Bez politickej dohody môže prísť ústavná kríza

Nefunkčný Ústavný súd, ktorý spustí ústavnú krízu? Vo februári končí vo funkcii deväť z celkovo trinástich ústavných sudcov. Povinnosťou Národnej rady bude predložiť prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov na tento post. Podľa predsedu strany Smer Roberta Fica to parlament nezvládne a hrozí ústavná kríza. Medzi sudcami aj v koalícii sú názory na Ficov odhad rôzne.

04.09.2018 12:00
sudcovia, vymenovanie, Foto: ,
Získať vymenúvací dekrét sudcu nebude jednoduché.
debata (20)

„Čaká nás veľmi vážna ústavná kríza, pokiaľ ide o zostavenie Ústavného súdu. Neviem si jednoducho predstaviť, že Národná rada bude schopná prezidentovi ponúknuť 18 kandidátov so všetkými kvalifikačnými predpokladmi, ktoré dnes nastavujeme,“ vyhlásil 1. septembra Fico. Podľa neho treba byť na tento scenár pripravený.

Reagoval tak na kroky ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd), ktorý zavádza nový výber sudcov cez novely ústavy a zákona o Ústavnom súde. V novelách sprísňuje kritériá na sudcov. Parlament pritom nemusí byť jediným spúšťačom krízy. Ak sa poslancom aj podarí navoliť 18 kandidátov, prezident Andrej Kiska nemusí vymenovať potrebnú polovicu. Podobný krok už v minulosti urobil. Pochybnosti okolo toho, ako sa zachová hlava štátu, vyvolávajú Kiskove výroky na adresu Gálových noviel, ktoré považuje za podpriemerné a za premárnenú príležitosť na obmenu Ústavného súdu. Na otázku Pravdy, ako to celé prezident vidí, jeho kancelária do uzávierky nereagovala.

Reálne to vidia aj koaliční partneri

Podľa prvého podpredsedu SNS Jaroslava Pašku bude problematické zhodnúť sa s opozíciou na jednotlivých kandidátoch, keďže spolu s prezidentom má odlišný pohľad na celú situáciu. „Myslím si, že ak pán Fico tvrdí, že Slovensko čaká ústavná kríza, tak ako skúsený politik vie, o čom hovorí,“ upozornil Paška.

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár to nevidí tak katastroficky. „Nedá sa predpokladať, že vždy bude dohoda na kandidátovi medzi koaličnými a opozičnými poslancami. Určite preto voľba nebude jednoduchá a dá sa očakávať, že budeme musieť zopakovať voľbu viackrát,“ povedal pre Pravdu Bugár. Otázne podľa neho je, či poslanci vôbec schvália zmenu podmienok, keďže prezident aj opozícia hovoria, že to je podpriemerný návrh. „Myslím si, že toto bude veľký problém, lebo sa nepozerá na to, že sprísňujeme kritériá a vylepšujeme zákon,“ pripomenul Bugár. Pravdepodobne sa preto podľa neho bude voliť po starom.

Novely na konci augusta schválila vláda a tento mesiac by sa nimi mal zaoberať parlament. Kandidáti na ústavných sudcov budú musieť mať minimálne 45 rokov, teraz je to 40 rokov. Vyžadovať sa bude úplné právnické vzdelanie a aspoň 15-ročná prax v odbore. Pred voľbou uchádzači podstúpia verejnú prezentáciu a vypočutie pred ústavnoprávnym parlamentným výborom, čo doteraz nebolo potrebné. Kandidát bude musieť v parlamente získať nadpolovičnú väčšinu zo všetkých poslancov (150), čo je najmenej 76 hlasov. Doteraz stačila nadpolovičná väčšina z prítomných 76 poslancov, teda najmenej 39 hlasov.

Najdôležitejšia bude politická vôľa

To, či bude parlament schopný zvoliť kandidátov na ústavných sudcov, bude podľa rezortu spravodlivosti závisieť od samotných poslancov. Výsledné novely, ako upozornila hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová, podporili vrcholné inštitúcie justície aj Legislatívna rada vlády. „Tento návrh bol výsledkom kompromisu, na ktorý minister spravodlivosti pristúpil práve kvôli tomu, aby nedošlo k znefunkčneniu Ústavného súdu,“ zdôraznila Drobová.

„Zvolenie kandidátov nie je len otázka nových podmienok, je to v prvom rade otázka rozhodovania poslancov Národnej rady,“ mieni ústavný právnik Peter Kresák. Ficovmu vyhláseniu sa čuduje. „Ide to proti tomu, čo Smer požaduje v rámci novely ústavy, a to zvýšenie veku zo 40 na 45 rokov pre sudcu. Toto opatrenie obmedzí počet možných kandidátov,“ dodal Kresák. Podľa Jozefa Vozára z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied nie je dôvod na paniku. Navrhované kritériá považuje za splniteľné. „Ak vládna väčšina neodmietneme ľudí, ktorí majú záujem pracovať a sú objektívne rešpektované osobnosti v oblasti práva, myslím si, že 18 kandidátov sa nájde,“ doložil Vozár.

Politická vôľa bude rozhodujúca aj podľa Dušana Čima, člena Súdnej rady. „Aj keby sa išlo podľa starého systému, že by sa novely neschválili, vieme dodať kvalitných kandidátov,“ tvrdí Čimo. Či hrozí ústavná kríza, si netrúfol odhadnúť. Voliť podľa starých pravidiel však nepovažuje za šťastné. „Beriem to zatiaľ ako politické vyhlásenie, ktoré má vyvolávať tlak,“ dodal Čimo.

Zvoliť kandidátov bude politický boj

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány pokladá ústavnú krízu za reálnu. Podľa neho pôjde o kombináciu nedostatku kandidátov s potrebnou kvalifikáciou a chýbajúcej politickej vôle zhodnúť sa na kandidátoch. „Aj keby sa kvórum nezvýšilo, predpokladám, že by sa aj tak hľadal širší konsenzus, než je minimálny počet hlasov, a to v sebe opäť nesie riziko nezvolenia,“ nazdáva sa Bárány. Pripomína, že kandidát bude musieť spĺňať nielen podmienky veku, vzdelania, skúseností, ale bude musieť byť prijateľný pre veľmi rôzne politické sily.

Sociológ Pavel Haulík sa obáva, že voľbu kandidátov na ústavných sudcov bude sprevádzať politický boj. „Problém môže vzniknúť práve preto, že to mnohí vnímajú ako príležitosť na získavanie politických bodov. Malo by to byť mimo politického zápasu, pretože Ústavný súd je príliš vážna inštitúcia, aby sa do toho vťahovali stranícke zápasy. Pravdepodobne sa tomu však nevyhneme,“ uzatvoril sociológ.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #Robert Fico #Ústavny súd #sudcovia #voľba ústavných sudcov