Foto: Jozef Želúdek
Žiaci na štátnej Základnej škole s materskou školou na Demänovskej ulici v Liptovskom Mikuláši by mohli od novembra chodiť v uniformách. Vedenie školy ich plánuje zaviesť na prvom stupni. „Chceme to spustiť ako pilotný projekt s tým, že prvé uniformy dostanú deti v prvom ročníku zadarmo. Ďalšie uniformy, či jednotlivé časti, ak si to rodičia odsúhlasia, si môžu zakúpiť aj sami,“ spresnila riaditeľka školy Emília Čudejková. Rovnošaty by mali ušetriť rodičom peniaze. Jedna uniforma stojí od 15 do 20 eur. „Myslím, že ani jednému dieťaťu nekúpia rodičia oblečenie na celý školský rok za takú sumu. Ak by sa rodičia s týmto nápadom stotožnili, môžeme nosenie uniformy zaviesť ako povinné,“ plánuje riaditeľka. Prvé reakcie rodičov sú podľa nej vo väčšine pozitívne.
Podpora rovnosti
Uniforma má prispieť k budovaniu spolupatričnosti, súdržnosti a zotieraniu sociálnych rozdielov medzi deťmi. Snahou je tiež predchádzať šikanovaniu. „Na prvom stupni deti bývajú k sebe najkrutejšie. Vysmievajú sa jedno druhému pre to, ako sa obliekajú, pretože nie každý má na značkové oblečenie,“ vysvetlila riaditeľka. Rovnošatu plánuje škola zaviesť aj na druhý stupeň, starší žiaci by pritom mali mať odlišné uniformy než žiaci prvého stupňa. „Najskôr si na to musia zvyknúť malé deti, lebo ôsmaka len ťažko teraz presvedčíte, že uniforma áno. To znamená, že sa s tým treba trochu zžiť,“ vysvetlila Čudejková.
Dievčenskú uniformu na tejto základnej škole v Liptovskom Mikuláši by mala tvoriť biela blúzka s čipkou, tmavomodrá plisovaná sukňa a červený sveter. Chlapci by mali nosiť bielu polokošeľu, tmavomodré nohavice a svetlomodrú „mikinu“. „Chceli by sme dva modely, elegantnú a športovejšiu verziu, ale bude závisieť od dohody s rodičmi, aká verzia sa vyberie,“ dodala riaditeľka.
Pre súkromné školy bežná vec
Na Slovensku nejde o novinku. Uniformy však možno nájsť skôr na súkromných školách. Tie sú s opatrením spokojné. „Skôr frflú rodičia, ako žiaci, tí to lepšie znášajú. Keď deti podchytíte odmalička a uniformu chápu ako výsadu, jej užitočnosť pochopia hneď. Ťažšie to chápu rodičia, ktorí majú deti ako výkladné skrine,“ konštatuje Viera Drahovská, tajomníčka Súkromnej základnej školy a gymnázia Galileo School v Bratislave. U detí sa vraj s ponosami na povinné oblečenie nestretávajú. „Ani vo vyšších ročníkoch im to potom nepripadá ako niečo zvláštne,“ priblížila Drahovská. Biele a bordové uniformy majú už pätnásty rok. Tajomníčka dodáva, že zároveň zachovali určitú mieru slobody. „Nie je nutné, aby nosili tričko s naším logom, pokojne môžu mať aj svoje tričko, ak má štandardný golierik a je bielej alebo bordovej farby. Nohavice tiež môžu mať akékoľvek, pokiaľ sú tmavé a nie sú niečím pokreslené a sú slušné,“ opísala tajomníčka. Prvé oblečenie dostávajú žiaci zo školy zadarmo. „Až keď rodičia majú pocit, že potrebujú viac tričiek, aby ich mohli dieťaťu obmieňať, tak vtedy si ich môžu dokúpiť,“ vysvetľuje Drahovská.
Školy, ktoré denník Pravda oslovil, označili za najväčší problém pri zavádzaní uniforiem financie. „Pred niekoľkými rokmi som o uniformách veľmi uvažovala. Ale potom prišli otázky – kto to zaplatí? Je to finančne dosť náročné,“ skonštatovala Elena Volanská, riaditeľka Základnej školy Bystrická v Ružomberku. Privítala by, keby rovnošaty nemuseli platiť rodičia. Niektoré školy preto o rovnošatách ani neuvažovali. „Máme tisíc žiakov v rómskej osade, a často je problém vybrať na obedy dve eurá a nie platiť ešte niečo ďalšie,“ pripomína Martin Gore, riaditeľ Základnej školy Ivana Kraska v Trebišove. „Keď dieťa dovezie otec v drahom aute a v škole vytiahne najmodernejší mobil, rozdiely sa nestratia,“ skonštatovala Gabriela Cabanová, riaditeľka Súkromnej základnej školy s materskou školou Marie Montessori v Bratislave.
