Podľa Farkašovského bolo napríklad chybou, že Nemci o celej veci neinformovali zodpovedné orgány v ČR a SR. Takisto sa podľa neho treba pýtať, či z Bratislavy v inkriminovaný deň neodletelo aj iné lietadlo do Moskvy okrem vládneho špeciálu.
Podľa Blahu robia v súčasnosti médiá, politici, ako aj prezident Andrej Kiska, užitočných idiotov Nemecku, ktoré neposkytlo Slovensku v čase skutku žiadne informácie. „Nemôžete nikoho obviňovať predtým, než to vyšetrovanie je ukončené," zdôraznil s tým, že situácia v tejto fáze vyhovuje len nemeckým tajným službám, ktoré majú „maslo na hlave".
Podľa opozičného poslanca Igora Matoviča (OĽaNO) ministerstvo vnútra kauzu rok zatĺkalo. „Je to obrovská hanba, ktorú sme spáchali, my sme v podstate podviedli nášho najväčšieho obchodného partnera, Nemecko," povedal s tým, že Slovensko bolo využité na štátny terorizmus. Poslanec Jozef Rajtár (SaS) doplnil, že ľudia na Slovensku nedôverujú policajnému vyšetrovaniu. „Takmer vždy sa skutok nestal a takmer vždy páchateľ unikol," vyhlásil.
Potemkinova dedina
Pokiaľ ide o zmeny vo výbere policajné rezidenta, podľa Blahu je ich cieľom stransparentniť výber šéfa polície. „Mali by byť do neho zahrnuté aj stavovské organizácie z hľadiska bezpečnostných orgánov, a preto je tam tá výberová komisia aj parlamentný výbor," povedal. Podľa Rajtára ide v tomto prípade o mierne vylepšenie súčasného stavu, ale nezaručuje odlišný výsledok. „Najdôležitejšie je, kto to presne bude s akým morálnym a odborným profilom," povedal na margo potenciálnych kandidátov na funkciu šéfa polície. Dôležitá je podľa Rajtára v tomto prípade aj kontrola. Preto musí byť policajná inšpekcia podľa neho kompletne nezávislá od ministra aj vlády.
Podľa Matoviča sú ohlasované zmeny „potemkinovu dedinou" alebo „vymaľovanou fasádou". „Bude tam komisia, kde zo siedmich ľudí si šesť nominuje de facto mafia, ktorá nám vládne. To bude nezávislá komisia?," opýtal sa. Keby sa koalícia dohodla, že chce do funkcie vrátiť Tibora Gašpara, podľa Matoviča by s tým pri navrhovanej úprave nemali žiaden problém. Podľa Farkašovského členov komisie menujú aj ľudia, ktorí bezprostredne nesúvisia s ministrom vnútra, napríklad generálny prokurátor a následne ide kandidát na pôdu parlamentu. „Kohokoľvek by sme tam dali, tak opozícia stále bude kričať, že je nekompetentný," dodal.
Koľko hlasov?
Voľba ústavného sudcu by mala závisieť predovšetkým od profesionálneho profilu kandidáta,upozornil poslanec Národnej rady (NR) SR Karol Farkašovský (SNS).
„Keď bude hlasovať za zvolenie ústavného sudcu 76 poslancov, to neznamená, že kandidát nemôže získať 90 hlasov. Otázkou je, kto by bol vhodný a pre všetkých dobrý kandidát na tento post, ale snáď si nemyslíme, že každý ústavný sudca bude lojálny koalícii,“ uviedol.
SaS problém nemá
Podpredseda poslaneckého klubu SaS v NR SR Jozef Rajtár si myslí, že keby sa ponúkli dobrí kandidáti na ústavných sudcov, ktorí by boli zárukou „morálneho a správneho rozhodovania“, opoziční poslanci za SaS nebudú mať problém ich „okamžite podporiť“. Uvedomujú si totiž, že voľbou ústavných sudcov rozhodujú o tom, ako bude vyzerať budúcnosť štátu. „Dôležité je, aby takýchto kandidátov poznala aj verejnosť, čiže aj proces by bol verejný, aby sa vedelo, kto robí dôležité rozhodnutia na najbližších 12 rokov,“ spresnil.
Poslanec NR SR Ľuboš Blaha (Smer) sa domnieva, že návrh na voľbu ústavných sudcov buď prejde aj s hlasmi opozície, alebo neprejde a ich voľba sa meniť nebude. „Očakávame, že ústavný návrh dostane aj podporu opozície, pravidlá sú nastavené transparentne,“ uviedol. Podľa jeho slov je však pri téme voľby ústavných sudcov kľúčové „neparalyzovať ústavný súd“ a „nájsť správnych kandidátov“. Myslí si, že minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) nastavil pravidlá spojené s voľbou tak, že by vedel získať ústavnú podporu.
Poistka na súde
Opozičný poslanec Igor Matovič (OĽaNO) si myslí, že či už návrh prejde alebo neprejde, voľbou ústavných sudcov si súčasná vládna koalícia zabezpečí „poistku“ na ústavnom súde, ktorá by podľa jeho slov „mohla zabezpečiť v konečnom dôsledku beztrestnosť pri kauzách“.
„Naša jediná kľúčová podmienka je tá, aby kandidáti na sudcov ústavného súdu boli volení minimálne ústavnou väčšinou, ako je to aj vo väčšine demokratických krajín v Európe,“ uviedol. Podľa neho by možno bolo tiež vhodné, keby ústavných sudcov volila dvojtretinová väčšina poslancov. „Vtedy by sa museli všetky politické strany zhodnúť, že nebudú voliť politické figúrky, ale odborníkov,“ dodal.
