Kalavská nezabudla na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní

Žiadnemu ministrovi zdravotníctva sa doteraz nepodarilo prísť s pravidlami, ktoré by obmedzili zisky zdravotným poisťovniam. Tie sú akciovými spoločnosťami, môžu vytvárať zisk a vyplácať si dividendy. Spravujú však verejné peniaze, ktoré by v prvom rade mali ísť na liečbu.

, 09.09.2018 07:00
PREMIÉR: Navštívil Ministerstvo zdravotníctva SR Foto: ,
,,Zdravotné poisťovne sú tu preto, aby platili v plnom rozsahu adekvátnu zdravotnú starostlivosť, nie preto, aby generovali zisk," myslí si ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská.
debata (66)

Zárobky zdravotných poisťovní boli vlani historické, aj napriek tomu pacienti čakajú mesiace na niektorú diagnostiku či operácie. Prvé obmedzenie zisku z roku 2007 narazilo na ústavný problém a odvtedy sa tento oriešok nedarí rozlusknúť. Táto téma je však podľa ministerky Andrey Kalavskej (Smer) stále aktuálna.

Ministerka v stredu na vládu predložila novelu zákona o zdravotných poisťovniach, v ktorej sa snažila regulovať zisk cez čakacie zoznamy. Z rokovania ju stiahla, vraj bola nedostatočne pripravená. „Zdravotné poisťovne sú tu preto, aby platili v plnom rozsahu adekvátnu zdravotnú starostlivosť, nie preto, aby generovali zisk,“ myslí si Kalavská. Tvrdí, že potrebuje čas na dopracovanie legislatívy, pretože ide o ťažkú tému. „Nechcem ísť do toho hurá systémom, vieme, ako to dopadlo v minulosti. Niečo sa napísalo, niečo sa urobilo a vyplynuli z toho mnohé súdne spory,“ dodala.

Jej predchodca Tomáš Drucker (nom. Smeru) pripravil spolu s ministerstvom financií zámer, o ktorom tvrdil, že nebude mať problém s ústavnosťou. Základnou myšlienkou bolo vytvorenie dvoch fondov, v nich mali byť oddelené peniaze určené na zdravotnú starostlivosť od prevádzkových, teda na činnosť poisťovní. Zisk by mohli poisťovne vykázať aj vo fonde určenom na zdravotnú starostlivosť, ale nemohol by vstupovať do imania spoločnosti a ani sa používať na vyplácanie dividend. Konečný návrh mal Durcker pripraviť do konca minulého roku, čo sa nestalo.

Podľa Kalavskej pracovná skupina jej rezortu sa stále usiluje dotiahnuť Druckerov nápad. Základ je podľa nej položený a rozvíjajú ho ďalej. „Veľa sa hovorí o čakacích dobách, je to tiež jeden z nástrojov, ktoré hľadáme, aby sme slušne regulovali zisk zdravotných poisťovní,“ poznamenala ministerka. Komplexný návrh by chcela predložiť vláde do konca volebného obdobia. Zdravotné poisťovne sú akciovými spoločnosťami, môžu vytvárať zisk a vyplácať výnosy z poistného. Vlani sa im historicky darilo.

Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa celkovo výsledok hospodárenia zvýšil v porovnaní s rokom 2016 o 156,9 mil. eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa vykázala zisk 35,9 mil. eur, Dôvera 17 mil. eur a Union 6,3 mil. eur. V roku 2016 bol výsledok hospodárenia poisťovní mínusový, spoločne dosiahli stratu 97,7 mil. eur. Ak sa zisk prepočíta na jedného poistenca, tak vlani bol 11,50 eura, v roku 2016 mínus 18,97 eura.

So zámerom vrátiť zárobok akciovky späť do liečby prišla v roku 2007 prvá Ficova vláda, ktorá menila zákon o zdravotných poisťovniach. Ústavný súd časť novely označil za protiústavnú. Dve súkromné poisťovne ju napadli na súdoch.

Ústavný oriešok

Ústavný právnik Eduard Bárány si myslí, že v tomto smere štát nemá veľa možností. „Držíme sa v rovine porušenia práva na podnikanie alebo obmedzenia vlastníckeho práva,“ zdôraznil Bárány. Právo na podnikanie zaručuje ústava a jeho zmyslom je tvorba zisku. Platí to aj napriek tomu, že súkromné zdravotné poisťovne vyberajú verejné peniaze, ktoré ľudia posielajú povinne cez poistné. Preto je ťažké nastaviť zmeny tak, aby neboli v rozpore s ústavou.

Hladkým riešením nie je ani napríklad presunutie všetkých zdravotných odvodov do štátnej poisťovne. Tento postup by v legislatíve narazil na tzv. doktrínu legitímneho očakávania. Tá je zárukou právnej istoty, podľa nej postup štátneho orgánu musí byť predvídateľný a v podobných prípadoch štátny orgán nesmie rozhodovať rozdielne. „Ide o doktrínu verejného práva, ktorá spočíva v tom, že legitímne očakávam, že budem môcť ďalej podnikať. Voči orgánu verejnej moci mám isté odôvodnené očakávania,“ dodal ústavný právnik s tým, že rozlúsknuť tento oriešok bude veľký problém.

Šéf lekárskych odborov Peter Visolajský si myslí, že zisk sa obmedziť dá. „Tak ako je rozdelený majetok komerčných poisťovní. Napríklad pri dôchodkoch sa nemôžu dotknúť peňazí, ktoré si našetríte na starobu, dostávajú len poplatok za spravovanie peňazí, tak by sa dal rozdeliť aj majetok zdravotných poisťovní,“ nazdáva sa Visolajský. Nie je podľa neho normálne, aby zdravotná poisťovňa mala k dispozícii celý balík peňazí, ktorý dostane od poistenca aj od štátu. „A tak sa dostávame k tomu, ako zle to bolo u nás nastavené,“ pripomenul šéf odborov s tým, že privíta každú jednu možnosť, ktorá toto zmení. Využiť čakacie doby na obmedzenie zisku je podľa neho diskutabilné. Zdravotná poisťovňa môže garantovať výmenu bedrového kĺbu do troch alebo do šiestich mesiacov. „Treba sa však pozrieť aj na to, aká kvalita je garantovaná,“ pripomenul Visolajský.

Poisťovne sa zatiaľ nebránia

Všeobecná zdravotná poisťovňa, s 3,2-miliónovým poistným kmeňom zastáva názor, že zisky zdravotných poisťovní by mali byť limitované, čiže mali by byť v primeranej výške. „Ide o zdroje poisťovní tvorené z povinných zdravotných odvodov občanov, ktoré sú určené na zdravotnú starostlivosť, a preto by mali zostať v systéme zdravotníctva,“ uviedla hovorkyňa VšZP Viktória Vasilenková. Dodala, že poisťovňa vníma reguláciu zisku ako potrebnú a aktuálnu v čase, keď poisťovne dosahujú historicky najvyššie zisky.

Vasilenková pripomenula, že VšZP ako jediná zdravotná poisťovňa nie je založená na to, aby vytvorený zisk vyplácala akcionárom, ale aby všetky peniaze z odvodov použila na zdravotnú starostlivosť o svojich poistencov.

„Dlhodobo tvrdíme, že primeraný zisk znamená zdravé hospodárenie subjektov a bez neho nie je možné skvalitňovať úroveň zdravotnej starostlivosti, zároveň sa nevyhýbame odbornej a vecnej debate na túto tému,“ reagoval k téme Matej Štepianský, PR manažér zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá zastupuje 1,4 milióna poistencov. Návrh, podľa ktorého by zdravotné poisťovne mohli vykazovať zisk až po tom, čo zaplatia operácie či vyšetrenia pacientov na čakacích listinách, považuje Dôvera za zmysluplný, podľa nej ho treba ďalej rozdiskutovať.

Union zdravotná poisťovňa podľa hovorcu Mateja Neumanna tvrdí, že Kalavskej novela o zdravotných poisťovniach obsahovala mnoho tematických častí. „Návrh zákona však nehovoril explicitne o obmedzení zisku poisťovní. Vzhľadom na to, že k uvedenému návrhu zákona bolo vznesených v rámci pripomienkového konania množstvo pripomienok, je potrebné o ňom ešte ďalej rokovať, a preto je v súčasnosti predčasné sa vyjadrovať ku konkrétnym detailom,“ poznamenal Neumann. Union má 484-tisíc poistencov.

Zmenu zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti aj vyplácanie dividend priniesla reforma Rudolfa Zajaca, ministra zdravotníctva vo vláde Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2006. Ficova vláda v roku 2007 zisk obmedzila. Ústavný súd v roku 2011 jej opatrenie zrušil. Majitelia súkromných poisťovní sa obrátili na arbitrážny súd v Nemecku. Dôvera neuspela kvôli neprehľadnej vlastníckej štruktúre, akcionár Unionu si o štyri roky neskôr vysúdil odškodné viac ako 22 mil. eur. Ficov kabinet ich odmietol zaplatiť a odvolal sa. Nemecký Najvyšší spolkový súd v roku 2016 rozhodol v prospech Slovenska.

Chronológia zákazu zisku

  • August 2007 – Prvá vláda Roberta Fica schválila novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá zakázala poisťovniam vyplatiť zisk, legislatívu pripravil rezort zdravotníctva pod vedením Ivana Valentoviča (Smer).
  • Október 2007 – Novelu schválil parlament, podľa nej poisťovne museli použiť zisk na úhradu zdravotnej starostlivosti. Platiť začala od januára 2008. Prvýkrát museli túto povinnosť poisťovne splniť v roku 2009 za hospodársky rok 2008.
  • 2007 – Akcionári súkromných poisťovní Dôvera (investičná skupina Penta) a Union (holandská Achmea) dali podnet na arbitrážny súd o náhradu nerealizovaného zisku. Dôvera v arbitráži neuspela.
  • Október 2008 – 48 poslancov z klubov SDKÚ, KDH a SMK podalo na Ústavný súd námietku proti novele zákona, výhrady mala aj Európska komisia.
  • Január 2011 – Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie zákona o obmedzení zisku je v rozpore s ústavou.
  • Apríl 2017 – Tomáš Drucker (nom. Smeru), v tom čase minister zdravotníctva, predstavil zámer, akým smerom by sa legislatíva o obmedzení zisku mala uberať, aby nebola protiústavná. Návrh mal predložiť do konca roka 2017, no nestalo sa tak.
  • September 2018 – Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru) predkladá vláde nový návrh, ktorý reguluje zisk cez čakacie zoznamy, v poslednej chvíli ho z rokovania vlády stiahla.

© Autorské práva vyhradené

66 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo zdravotníctva #zdravotné poisťovne #obmedzenie zisku #novela zákona o zdravotných poisťovniach
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy