V nedeľu odhalil pamätnú tabuľu duchovnému Rudolfovi Kluchovi, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil pred istou smrťou množstvo ľudí.
Kluchov život sa vymyká spomedzi osudov jeho kolegov. Otvorene žil so ženou, s ktorou vychoval troch synov. Očistenie Kluchovho mena môže vyvolať nevôľu v radoch cirkevných hodnostárov.
V Kľaku sa uskutočnil obrad očistenia mena hrdinského farára. V kostole bola omša venovaná Kluchovi aj jeho potomkom Víťazkovcom. Po nej Kľačania odhalili pamätnú tabuľu. Osadená je na fare, kde pôsobil a kde pracuje aj farár Lajcha. Je na nej nielen informácia o tom, že Klucha zachránil viac ako tristo ľudí, ale tiež to, že bol nielen duchovným otcom, ale aj otcom troch synov.
Citlivá téma pre cirkev
„Keby sa pán farár Klucha narodil nie v 20., ale trebárs v 10. storočí, matka jeho detí mohla byť jeho manželkou a obaja mohli žiť vo sviatosti manželstva. Žiaľ, život to zariadil inak a on bol cirkvou zaznávaný a stal sa nedocenenou osobnosťou dejín. O čine, že zachránil vyše tristo ľudí, by sa malo rozprávať oveľa viac. Bol kňazom, o ktorom by sa malo hovoriť aj v kňazskom seminári. Dnes, keď človek zachráni topiaceho sa, dostane rad vyznamenaní, no meno farára Kluchu malo zostať zabudnuté,“ pripomenul Lajcha.
Michal Lajcha otvoril citlivú a kontroverznú tému v cirkvi. Reformátori už niekoľko rokov navrhujú, aby Vatikán uvoľnil pravidlá a dovolil svätenie ženatých mužov. Vlani to síce pápež František pripustil, ale len v odľahlých oblastiach, kde je nedostatok kňazov. Oslabenie celibátu odmietol. Počin kľackého farára zrejme nezostane bez ohlasu. Od hodnostárov môže očakávať trest. Denník Pravda sa opýtal Konferencie biskupov Slovenska, ako sa k tomu postaví. „Informácie o danej záležitosti máme v tejto chvíli len z médií, bude potrebné sa s celou vecou najskôr oboznámiť. Kompetentným rozhodovať je v však v danom prípade diecézny biskup spomenutého kňaza,“ reagoval hovorca konferencie Martin Kramara.
Spomienky na otca
Syn Rudolfa Kluchu Marian, ktorý prišiel do Kľaku, prežil na fare asi dvadsaťpäť rokov. Ako si spomína na svojho otca? „Bol prísny, ale dobrý a spravodlivý. Vychoval nás tak, ako sa patrí. O záchrane ľudí počas krvavej nedele v Kľaku doma rozprávať nechcel,“ spomína na svojho otca Marián Víťazko, ktorý má dve deti a dvoch vnukov. Jeho manželka Iveta na adresu svokra dodáva, že bol nielen dobrým, ale aj vzácnym, silným a poctivým človekom.
Nedeľa 21. januára 1945 sa do histórie obce Kľak zapísala ako krvavá. Obec bola za pomoc partizánom vypálená Nemcami a zavraždených bolo 84 občanov. Mohlo ich byť však oveľa viac. Ostatných sústredili Nemci do stredu obce a namierili na nich tri guľomety. Hromadnú popravu odvrátil na niekoľko minút hrdinský kňaz Rudolf Klucha, ktorému núkali slobodu. Neprijal ju so slovami: „Načo som tu ja, keď mi ich pobijete, veď ja som tu pre ľudí.“ Ľuďom začal dávať slová posledného rozhrešenia, čím popravu oddialil. A to viac než trojstovke Kľačanov zachránilo život. Práve v tom čase dorazila na miesto popravy nemecká motospojka s rozkazom nestrieľať a ľudí evakuovať.
Láska k učiteľke
Ani tento statočný čin nebol pre cirkev dôvodom, aby farára Kluchu vyzdvihovala. Po vojne ho zaznávala. Do zabudnutia mal upadnúť preto, že porušil celibát. Zaľúbil sa do učiteľky z Trubína Ireny Víťazkovej. Odkazy a listy jej posielal za obojkom psa menom Lóro. Jeho vzťah nezostal obyvateľmi obce nepovšimnutý. Keď s Irenou čakal prvého syna Rudolfa, vyšiel počas omše za kanceľ a ľuďom v kostole povedal: „Aby ste si nemuseli pošuškávať – áno, je to pravda, zaľúbil som sa do pani učiteľky a čakám s ňou dieťa. Pred pánom Bohom to neutajím, a vy si hovorte, čo chcete,“ povedal. S Irenou mal ešte ďalších dvoch synov – Antona a Mariana, žije už iba posledný z trojice. Žili na fare, jeho žena a deti však nikdy nemohli prijať jeho meno a zostali Víťazkovci. Rudolf Klucha zomrel v roku 1984, Irena Víťazková v roku 2002.
Michal Lajcha pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule predstavil aj dve knihy, ktoré napísal a ktorých spoluautorom je Peter Baláž. Prvá je vedecká a je adresovaná teológom a učiteľskému rádu cirkvi a volá sa Tragédie celibátu – mŕtva manželka. Argumentuje sa v nej proti povinnému kňazskému celibátu. „Morbídnosť cirkvi spočíva v tom, že manželka je definovaná cirkevným právom ako jednoduchá prekážka. Čiže ak by sa chcel ženatý muž stať kňazom, musí jeho manželka zomrieť. V cirkvi, ktorá stojí na strane života, je smrť manželky bránou ku kňazstvu ženatého muža,“ vysvetlil Lajcha tajomnosť názvu knihy. Druhá kniha s tým istým názvom je tzv. populárnou verziou.