Premiér: Deti musia mať prístup k vzdelaniu v rodnom jazyku

Prvý deň školského roka bol v Rohovciach (okr. Dunajská Streda) trošku iný, ako je zvykom. Premiér Peter Pellegrini (Smer) sa tam stretol so zástupcami samosprávy a s rodičmi. Dôvodom bolo odmietnutie obce otvoriť v dedine slovenskú školu, hoci rodičia o ňu žiadali.

03.09.2018 10:02 , aktualizované: 19:30
Rohovce, slovenská škola, Pellegrini, Foto: ,
Premiér Peter Pellegrini s protestujúcimi ľuďmi pred obecným úradom v Rohovciach.
debata (52)

Predseda vlády chcel osobne zistiť, kde sa stala chyba. Po stretnutí v Rohovciach vidí Pellegrini riešenie v zmene legislatívy, ktorá dá povinnosť dedinám na národnostne zmiešaných územiach, aby sa dohodli, kde bude prebiehať vyučovanie v jazyku menšiny a kde v štátnom jazyku. Ak k dohode nepríde, zasiahne štát.

„Ukázalo sa, že samosprávy preferujú udržiavanie málotriedok, aby nezavrel starosta triedu počas svojho funkčného obdobia, aby sa nestalo, že v ďalších voľbách ho už nezvolia. Pritom je jedno, či je kvalita vzdelávania dobrá, alebo zlá,“ reagoval Pellegrini s tým, že nebude tolerovať, aby sa žiaci nemohli vzdelávať v rodnom jazyku.

Deti z obcí Rohovce, Trnávka, Báč, Blatná na Ostrove, Kyselica či Horný Bar nemajú možnosť ani v jednej z týchto dedín navštevovať základnú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Vzniknutú situáciu v okrese Dunajská Streda musia rodičia riešiť sami. Starostovia sa tomu vyhýbajú, napriek tomu, že o otvorenie slovenských tried sa začali rodičia zaujímať od roku 2014. Tí si sami urobili rýchly prieskum a zistili, že o prvý ročník slovenskej základnej školy by malo záujem viac detí ako o maďarskú. Rodičia navrhli zriadenie nového školského obvodu pre dotknuté obce. Takýto školský obvod existuje pre maďarské školy, čomu majú prispôsobenú aj autobusovú dopravu. Na zastupiteľstve v Rohovciach v máji obecní poslanci po búrlivej debate odhlasovali, že slovenskú školu nechcú.

Problém odložili novému obecnému zastupiteľstvu, ktoré vznikne po novembrových komunálnych voľbách. Rodičia z Iniciatívy BKZ postup miestnych poslancov považujú za alibizmus a prejav nevôle prevažne maďarského obecného zastupiteľstva a obrátili sa na premiéra. Na zhromaždenie prišla aj Martina Minčičová z Blatnej na Ostrove. Do dediny sa prisťahovala z Bratislavy a jej malých detí sa bude čoskoro týkať problém umiestniť ich v slovenskej škole. „Ak moje deti nebudú mať možnosť vzdelávať sa v štátnom jazyku v mieste svojho bydliska, som odhodlaná podať aj žalobu na súde,“ rozhorčene hovorí vyštudovaná právnička.

Gašpar Horváth, bývalý člen zastupiteľstva, a jeho manželka, učiteľka na dôchodku, tvrdia, že miestna škola v Rohovciach nemá priestory pre ďalšie triedy. Voľakedy v dedine žilo viac ľudí slovenskej aj českej národnosti, v kasárňach tu s rodinami bývali policajní dôstojníci, keď sa odsťahovali, zatvorili málotriedku. „Veľmi ma to mrzelo, keď v roku 2002 už viac neotvorili slovenskú málotriedku,“ spomína učiteľka, ktorá v Šamoríne učila v slovenskej škole a v Rohovciach pred odchodom do dôchodku pred dvoma rokmi v maďarskej škole.

Do slovenskej triedy sa v tomto roku chcelo zapísať 15 prvákov, z toho jedno dieťa je priamo z Rohoviec, ostatné sú z okolitých dedín. Podľa Pellegriniho nastal čas, aby otázku otvorenia školy neriešili Rohovčania osamotene, ale v spolupráci so susednými obcami, lebo dochádzaniu detí sa asi nevyhnú. Avizuje k tomu zmenu legislatívy. „Na národnostne zmiešaných územiach sa budú musieť obce do určitého dátumu dohodnúť, v ktorej bude zabezpečené vyučovanie v jazyku menšiny a v ktorej zas v štátnom jazyku, teda slovenskom. Ak sa samosprávy nedohodnú, iniciatívu preberie štát, a ten určí, ako to bude v danom území fungovať. Obce budú musieť rozhodnutie rešpektovať,“ vysvetlil Pellegrini.

Takéto opatrenie by mohlo platiť od budúceho školského roka 2019/2020. „Javí sa, že takáto dohoda môže byť úspešná, deklarovali to aj predstavitelia samosprávy. Nebolo by dobré, keby po rokoch dobrého a bezproblémového nažívania vznikali napätia. Zmena by mala motivovať obce, aby hľadali vzájomnú dohodu a nerobili rozdiely medzi deťmi podľa jazyka, v ktorom sa chcú učiť. Napokon, podobné problémy sa netýkajú len tejto časti Slovenska,“ doplnil premiér.

Zmena zákona musí vyriešiť možnosť otvoriť triedy aj s menším počtom detí, než je dnes stanovené. Trieda môže podľa súčasnej legislatívy fungovať iba vtedy, ak je v nej aspoň 11 žiakov, týka sa to prvého ročníka. V druhom až vo štvrtom ročníku musí byť najmenej 13 žiakov a na druhom stupni 15.

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

52 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #školský rok #slovenský grob #Peter Pellegrini