Celibát má zmysel, ak je dobrovoľný

, 10.09.2018 10:00

Cirkev by mala za kňazov vysväcovať aj ženatých mužov, nazdáva sa Michal Lajcha, farár z Kľaku a autor dvoch odborných kníh, v ktorých poukazuje na negatíva povinného kňazského celibátu.

Podľa jeho slov nie je celibát pre všetkých a dobrým kňazom môže byť aj muž s manželkou a deťmi. Lajcha v rozhovore pre Pravdu povedal, že hroznou daňou za absolutizáciu celibátu sú aj pedofilné kauzy v cirkvi. „Vylúčenie otcov rodín a manželov z radov kňazstva prinieslo rímskokatolíckej cirkvi mnoho, mnoho bolestí, okrem iného v podobe odpornej pedofílie,“ podčiarkol.

Michal Lajcha, farár z Kľaku.
Michal Lajcha, farár z Kľaku. Autor: Štefan Rimaj, Pravda

Prečo by nemali byť rímskokatolícki kňazi viazaní povinným celibátom?

V prvom rade preto, že Ježiš Kristus si za apoštolov povolal aj ženatých. V Biblii sa píše „biskup nech je muž jednej ženy“. Prvých dvanásť storočí cirkev svätila aj ženatých mužov za kňazov, čiže celibát bol dobrovoľný. Boli ženatí nielen kňazi, ale aj biskupi a pápeži. Napríklad pápež Hadrián II., ktorý prijal vierozvestov Cyrila a Metoda, mal legitímnu, právoplatnú manželku Stefaniu. O tom cirkevní pseudohistorici ťažko napíšu, lebo by to spochybňovalo celibátnu ideológiu.

O niečom vedia, o niečom nie. Vo všeobecnosti je prax taká, že pokiaľ nejde o pohoršenie, nerieši sa to. Bohužiaľ, podobne ako to bolo v minulosti v prípade pedofilných škandálov, kredit cirkvi a "nepohoršovanie” je viac ako život bez pokrytectva.

Napísali ste dve knihy, v ktorých kritizujete celibát kňazov. Prečo ste sa zaoberali práve touto témou?

Trošku by som spresnil: kritizujem monopolizáciu, absolutizáciu celibátu. Celibát bude mať zmysel aj v tejto dobe, len ak bude dobrovoľný, čiže ak cirkev znova začne svätiť ženatých. K poslaniu kňaza patrí aj hľadanie pravdy a mojej povahe to zvlášť vyhovuje. Cítim to ako poslanie a, samozrejme, zodpovednosť. V populárnej verzii knihy Tragédie celibátu – mŕtva manželka vysvetľujem vlastný obrat v myslení. Vyjdúc z kňazského seminára do reality, veľmi rýchlo zistíte, že neplatí téza „koho Boh povoláva ku kňazstvu, toho automaticky povoláva aj k celibátu“. To je nezmysel. Tieto knihy sú o svätení ženatých mužov za kňazov v rímskokatolíckej cirkvi. Dôležité je, že my nebojujeme proti celibátu, ale za svätenie ženatých mužov.

Teraz ste takpovediac pichli do osieho hniezda. Očakávate nejaký trest?

Presne ako hovoríte. Zadubenci budú knihy označovať za proticirkevné, ale v skutočnosti sú písané z lásky k cirkvi a z úcty k pravde. „Aj kritika môže byť prejavom lásky k cirkvi a k pápežovi,“ napísal otec novodobej morálnej teológie Bernad Häring. Cirkvi pomáhajú nielen poslušní, ale aj kriticky mysliaci.

Venovali ste sa aj súvislosti medzi celibátom a sexuálnymi škandálmi cirkvi. V čom táto súvislosť spočíva?

Odpoviem protiotázkou: Viete o nejakom pedofilnom škandále z prostredia gréckokatolíckej cirkvi? Celibát majú dobrovoľný. Ja nie. Gréckokatolícka cirkev takýmito škandálmi sužovaná nie je. Faktom je, že má oveľa menej členov, ale nedá sa to odbiť týmto argumentom. Ak kňaz potláča prirodzenosť a nemá charizmu celibátu, ale žiť ho musí, znamená to životné nenaplnenie, aj keby sa modlil od rána do večera. Z toho potom vyplývajú najrôznejšie komplexy, kompenzácie.

