„V Slovenskej republike nie je v súčasnosti evidovaný a ani v minulosti nebol evidovaný prípad ochorenia na západonílsku horúčku u ľudí,“ povedala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková. Nevylučuje však, že sa tak v budúcnosti nemôže stať, a to vzhľadom na migráciu obyvateľstva.
Západonílska horúčka je akútne horúčkovité ochorenie s bolesťami hlavy, svalov, kĺbov, hrdla a brucha. „Často sa prejavuje výrazná slabosť, nechutenstvo a nutkanie na vracanie. Niekedy môžu byť aj zväčšené lymfatické uzliny a vyrážka, svetloplachosť,“ vymenováva Račková. Ojedinele môže vypuknúť aj vo forme meningitídy, encefalitídy alebo zápalu pečene, pankreasu či srdcového svalu a môže sa končiť aj smrťou. „Obvykle však prebehne vo forme necharakteristického horúčkovitého ochorenia, prípadne bezpríznakovo,“ poznamenala hovorkyňa. Inkubačná lehota je od troch do 14 dní.
Ľudské prípady západonílskej horúčky sa vyskytujú čoraz bližšie českých aj slovenských hraníc. „Len za minulý týždeň sa choroba v rámci EÚ objavila v piatich nových oblastiach, v troch v Taliansku, v Slovinsku a v susednom Rakúsku. Maďarsko eviduje od začiatku roka už takmer stovku prípadov nákazy,“ zdôraznil Rastislav Maďar, vedúci Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý je aj odborným garantom centra očkovania a cestovnej medicíny Avenier.
Podľa Maďara sa toto ochorenie prejavuje podobne ako iné virózy. Smrteľné môže byť u starších alebo imunitne oslabených osôb. „Účinný liek ani vakcína zatiaľ neexistujú,“ poznamenal odborník na cestovnú medicínu. Prvý smrteľný prípad zaznamenalo tento týždeň Chorvátsko. Európske centrum pre kontrolu chorôb uvádza, že posledný augustový týždeň v krajinách EÚ bolo hlásených 300 prípadov nákazy u ľudí, z toho 144 v Taliansku, nasledujú Rumunsko (61), Grécko (41), Maďarsko (38), Rakúsko (8), Francúzsko (6), Chorvátsko (1) a Slovinsko (1). Od začiatku roka v Európe nákaze podľahlo 63 ľudí.
Ochorenie spôsobuje vírus označovaný ako západonílsky vírus, ktorý prenášajú komáre. Zdrojom tohto vírusu, ktorý po prvý raz zaznamenali v roku 1937 v africkej Ugande a v roku 1950 spôsobil vôbec prvú epidémiu v Egypte, sú nezriedka divo žijúce vtáky. Z nich ho komáre rodu culex prenášajú na ľudí. V období, keď pribúda komárov – obvykle od druhej polovice júla do septembra – sa zvyšuje aj počet takýchto ochorení. „Prevencia spočíva v používaní repelentov a moskytiéry na noc,“ upozornil Maďar.
V susednom Česku v júni tohto roka objavili nakazeného komára rodu culex na južnej Morave, vyskytuje sa v blízkosti rybníkov. Naši vedci preto začali s monitoringom tohto hmyzu v rôznych oblastiach. Zatiaľ je známe, že sa komáre rodu culex nachádzajú v oblasti Záhorskej nížiny. Laik ich od bežného komára nerozozná.