Novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá zavádza nový spôsob voľby šéfa polície, pred dvoma týždňami na vláde zablokovala Slovenská národná strana. Nepáčilo sa jej sedemročné funkčné obdobie pre post policajného prezidenta. Čo sa odvtedy zmenilo a k akým kompromisom presne došlo, to Saková neprezradila.
„Boli tam nejaké námietky, čo sa týka odborných definícií, a dohodli sme sa, že do konca týždňa túto tému s pánom premiérom uzavrieme. K otvoreným bodom budeme mať stanovisko a na budúci týždeň túto novelu dáme do vlády na schválenie. S pánom premiérom sme sa dohodli, že tento termín skutočne chceme stihnúť a všetko pre to urobíme,“ vyhlásila ministerka, ktorá však poprela, že najväčšie námietky mala iba SNS.
Národniari podľa Sakovej súhlasili so skrátením sedemročného funkčného obdobia policajného prezidenta na štyri roky s možnosťou uchádzať sa o funkciu ešte raz. „Sú tam legislatívne úpravy, ktoré sa týkajú odvolávania prezidenta, a chceli doplniť len skutočne malé definície. Možno tam ešte dodáme dôvody na odvolanie prezidenta. Je to vecou dohody,“ doplnila ministerka.
Ako protihodnotu za súhlas s novelou mala SNS pred dvomi týždňami požadovať ústupky pri Slovenskej informačnej službe. Žiadať mala sedemročné funkčné obdobie aj pre riaditeľa SIS, ktorú vedie ich nominant Anton Šafárik. V súčasnosti šéfa tajnej služby vymenováva prezident na návrh vlády, pričom jeho funkčné obdobie nie je obmedzené. K personálnym obmenám ale dochádza pri každej výmene vlády. Predseda SNS Andrej Danko takéto vyjednávania poprel.
Sakovej novelu pripomienkovala aj samotná tajná služba. Žiadala v nej ale úpravy vo vlastnom zákone. Navrhovala možnosť umiestniť skrytú kameru na ulicu a sledovať, čo sa každý deň deje napríklad pred vytypovaným podnikom. Alebo monitorovať pohyb ľudí cez GPS, prípadne zisťovať, s kým debatujú cez sociálnu sieť. Takéto právomoci chcela získať bez toho, aby musela o súhlas žiadať súd. Medzi návrhmi bola tiež možnosť krytia agentov novinárskymi preukazmi, čo dnes zákon zakazuje.
Ministerka vysvetlila, že s tajnou službou dospeli k dohode a SIS ustúpila od požiadavky zmeniť jej vlastný zákon. „Všetky tie zásadné pripomienky zo strany SIS sme vyriešili, nazvem to kompromisom, že boli zo strany SIS stiahnuté. Dohodli sme sa, ako budú uplatnené pri ďalších novelách v nasledujúcom období,“ reagovala Saková a poznamenala, že k úpravám by malo prísť ešte v tomto volebnom období.
SIS však trvá na tom, že zmeny, ktoré by reflektovali novú bezpečnostnú situáciu, sú nutné. „Potrebu doplniť a modernizovať legislatívu vychádzajúcu zo štandardov a vzorov, ktoré v spravodajsko-bezpečnostnej oblasti uplatňujú aj naši partneri a spojenci v EÚ a NATO podčiarkuje aj skutočnosť prijímania nových strategických dokumentov reflektujúcich na bezpečnostnú situáciu najmä v oblasti boja proti terorizmu, hybridným hrozbám a extrémizmu,“ pripomína hovorca SIS Branislav Zvara.
„V tomto štádiu legislatívneho procesu bol rozpor odstránený na úrovni ministerky vnútra a riaditeľa Slovenskej informačnej služby. SIS je naďalej pripravená viesť o návrhoch konštruktívnu a odbornú diskusiu a takéto zmeny diktované vývojom dosiahnuť čo najširším konsenzom,“ vysvetlil situáciu ohľadom ich rozsiahlej pripomienky Zvara.
„Je to evidentne obchod a SNS musela niečo získať, lebo si neviem predstaviť, že by len tak odišli bez boja. Pani ministerka, samozrejme, nemôže povedať, čo to stálo a na čom sa to kompenzovalo. Od SNS by som skôr očakával odbornú diskusiu o fungovaní spravodajských služieb, než politické kšefty,“ konštatoval bezpečnostný analytik Milan Žitný. Zákon o spravodajských službách je podľa neho potrebné novelizovať, ale určite jeho novelu nebolo vhodné vpašovať do zákona o Policajnom zbore.
Pri ďalšom rozširovaní kompetencií tajnej služby je podľa Žitného dôležité jasne zabezpečiť, aby boli chránené občianske a ľudské práva. „Je to citlivá oblasť. Je však vecou všeobecnej spoločenskej zhody, čo by malo byť chránené zo súkromia osôb a čo musí byť, samozrejme pod nejakým regulačným mechanizmom, prístupné štátnym orgánom. Snahy o nejaké legislatívne precíznejšie pôsobenie spravodajských služieb aj v ústrety k ich potrebám pri práci však nevidím v horizonte najbližších pár rokov. Som zvedavý, či to v tomto volebnom období stihnú, to im zatlieskam, ak sa im to podarí,“ zdôraznil analytik.
Žitný by však privítal najmä riešenie fungovania odboru špeciálnych služieb, ktorý je síce spravodajský, ale zaradený pod políciu, a nikto nad ním nemá kontrolu.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.