Danko už dlhšie avizuje boj proti prejavom extrémizmu a fašizmu v parlamente. Najnovšie sľubuje zúženie výrokovej imunity. Ústava hovorí, že za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v parlamente alebo v jeho orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, podlieha však disciplinárnej právomoci Národnej rady. Zatiaľ nie je známe, ako chce Danko zmeny dosiahnuť. Do úvahy pripadá napríklad novelizácia Trestného zákona alebo ústavy, prípadne celkom nový zákon.
„Nestačí len pokuta v pléne. Na toto sa nemôže vzťahovať výroková imunita. Som ochotný navrhnúť zúženie poslaneckej imunity, aby si chlapci z ĽSNS nemysleli, že majú imunitu a môžu trepať čokoľvek. Toto je moja snaha. Pokiaľ by sa poslanec vo svojom prejave dotkol ľudských práv alebo prejavov antisemitizmu, nemal by poslaneckú imunitu,“ vyhlásil Danko.
Nestíhateľnosť poslancov bola vždy vnímaná ako absolútna, časom sa to však mení a vo veľa krajinách to už neplatí. Nepokladám to za niečo mimoriadne alebo zvláštne.ústavný právnik a poslanec Mostu-Híd Peter Kresák
Trestnoprávnu ani priestupkovú imunitu nemajú poslanci parlamentu od roku 2012. Stále sú však nepostihnuteľní za to, čo narozprávajú na pôde parlamentu. V prípade členov extrémistickej ĽSNS ide často o rasistické výroky na adresu Rómov, ale aj vyjadrenia smerujúce k antisemitizmu či oslave vojnového Slovenského štátu a jeho čelných predstaviteľov. Mnohé z týchto výrokov by mimo parlamentu narazili na Trestný zákon.
Dôkazom toho je fakt, že už dvaja poslanci z tejto strany stáli za podobné slová pred súdom. Milana Mazureka za nenávistné reči na adresu Rómov odsúdili, Stanislava Mizíka oslobodili, pretože sa nepodarilo dokázať, že status s prejavmi antisemitizmu skutočne napísal on. Rozsudky zatiaľ nie sú právoplatné. Obžalovaný je aj predseda ĽSNS Marian Kotleba, ktorý rozdával šeky so sumou, ktorá odkazuje na neonacistickú symboliku. Podľa prokurátora prejavil sympatie k rasistickej a nacistickej ideológii, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb a ktorá hlása rasovú a etnickú nenávisť.
Danko pripravuje aj ďalšie kroky v boji proti extrémistom v politike. V priebehu októbra plánuje predložiť legislatívnu definíciu antisemitizmu. Viac detailov nie je známych. Zaviesť by chcel aj lehotu pre Najvyšší súd, ak dostane podnet od generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany. Podľa Danka by mal v takomto prípade súd rozhodnúť do šiestich mesiacov. Naráža tak na aktuálnu situáciu okolo zrušenia Kotlebovej strany. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal podnet ešte v máji 2017, súd o ňom dodnes nerozhodol.
Foto: TASR, Martin Baumann
Návrh na zúženie imunity má šancu uspieť u koaličných partnerov. „Myslím si, že je to namieste. Samozrejme, nikto nebude zatvárať ústa poslancom vtedy, ak budú používať rôzne výroky na svojich kolegov, opisovať situáciu nejakým búrlivejším spôsobom, to nie. Ale si myslím, že proti tomu, aby niekto mohol beztrestne hovoriť to, čo hovoria niektorí poslanci za ĽSNS, za toto sa vieme postaviť úplne všetci,“ povedal premiér a podpredseda Smeru Peter Pellegrini. „Imunita odtiaľ-potiaľ, ale ak chcete naozaj hovoriť niečo, za čo bežného občana na ulici zavrieme do basy alebo potrestáme, tak na to nesmie mať imunitu ani poslanec Národnej rady, hoci je zvolený v riadnych demokratických voľbách,“ podčiarkol predseda vlády.
Predseda Mostu-Híd Béla Bugár si myslí, že po tom, čo sa do parlamentu dostali kotlebovci, je takáto iniciatíva namieste. „Ak sa nám podarí dať všetko do poriadku aj s ústavou, z našej strany s tým žiadny problém nie je,“ reagoval Bugár. Kedy by poslanci k zmene mohli pristúpiť, zatiaľ odhadnúť nevie. „Musíme mať najskôr návrh a až potom sa k tomu budeme môcť vyjadriť. Neviem, ako rýchlo to bude pripravené, ale malo by to byť tak, aby sa to dalo čo najrýchlejšie prijať,“ ozrejmil Bugár.
Podpora opozície je zatiaľ neistá. Podľa šéfky poslaneckého klubu SaS Natálie Blahovej je hanobenie rasy, národa či presvedčenia morálnym zlyhaním poslanca. Obmedzenie výrokovej imunity považuje za dvojsečnú zbraň. „Výroková imunita chráni poslancov pred šikanovaním a politickými perzekúciami s cieľom chrániť parlament ako celok. Varujeme preto pred neuváženými riešeniami,“ povedala Blahová s dôvetkom, že podobná zmena si vyžaduje dôsledné právne analýzy a čo najširší politický konsenzus.
OĽaNO sa k návrhu vyjadrí až po tom, čo ho Danko predloží, obáva sa však, aby pod zásterkou antisemitizmu nešlo o obmedzenie slobody prejavu verejných činiteľov.
Ústavný právnik a poslanec Mostu-Híd Peter Kresák vysvetľuje, že takzvaná výroková imunita, ktorá je u nás upravená v 78. článku ústavy, je postupne obmedzovaná vo viacerých krajinách.
„Nestíhateľnosť poslancov bola vždy vnímaná ako absolútna, časom sa to však mení a vo veľa krajinách to už neplatí. Nepokladám to za niečo mimoriadne alebo zvláštne,“ hovorí Kresák. „Extrémistické výroky nepatria do úst ani občanovi, ani poslancovi. Tak ako sú v Trestnom zákone stíhané prejavy extrémizmu, tak by sa mali týkať aj poslancov. Viem si to vo všeobecnosti predstaviť, musíme si však počkať na návrh a v rámci diskusií sa potom o tom ešte podrobnejšie pobaviť,“ dodal.
Ústavný právnik Eduard Bárány sa nazdáva, že takáto úprava je možná aj bez novelizácie ústavy. „Je to otvorená otázka, no nemyslím si, že by sa muselo ísť do ústavy. Zrejme to nie je potrebné. Uvidíme, či a akým spôsobom bude tento návrh prijatý,“ dodal Bárány.
Podľa ľudskoprávneho aktivistu Petra Weisenbachera je akákoľvek úprava smerujúca k potláčaniu extrémizmu a antisemitizmu dobrá. Upozorňuje však na možné úskalia, a to najmä v prípade pojmu antisemitizmus. „To môže byť problém. Antisemitizmus sa v našej krajine často nesprávne interpretuje ako odpor alebo kritika štátu Izrael, jeho politiky či dokonca ideológie sionizmu, čo je nesprávne. Antisemitizmus je jeden z mnohých prejavov rasizmu, ktorý je konkrétne zameraný na ľudí židovského pôvodu, židovskej etnicity a v prenesenom zmysle slova aj na ľudí, ktorí sú judaistického vyznania,“ vysvetlil Weisenbacher.