Sú kňazi, ktorí dostali pomazanie a misiu konať In persona Christi capitis, v osobe Krista Hlavy, a očiernili rímskokatolícku cirkev zločinmi pedofílie. Promiskuitný a pedofilný klérus je katastrofou pre pokoncilovú cirkev. Vyskytujú sa aj názory bagatelizujúce celý problém odôvodením, že ide o nízke percento a kauzy nafukujú bulvárne médiá nepriateľské voči cirkvi. Každý jeden prípad je strašný! Pedofília je hroznou daňou za absolutizáciu celibátneho stavu v klére. Vylúčenie otcov rodín a manželov z radov kňazstva prinieslo rímskokatolíckej cirkvi mnoho, mnoho bolestí, okrem iného v podobe odpornej pedofílie.

Ako pozitívny príklad kňaza s vlastnou rodinou ste poukázali na príbeh Rudolfa Kluchu, farára z Kľaku, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil 300 obyvateľov obce pred zavraždením nemeckými vojakmi.

Rudolf Klucha mal so svojou ženou Irenou Víťazkovou troch synov – Rudolfa, Antona a Mariana. Oficiálne ženatý byť nemohol, jeho synovia sa volajú po žene – Víťazkovci. Kluchovi synovia, samozrejme, aj miništrovali, dokonca najmladší Marian sa narodil na fare v Kľaku, kde pôsobím, a žil tu aj so svojimi deťmi, Kluchovými vnúčencami. Irena Víťazková bývala ako učiteľka na fare v Trubíne, kde bol farárom Ján Skladan, Kluchov kamarát. Tak sa Klucha spoznal so svojou ženou. Posielal jej do Trubína psa menom Lóro s odkazmi a listami za obojkom. Miestni ľudia stretli Lóra, zo zvedavosti chceli od neho list, čo mal za obojkom. Nedovolil. Keď sa po Kľaku pošuškávalo, že farár čaká dieťa, vyšiel v kostole na kanceľ a povedal: „Aby ste si nemuseli pošuškávať – áno, je to pravda, zaľúbil som sa do pani učiteľky a čakám s ňou dieťa. Pred Pánom Bohom to nezatajím a vy si hovorte, čo chcete.“

Irena zomrela v roku 2002, je pochovaná v Kľaku vedľa Rudolfa Kluchu. Usudzujem, že sú dva základné dôvody, prečo mohol byť farárom – duchovným otcom a súčasne vychovávať spolu so svojou ženou troch synov. Nedokážem odhadnúť, ktorý zavážil viac. Klucha žil v dobe hlbokého komunizmu, ktorý bol, samozrejme, naladený proti cirkvi, takže komunistom mohlo z istého uhla pohľadu aj vyhovovať, že je skompromitovaný porušením celibátu. V skutočnosti je však ešte pred tým skompromitovaná cirkev, ktorá nesvätí ženatých. Jeho prakticky ani nemal kto suspendovať. Diecézy, pochopiteľne, neboli riadené ako dnes, mnohé biskupské stolce boli prázdne, prípadne riadené štátom, resp. komunistickou stranou. Určite mu pomohlo aj to, že je záchrancom viac ako 300 Kľačanov počas krvavej nedele. Od miestnych ľudí som sa dozvedel, že Klucha sám ponúkol vrchnosti svoju vlastnú suspenziu.

Existujú aj v súčasnosti na Slovensku prípady katolíckych kňazov, ktorí majú, možno neoficiálne či tajne, rodinu, deti, partnerku?

Áno.

Vedia o tom predstavitelia cirkvi?

O niečom vedia, o niečom nie. Vo všeobecnosti je prax taká, že pokiaľ nejde o pohoršenie, nerieši sa to. Bohužiaľ, podobne ako to bolo v minulosti v prípade pedofilných škandálov, kredit cirkvi a "nepohoršovanie” je viac ako život bez pokrytectva, čo je odklon od Ježišovho učenia. Ide však o súkromný život kňazov, čiže z tohto pohľadu je aj správne, že to nadriadení neriešia. To si vysporiada každý sám vo svedomí pred Bohom. Cirkev to má riešiť svätením ženatých.

