Anketa Pravdy: Rodičia chcú učiteľov so srdcom

Desiatky rodičov a riaditeľov základných škôl sa po druhýkrát zapojili do ankety Pravdy. Ich očakávania sa oproti minulému školskému roku veľmi nezmenili. Tak ako pred rokom, aj teraz pri učiteľoch prvú priečku obsadila túžba po pokojnejšej pracovnej atmosfére a po zredukovaní počtu zmien. Kým vlani sa na druhom mieste objavila požiadavka lepšieho financovania škôl a investícií do technického vybavenia, tento rok by riaditelia privítali menej papierovania. U rodičov sa priority nezmenili. Chceli by motivovaných učiteľov, vyššiu tvorivosť na vyučovaní a menej domáceho vzdelávania.

Menej byrokracie, viac učebníc a učiteľov

Pokojnú prácu si praje až 70 percent oslovených riaditeľov základných škôl. „Mám pocit, že sa stále točíme v jednom začarovanom kruhu. Nie je potrebné, aby s každým novým ministrom prišla nová reforma, lebo tie predtým nemali ani čas a šancu preukázať sa v praxi,“ argumentuje Ingrid Zachorecová, riaditeľka Základnej školy s materskou školou v obci Svätý Peter v Komárňanskom okrese. „Ťažko povedať, čo by sa malo zmeniť. Mení sa vždy niečo a k ničomu to nevedie,“ konštatovala Mária Kertysová, riaditeľka Cirkevnej základnej školy s materskou školou sv. Gorazda v Prešove.

Riaditelia s takmer 60 percentami na druhé miesto umiestnili znižovanie byrokracie. Tá učiteľom berie priveľa času, ktorý by mohli investovať do príprav na hodiny. „Čím ďalej, tým viac nás zahlcujú byrokraciou a pritom máme často suplovať rodinu a výchovu. Všetci očakávajú, že škola bude viesť boje proti extrémizmu, diskriminácii, migrácii a budeme o tom s deťmi diskutovať. Ale na to nie je dostatočný priestor, keď máme plniť aj osnovy,“ pripomína Petra Mlíchová, riaditeľka Základnej školy s materskou školou Šúrovce.

Viac ako 30 percent oslovených riaditeľov tvrdí, že vyučovanie komplikuje aj nedostatok učebníc a pedagógov. „Očakávame, či nám prídu všetky učebnice, lebo stále máme asi len polovicu z nich,“ poznamenala riaditeľka Mlíchová. Ministerstvo by podľa šéfky školy vo Svätom Petry Zachorecovej malo tiež vyriešiť problém s nedostatkom učiteľov. „O pár rokov nám nebude mať kto robiť. Strašne veľa práce mi dalo, kým som nedávno našla náhradu za matematikárku, ktorá ide na materskú dovolenku,“ opísala Zachorecová. Dodala, že pre riaditeľov je veľkým problémom zohnať aj asistentov učiteľov a špeciálnych pedagógov. „Tých ľudí je ako šafranu a pritom z roka na rok nám počet dyslektických, dysortografických, ale aj mentálne postihnutých detí narastá,“ upozornila riaditeľka.

Poslanie učiť

Rodičia by v 66 percentách privítali najmä dostatok učiteľov, ktorým by nechýbala motivácia. Viac ako tretina oslovených by im preto dopriala vyššie platy. „Výsledkom nízkeho ohodnotenia je, že učitelia sú demotivovaní, majú veľa práce a o budovanie disciplíny u detí nemajú záujem,“ mieni Martin z Bratislavy, rodič druháka Jurka. Deti majú podľa neho potom problém naučiť sa pravidlám a v škole neposlúchajú. „Potom sa bežne stáva, že počas diktátu veľa žiakov vyrušuje, kričí, smeje sa a polovica žiakov má potom hromadu chýb v diktáte, na ktorý sa ani nemôžu poriadne sústrediť,“ doplnil Martin. Spokojní učitelia lepšie vedú žiakov k učeniu sa. „Zaujať dieťa a správnym spôsobom ho poblázniť do vzdelávania dokáže len človek, ktorý robí svoju prácu so srdcom,“ pripomenul Kamil z Trnavy, otec prváčky Moniky.

„Očakávam, že viac práce sa stihne v škole a rodičia tak budú menej zaťažení pri "dovzdelávaní“ detí," dúfa Jana zo Žiliny, mama druháčky a tretiaka. S tým súhlasí aj takmer 43 percent rodičov, vrátane Petry, mamy deviataka. „Privítala by som viac projektov v škole, hlavne zábavnou formou a menej práce na doma,“ dodala Petra.

Ministerstvo ešte len chystá plán

Ministerstvo školstva tvrdí, že za nedostatkom učiteľov stojí skutočnosť, že absolventi pedagogických fakúlt si často hľadajú prácu mimo školstva. „Každoročne vychádza z pedagogicky zameraných fakúlt množstvo absolventov učiteľských odborov, veľká časť z nich však ani neuvažuje nad prácou v školstve,“ vysvetlil tlačový odbor ministerstva. Zamerať sa preto chce práve na mladých učiteľov. „Tých nám v školstve môže udržať aj dostatočne motivujúce platové ohodnotenie. Garancia zvyšovania platov o 10 percent v roku 2019 a 2020 môže byť jedným zo signálov, že z učiteľského povolania sa stáva aj ekonomicky zaujímavá profesia,“ mieni tlačový odbor. Rezort v súčasnosti rieši, ako zabezpečiť citeľný nárast platov mladých učiteľov v prvých rokoch praxe tak, aby bol pre nich atraktívny. „Súčasne je však dôležité, aby sa nárast negatívne nedotkol ich služobne starších kolegov. Na konkrétnom riešení sa musíme dohodnúť so všetkými stranami,“ dodal tlačový odbor.

Rezort sľubuje, že chýbajúce učebnice školám dodá v priebehu jesene. Tie požiadali o nákup 2,6 milióna kusov kníh. „Momentálne je pre žiakov pripravených zhruba 1,5 milióna kusov učebníc, čo predstavuje 58-percentnú mieru zabezpečenia požiadaviek škôl,“ uviedlo ministerstvo. Na nákup učebníc poskytlo okolo 6,8 milióna eur, v septembri vyčlení na ďalšie reedície asi 1,1 milióna. eur. Školám už poslalo peniaze na učebné materiály, ktoré si vyberajú samy. Zo štátneho rozpočtu pôjde tento rok na učebnice celkom 10 miliónov eur.

Vážiť si učiteľov

Pod motiváciu učiteľa sa podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej nepodpisuje len výška mzdy. Podľa nej záleží najmä na pracovných podmienkach, kde patrí aj počet žiakov v triede. „Školy sú zriadovateľmi tlačené k racionalizácii škôl, teda k zvyšovaniu žiakov na triedu. Vtedy sa lepšie ufinancuje celé zariadenie, lenže ekonomické zdravie školy, teda pokrytie jej nákladov, znamená pre učiteľa veľkú psychickú náročnosť. Učiť v triede s vysokým počtom žiakov nie je jednoduché,“ pripomenula odborníčka. Energiu učiteľom uberá aj fakt, že v triedach chýba pomocný personál, asistenti učiteľov. Kusá upozornila, že vo všetkých typoch škôl sa zvyšuje počet integrovaných žiakov, ktorí si vyžadujú špeciálny prístup, a učiteľ potrebuje pomoc pri individuálnej práci s nimi. Dôležitá je tiež určitá sloboda pedagógov pri výbere pomôcok.

Sociologička uznáva, že mnoho detí potrebuje asistenciu aj pri učení do školy, čím sú dnes zaťažovaní najmä rodičia. Riešením by podľa nej bolo zavedenie celodenného systému učenia. „To znamená, že tí, čo to potrebujú, v poobedňajších hodinách by dostávali doučovanie, pomoc s predmetmi. Alebo ak sú v triede žiaci, ktorí úplne neovládajú jazyk vyučovania, v civilizovanej Európe je úplne štandardné, že poobede sa im venujú pedagógovia a dovysvetľujú im časť látky,“ priblížila Kusá. Rodičov by mohli sčasti odbremeniť školské kluby detí. „Často sa však skôr využívajú na rekreačno-oddychové aktivity,“ uzatvorila sociologička.

Brány škôl prekročilo 684-tisíc žiakov základných a stredných škôl. Zasadnú do lavíc vo viac ako dvetisíc základných školách a v siedmich stovkách stredných škôl.

Očakávania rodičov od nového školského roka

Očakávania riaditeľov základných škôl od nového školského roka