťažko povedať, či to políciu naozaj zaťažuje. Mali by spresniť, koľko nepodpísaných podnetov sa ukázalo ako neopodstatnených. Je to tak postavené dosť na vode,“ myslí si Kuruc, podľa ktorého si polícia bude môcť značne svojvoľne vyberať, ktorým anonymom sa bude venovať, a ktorým nie.
Podľa poslancov má novela ochrániť ľudí pred šikanóznymi anonymnými podaniami a trestnými oznámeniami. Medzi šiestimi navrhovateľmi je aj Dušan Jarjabek (Smer). „Ak sa skrývam za anonym, čo urobím? Opľujem a odídem? Mne tá anonymiáda nesedí. Prezumpcia neviny sa nám stratila kdesi ďaleko. Vďaka anonymom sa očisťujete z čohosi a nemáte sa ani voči komu očisťovať. Ide nám o zamedzenie takýchto hier,“ tvrdí Jarjabek.
Ďalší z predkladateľov Elemér Jakab (Most – Híd) mieni, že anonymami sa vyšetrovacie orgány zaoberajú pričasto. Sám však priznal, že žiadne konkrétne čísla nemá. „Nepoznám štatistiku z vyšetrovaní, ale aj z vlastnej skúsenosti starostu viem, ako často sa anonymami riešia susedské spory. Na 99 percent žiadne opodstatnenie nemá,“ podčiarkol Jakab. Neobáva sa pritom svojvoľnosti polície pri posudzovaní, ktorými oznámeniami sa zaoberať bude a ktorými nie. „Aj teraz to môže polícia urobiť. Verím, že novela skôr pomôže ako poškodí. Myslím si, že každý rozumný poslanec za to zahlasuje,“ doplnil.
Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) dáva novelu aj do súvislosti s politikou. „Ľudia zneužívajú anonymy, slobodu prejavu. Opoziční politici sa naučili robiť tlačové besedy, obviňovať na nich z trestných činov, a myslia si, že za to nemusia niesť zodpovednosť. To sú vážne spoločenské veci,“ vyhlásil Danko tento pondelok.
Trestný právnik Kuruc navrhuje skôr to, aby sa vyšetrovacie orgány nezaoberali anonymami vôbec. „Keď chce polícia urobiť nejaký zásah, stačí napísať anonym a rozhodnú sa, že idú do toho. Ani polícia nie je imúnna voči nezákonným krokom. Môže sa stať, že niekto podľahne korupcii, ekonomickým tlakom či politickej sile. Ak niekto chce, nech sa pod to oznámenie podpíše,“ poznamenal Kuruc.
Podľa Trestného poriadku je prokurátor povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Pri anonymnom trestnom oznámení ale nemôže oznamovateľa v prípade potreby spresnenia či doplnenia predvolať alebo si vyžiadať písomné podklady.
Účinnosť navrhovanej novely je naplánovaná od 1. januára 2019. Prechodné ustanovenie umožní novým spôsobom postupovať aj voči dosiaľ nevybaveným anonymným podaniam, prijatým pred jej účinnosťou.