Spochybňovanie významu celibátu je v cirkvi navonok tabu téma. Medzi kňazmi sa o tom diskutuje?

Veriaci, s ktorými sa stretávam, téme v drvivej väčšine „fandia“. Pluralita, pestrosť názorov je tak medzi klerikmi, ako aj medzi laikmi. Diskutovať vo vnútri cirkvi na oficiálnom fóre je tak trochu naivná utópia, to môžem tak s kamošmi-kolegami pri pive. Keď som zistil, že vlastne ani nie je rozdiel medzi mladými a staršími kňazmi, bol som trochu sklamaný, keď so mnou nesúhlasili moji rovesníci. Myslím, že tento model mnohým vyhovuje. Takú veľkú mieru slobody a voľnosti a možností, ako má celibátny kňaz, má málokto. My sme aj spovedníci a dobre vieme, že život v manželstve a rodine „nie je med lízať“.

Mnohí kňazi, ktorí by možno aj s dobrovoľným celibátom súhlasili, si uvedomujú, že by mali ťažší život. Skôr je však rozdiel medzi cirkvou na Slovensku a vo svete. Na Slovensku je vo vnútri klíma, akoby sa najbližšie stovky rokov nemalo nič meniť, ale vo svete sa ozývajú biskupi s témou svätenia ženatých, lebo majú málo kňazov. V roku 2019 má byť synoda biskupov amazonskej oblasti, kde má byť témou aj svätenie ženatých. Máme túžbu zohnať sponzora na preklad vedeckej verzie do svetovej reči, aby sa na synode mohli biskupi zaoberať argumentáciou, ktorú obsahuje naša kniha.

Dokáže kňaz plnohodnotne radiť veriacim v oblasti rodiny, manželstva, výchovy detí, ak je v tejto otázke de facto teoretikom?

Uvedomujem si, že je to problém a častý argument laikov – veriacich aj neveriacich. Kňazi, ktorí boli ženatí, po ovdovení alebo gréckokatolíci sú vyhľadávaní spovedníci a duchovní sprievodcovia – práve pre svoju manželskú a rodičovskú skúsenosť. Ja osobne sa snažím k tejto téme pristupovať čo najdecentnejšie a najskromnejšie. Niečo mám prečítané, niečo prediskutované a najviac vypozorované zo života a určite nerozprávam o veciach, v ktorých by som nebol „doma“, nehovorím o nich autoritatívne, ale s veľkou pokorou v štýle „vy viete, lebo to žijete, vy zvážte, či na tom nie je niečo pravdy, ja som len pozorovateľ a teoretik“. Osobne som nemal nikdy problém s tým, že by niekto neprijal moju kázeň preto, že nemám vlastnú rodinu. Tento problém sa však vyrieši svätením ženatých.

Predstavme si, že rímskokatolícka cirkev skutočne zruší povinný celibát kňazov. Čo to bude pre cirkev znamenať?

Určite by bolo záujemcov o kňazstvo viac. Je jasné, že celibát sa nezruší s retrospektívnou platnosťou. Nestane sa, že by pápež vyhlásil: kňazi, ktorí chcete, môžete sa oženiť. To je problém, lebo sme už raz celibát doživotne sľúbili. Samozrejme, že svätenie ženatých prinesie aj problémy, veď žiadny model nie je bez problémov, ale to budú problémy praktické, možno ekonomické, súvisiace s odlukou cirkvi od štátu, resp. so živením kňazských rodín. Kňazi budú musieť aj inak pracovať, lebo „farárstvo“ celú rodinu uživí ťažšie. Keď kňazi budú aj inak pracovať, len to cirkvi prospeje. Praktické a organizačné problémy sú naozaj detail. V prvom rade to bude pre cirkev znamenať väčšiu dôveryhodnosť, autenticitu, neraz opustenie pokrytectva a schizofrénie, prečistenie vzduchu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pedofília #kňazi #katolícka cirkev #cirkev #celibát
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
35,99
Lady zelená orchidea

Lady zelená orchidea

29,99
Perla farebné ruže

Perla farebné ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk