Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová podala návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky pre diskriminačné podmienky na získanie peňažných príspevkov na osobnú asistenciu či motorové vozidlo. Na dnešnej tlačovej konferencii upozornila, že aktuálna právna úprava stanovuje vekové ohraničenie potrebné na získanie príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím, a to od šesť do 65 rokov veku. O zmenu ustanovení a odstránenie diskriminačných podmienok žiada na základe podnetu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej, ktorej sa nepodaril problém riešiť na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa komisárky aj ombudsmanky nemôže byť vek prekážkou pri poskytovaní pomoci.
Aktuálna právna úprava je podľa ombudsmanky diskriminačná, pretože zasahuje do práv osôb so zdravotným postihnutím viesť nezávislý život a plnohodnotne uplatňovať všetky svoje základné práva. Ako konštatovala, je tiež v rozpore s princípmi ľudskej dôstojnosti a rovnosti, a nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovensko musí rešpektovať. „Pri práve na osobnú asistenciu ide o to, že štát pri osobách s ťažkým zdravotným postihnutím im maximálnou mierou pomáha v tom, aby v internej časti osobná asistencia napomáhala k dôstojnému životu a v externej časti, aby osoba, napriek tomu, že má ťažké postihnutie, bola schopná komunikovať s externým prostredím, zapojiť sa do bežného pracovného a súkromného civilného života. To je základná filozofia pri osobnej asistencii a vekovým obmedzením podľa zákona nie je akceptovateľná. Paušálnym prístupom predstavuje zásah do života týchto ľudí a znemožňuje im uplatňovať sa v živote,“ upozornila Patakyová.
Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím podal na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVaR SR) návrh na zmenu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a poukázal na diskriminačné ustanovenia vo veci obidvoch príspevkov, teda príspevku na osobnú asistenciu či príspevku na motorové vozidlo. „Poukazovala som na to, že ustanovenia sú diskriminačné a v rozpore s nezávislým spôsobom života, žiaľ, ministerstvo sa nestotožnilo s týmito argumentmi,“ povedala Stavrovská. Upozornila, že človek so zdravotným postihnutím, aj keď chce pracovať po 65. roku veku, nemá nárok na pomoc.
Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera to nie je nová vec v zákone, je to v zákone od roku 1998 a neotvárala sa. „Preto som prekvapený, že sa otvorila až teraz a takýmto spôsobom. Budeme mať záujem rokovať a ak sa odborníci, právnici a legislatívci z môjho odboru vyjadria, že to môže byť diskriminačné či rozpor, tak to budeme riešiť. Je tu už však niekoľko judikátov Ústavného súdu SR, ktoré hovoria o tom, že diskriminácia sa nemôže vnímať absolútne. Pokiaľ sú tu opatrenia, ktoré sledujú legitímny cieľ, sú v súlade s ústavou,“ uviedol Richter. Dodal, že rezort práce je pripravený po dvadsiatich rokoch sa tou otázkou zaoberať, prehodnotiť ju, posúdiť, vyjadriť sa, eventuálne, ak bude treba, riešiť opatrenia a spraviť ďalšiu novelu. Na pokus komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej riešiť problém, Richter reagoval, že ten apel nikdy nepostavila do roviny ústavného riešenia, ale vždy do roviny otázky, či túto problematiku nejdeme otvoriť. „A práve preto treba vysvetliť otázku, čo je legitímny cieľ. Legitímny cieľ bol vždy doteraz vnímaný v zmysle urobiť všetko, aby zdravotne ťažko postihnuté osoby mohli absolvovať vzdelanie a mohli absolvovať hlavne prácu,“ konštatoval.
V tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poslal hovorca MPSVaR Michal Stuška, rezort práce konštatuje, že v oboch uvedených hraniciach je legitímnym cieľom adresnosť a účelnosť poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu. „Príspevky by sa mali poskytovať najmä osobám, ktoré vykonávajú pravidelné integračné aktivity, s čím súvisí aj vek danej osoby (najmä vzdelávanie a vykonávanie zamestnania). Sú výlučne hradené zo štátneho rozpočtu bez toho, aby sa fyzická osoba s ŤZP na nich podieľala povinným alebo dobrovoľným poistením (sociálne poistenie, zdravotné poistenie) a súčasne sa ich výška odvíja od sociálnoekonomickej situácie krajiny,“ uvádza ministerstvo. Dolná veková hranica (šesť rokov) pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu bola stanovená na šesť rokov veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím preto, že do šesť rokov veku je odkázanosť na pomoc inej osoby riešená prostredníctvom rodičovského príspevku ako jedného z nástrojov štátnej sociálnej podpory v rámci systému sociálneho zabezpečenia. Horná veková hranica pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu a peňažnom príspevku na kúpu osobného motorového vozidla (65 rokov) určuje a odzrkadľuje politiku štátu v súvislosti s tým, čo očakáva od sociálnej inklúzie človeka s ťažkým zdravotným postihnutím v produktívnom a postproduktívnom veku. Od integrácie osoby v produktívnom veku štát očakáva jej zapojenie sa do vytvárania spoločenských hodnôt v čo najvyššej možnej miere. Pri postproduktívnom veku je skôr možné očakávať, že integráciou sa zabezpečí dôstojné prežitie staroby, dodáva sa v tlačovej správe.
V prípade, že ústavný súd vyhovie návrhu ombudsmanky, priznávanie príspevkov nebude do budúcna vekovo obmedzené a ľudia, ktorým boli podľa terajšej úpravy žiadosti zamietnuté, o príspevok budú môcť požiadať znova.