Slovensko sa podľa zistení úradu v rokoch 2013 a 2014 stalo rajom colných podvodov s textilom a obuvou z Číny.
V tom čase šéfovali colníkom súčasný riaditeľ finančnej správy František Imrecze a súčasná štátna tajomníčka ministerstva financií a vtedajšia Imreczeho viceprezidentka Dana Meager, informoval Denník N. Daňovú a colnú sekciu v tom čase viedol ďalší neskorší viceprezident Daniel Čech.
Foto: SITA, Peter Maďar
Je pravdepodobné, že naše úrady podvody prehliadali, alebo, čo je podľa expertov na clá pravdepodobnejšie, priamo na nich spolupracovali. Vyplýva zo zistení OLAF-a.
Sériu vyšetrovaní, ktoré sa týkali podhodnotenia textilu a obuvi vstupujúcich do EÚ v období rokov 2013 – 2016, uzavrel OLAF vlani. Európskej komisii (EK) odporučil, aby pýtala peniaze od štátov, ktoré umožnili, aby sa clá takto krátili. Úrad pritom vypočítal, že Slovensko ako krajina zodpovedná za dohľad na vyberanie cla na svojom území má do rozpočtu EÚ zaplatiť 302 miliónov eur. Z vybraného cla odvádza každá členská krajina 75 %, zvyšných 25 % jej zostáva. Či Slovensko skutočne bude musieť platiť, v tejto chvíli nie je zrejmé.
Finančná správa odmieta, že by SR musela platiť
Finančná správa odmieta, že by Slovensko muselo zaplatiť 302 miliónov eur za colné podvody.
Správa OLAF-u podľa finančnej správy hovorí o dovoze tovaru z ázijských krajín najmä v rokoch 2013 a 2014. V tom čase mali totiž podľa finančnej správy viaceré krajiny, ako napríklad Malta, Španielsko, Veľká Británia či Nemecko, „takmer štatút preclievacieho hubu pre ázijský tovar“.
„Okamžite, ako sme identifikovali problémy s preclievaním a podhodnocovaním ázijského tovaru, zorganizovali sme v roku 2014 v Trenčianskych Tepliciach stretnutie krajín V4. Na základe tejto našej iniciatívy bola prijatá Trenčianska deklarácia. V nej sme stanovili minimálne prahové hodnoty rizikových profilov,“ priblížila hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.
Podľa hovorkyne účinnosť prijatých opatrení dokazuje rapídny pokles identifikovaných strát na cle. Ako uviedla Skokanová, tie postupne klesli zo 163 miliónov eur v roku 2013 na 6,9 milióna eur v 2015, 3,5 milióna eur v 2016 a na 1,3 milióna eur v roku 2017.
Suma nemusí byť konečná
„Finančná správa v závere roka 2017 prijala správu OLAF týkajúcu sa deklarovania nízkych hodnôt určitých druhov tovarov pri dovoze do EÚ. S prihliadnutím na nezrovnalosti, nejasnosti, rozpory a nejednoznačný výklad v jednotlivých bodoch správy, zaslala finančná správa žiadosť o odpovede na otázky týkajúce sa záverov preverovania vedeného OLAF,“ uviedla pre denník hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.
Slovenská finančná správa zároveň tvrdí, že deklarovaná suma nie je konečná, považuje jej výšku za neopodstatnenú a neoprávnenú a musí ju ešte posúdiť EK.
Po mori a cez Hamburg
O zisteniach OLAF vie aj slovenské ministerstvo financií. „Finančná správa si od OLAF následne po obdržaní správy vyžiadala vysvetlenie k niektorým v nej zverejneným informáciám. Doteraz však toto vysvetlenie od OLAF nemá k dispozícii. Preto je nateraz predčasné vyvodzovať akékoľvek závery,“ reagoval tlačový odbor rezortu.
Podľa európskych kriminalistov sa na podvody s textilom a obuvou využívala cesta po mori z Číny cez nemecký prístav Hamburg a v oveľa menšej miere cez iné prístavy. Kontajnery tam prekladali na kamióny a na colné konanie ich prevážali do iných krajín EÚ – hlavne do Veľkej Británie, na Slovensko, do Česka, Francúzska a na Maltu. S textilom sa podľa OLAF najviac podvádzalo vo Veľkej Británii, kde straty pre rozpočet EÚ vypočítali na 1,9 miliardy eur.