Respondenti v on-line ankete odpovedali, či si prajú zachovať súčasný stav, alebo chcú, aby sa po celý rok používal jednotný čas. Následne sa mohli vyjadriť, ktorým – zimným či letným – by sa chceli celoročne riadiť. Do ankety, ktorá trvala mesiac, sa zapojilo 4,6 milióna obyvateľov EÚ (celková populácia únie prekračuje 500 miliónov obyvateľov, pozn. red.).
Ich názor je jednoznačný – až 84 percent opýtaných žiada, aby sa pravidelné striedanie času zrušilo. Viac ako tri štvrtiny považujú zmenu času za veľmi negatívnu alebo negatívnu skúsenosť. „Ako dôvody na zrušenie zmeny času boli najčastejšie uvedené negatívne vplyvy na zdravie, zvýšenie počtu nehôd na cestách či nedostatočné energetické úspory,“ uviedlo Zastúpenie Európskej komisie (EK) na Slovensku.
Európsky parlament dostane návrh na zmenu
Na zdravotné komplikácie upozorňujú v súvislosti so striedaním času aj lekári. Ľudí môžu potrápiť poruchy spánku, oslabená imunita, bolesti hlavy či závraty. Ak by sa zmena času zrušila, vydýchli by si najmä citlivejšie skupiny obyvateľstva.
„Odkaz je jasný: 84 percent opýtaných si už nepraje, aby sa čas menil. My teraz v súlade s tým budeme konať a vypracujeme legislatívny návrh pre Európsky parlament a Radu (Európska rada – zástupcovia všetkých 28 vlád členských štátov, pozn. red.), aby spoločne rozhodli," zhodnotila eurokomisárka pre dopravu Violeta Bulcová.Predseda EK Jean-Claude Juncker minulý piatok pre nemeckú televíziu ZDF povedal, že ihneď navrhne Európskemu parlamentu zrušenie striedania času. Podľa jeho slov nemá zmysel pýtať sa ľudí na názor, ak by sa potom mali odpovede ignorovať. „Ľudia to chcú, my to urobíme,“ podčiarkol Juncker. Hovorkyňa slovenského zastúpenia EK Ingrid Ludviková doplnila, že je zatiaľ predčasné hovoriť o tom, kedy k zmenám dôjde.
Krajiny si budú môcť vybrať
Aj keby europarlament odhlasoval zrušenie striedania, rozhodnutie, či to má byť zimný, alebo letný čas, zostane na každej krajine. Hrozí tak situácia, že štáty, ktoré dnes patria do rovnakého časového pásma, budú používať rôzne časy. Ak by sa napríklad Slovensko rozhodlo pre letný čas a Česká republika pre zimný, medzi krajinami by vznikol hodinový časový rozdiel.
„Jediné úskalie vidím v tom, že chceme ponechať členským krajinám právo na to, aby si rozhodli, či od dátumu, na ktorom sa dohodneme, budú používať zimný, alebo letný čas. Samozrejme, bolo by najlepšie, keby sa susedia dohodli, aby sme napríklad my na Slovensku nemali jeden čas, v Čechách druhý a v Maďarsku zase iný. Aby to malo logiku a nekomplikovalo to život najmä dopravcom, leteckým spoločnostiam a aby sme nevytvorili nové komplikácie. Verím, že sa to podarí vydiskutovať,“ povedal v televízii TA3 eurokomisár Maroš Šefčovič.
Podľa Šefčoviča najdôležitejším aktérom pri konečnom rozhodnutí bude vláda a parlament, ktoré oznámia Bruselu, pre ktorý čas sa rozhodli.
Letný alebo zimný?
Ku ktorej možnosti sa Slovensko prikloní, nie je jasné. Hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová na naše otázky reagovala odpoveďou, že v súčasnosti čakajú na rozhodnutie ministerstva zahraničných vecí o gestorstve tejto témy.
„Zrušenie striedania času si vyžaduje širšiu diskusiu medzi jednotlivými ministerstvami, ako aj so sociálnymi partnermi o dopadoch takéhoto kroku. Ministerstvo práce sa, samozrejme, do takejto diskusie zapojí. Vzhľadom na možný ekonomický a zdravotný dopad posunu času je však potrebné, aby sa k téme vyjadrili najmä príslušné rezorty,“ doplnila Husárová.
Europoslankyňa Anna Záborská (KDH) bola v Európskom parlamente členkou pracovnej skupiny poslancov k tejto téme. "V minulosti už parlament z našej iniciatívy opakovane vyzýval Komisiu, aby striedanie času zrušila. Obrovský záujem občanov o túto tému a výsledok ankety len potvrdzuje naše argumenty,“ myslí si Záborská.
Nie všetci slovenskí europoslanci majú rovnaký názor. „Nepodporím rušenie letného času, lebo Slováci na tom oveľa viac tratia, než získajú. Navyše mnohí živia mýtus, že neposúvaním času nám ostane ten obľúbený, letný čas. Lenže by nám ostal ten zimný, s krátkymi dňami, so skorším zotmením aj v lete. Vďaka letnému času nám slnko svieti 180 dní v roku aj po 19. hodine. Bez letného času to budú iba tri mesiace a dni, keď slnko svieti po 20. hodine, by sme u nás už nezažili vôbec,“ mieni József Nagy (Most-Híd). Podľa jeho názoru by jedno percento Európanov, ktorí hlasovali v ankete, nemalo rozhodovať za zvyšných viac ako 500 miliónov ľudí.
Zimný čas na letný sme tento rok na hodinách menili v nedeľu 25. marca, ručičky sa posúvali o druhej ráno na tretiu hodinu. Najbližšia zmena nás čaká v nedeľu 28. októbra. O tretej hodine ráno sa ručičky vrátia na druhú hodinu.
Časy sa striedajú takmer 40 rokov
- Letný čas sa po prvý raz používal na území Slovenska v rokoch 1916 až 1918, neskôr od roku 1940 do 1949. Opätovne sa začal striedať so zimným časom v roku 1979. V 90. rokoch sa zaviedla úprava, podľa ktorej trvá letný čas sedem mesiacov – od konca marca do konca októbra.
- Odporcovia striedania času argumentujú tým, že sa spája so zdravotnými komplikáciami – s nespavosťou, únavou, oslabenou imunitou, migrénami či depresiami.
- Podporovatelia striedania času poukazujú na to, že súčasný stav zabezpečuje počas dňa viac slnka, čím klesá spotreba elektrickej energie. Častým argumentom je, že vďaka letnému času je vonku počas leta dlhšie svetlo.
- Zimný čas vlastne neexistuje, jeho správne pomenovanie je „stredoeurópsky čas“ (SEČ). V prípade letného času ide o „stredoeurópsky letný čas“ (SELČ).
- Európsky parlament poveril vo februári 2018 Európsku komisiu prehodnotiť smernicu, ktorá sa zaoberá letným časom. Výsledkom by mal byť jednoznačný návrh, či zachovať súčasný stav, alebo striedanie času zrušiť.
- Európska komisia nechala rozhodnutie na ľudí. Vyjadriť sa mohli v on-line ankete od 4. júla do 16. augusta, zapojilo sa do nej 4,6 milióna obyvateľov EÚ. Až 84 percent respondentov tvrdí, že striedanie času by sa malo zrušiť.
- V rámci EÚ sa aktuálne uplatňujú tri rôzne časové pásma. Navrhovaná úprava nepočíta s ich zrušením.