Ministerstvo školstva necháva školám pri zavádzaní uniforiem voľnú ruku. „Všetky druhy škôl, počnúc materskými školami, majú možnosť upraviť nosenie uniforiem vo svojich školských poriadkoch, hoci to žiaden právny predpis explicitne neustanovuje,“ pripomína tlačový odbor ministerstva. Upozorňuje však, že potrebný je súhlas všetkých rodičov. „Ak má škola finančné krytie na zavedenie uniforiem, napríklad zo strany sponzorov alebo samotných rodičov, ministerstvo do jej kompetencie nevstupuje,“ dodalo ministerstvo. Povinné nosenie uniforiem rezort odmieta. „Zastávame názor, že nosenie školských uniforiem nemožno ustanoviť ako povinnosť,“ vyhlásilo tlačové oddelenie.
Psychologička: Radšej učme deti tolerancii
Školy by mali zvážiť všetky plusy aj mínusy rovnošiat. Nemusí ísť vždy o najšťastnejšie riešenie. Odborníčka na psychológiu upozorňuje na potlačenie individuality dieťaťa a hovorí o slabej výchove k tolerancii. Povinné zavedenie školských uniforiem odmieta. Plusy zavedenia rovnošiat v školách podľa psychologičky Evy Gajdošovej spočívajú v tom, že uniformou sa odstráni diskriminácia, pokiaľ ide o oblečenie. Pozdáva sa jej tiež pocit spolupatričnosti, ktorý môžu rovnošaty vyvolávať. Uniformy by však privítala skôr na druhom stupni základných škôl. „Rozdiely v oblečení si všímajú skôr starší žiaci a stredoškoláci. Deti na prvom stupni tieto rozdiely až tak neevidujú,“ hovorí. „Mínusy sú v tom, že to nezodpovedá kultúrno-historickému vývinu Slovenska, uniformy sme prebrali z anglosaských krajín. Osobne si myslím, že vyjadriť osobnosť dieťaťa aj oblečením nie je zlé,“ vysvetlila Gajdošová.
Deti by sa mali podľa Gajdošovej postupne učiť, že každý človek je iný. „Inakosť nie je zlá a oblečením vyjadrujeme aj črtu temperamentu,“ pripomína odborníčka. „Od začiatku máme vychovávať deti k tolerancii odlišností. Na svete je sedem miliárd rôznych osobností, prečo by sme sa nemali naučiť prijímať aj ľudí, ktorí sa od nás líšia výzorom, oblečením, farbou pleti, a možno aj sociálnym statusom?“ zamýšľa sa. Odlišnosť v oblečení podľa nej učí deti nevidieť svet čierno-bielo. „Radšej žiakov viesť k tolerancii odlišností, fyzických aj psychických, ako k uniformám,“ uzatvára Gajdošová.
Rodičia majú rozdielne názory
Rodičia na povinné zavedenie uniforiem nemajú jednotný názor. Tí, čo sú za, vyzdvihujú najmä úsporu peňazí, menej ranného stresu a stieranie sociálnych rozdielov medzi deťmi. „Dcéra nosila uniformu osem rokov a nemala s tým nijaký problém. Ráno ušetrila pri obliekaní kopu času a nervov, a ja tiež. Deti sa nemôžu jedno nad druhým až tak vyvyšovať, čo má kto oblečené,“ vymenúva Jarka z Bratislavy. Dodáva, že z rovnošiat sa deti mohli prezliekať až doma. „Riaditeľka často tvrdila, že ich to núti k slušnému správaniu mimo školy, lebo sa nemohli pri odchode prezliekať, museli školu opustiť v rovnošate,“ opísala Jarka. Dodáva, že zavedenie školskej uniformy jej pomohlo ušetriť stovky eur. „Dcére som vždy povedala, načo ti to bude, keď aj tak nosíš uniformu a na voľný čas máš oblečenia dosť, a ona to často akceptovala,“ spomína matka dnes už vysokoškoláčky Natálie. „Nosenie unoforiem pomohlo rovnosti medzi nami, ale deti sa potom často merali podľa doplnkov, topánok a tričiek, hoci tie mali byť iba biele,“ smeje sa Natália. Uniformy podľa rodičov tiež pomáhajú držať deti pri zemi. „Deti tak nebudú medzi sebou súťažiť značkou oblečenia, ale viac svojimi vedomosťami a šikovnosťou,“ mieni Karol z Brezna.
Kritici však považujú zavedenie povinných uniforiem za príliš prísne opatrenie, hoci určitej regulácii oblečenia sa nebránia. „Myslím si, že by stačilo dôraznejšie dodržovanie školského poriadku, čo sa týka obliekania. Napríklad vo vyšších ročníkoch, kde chodia deti oblečené niekedy naozaj neprimerane, napríklad dievčatá s holými pupkami či chlapci v teplákoch,“ priblížila Zdenka z Košíc. Nepozdáva sa jej ani predstava neustálej starostlivosti o rovnošatu. „Uniforma by si vyžadovala vyššiu údržbu, napríklad neustále žehlenie a v prípade môjho syna by isto išlo aj o viacero kusov, kvôli zašpineniu,“ dodala Zdenka.
Žiaci by mali mať na výber
Sociologička zo Slovenskej akadémie vied Magdaléna Piscová nepovažuje uniformu za zlú myšlienku. „Je to statusové označenie a dá sa ním určitým spôsobom stierať rozdiely medzi deťmi z lepšie a horšie situovaných rodín,“ mieni sociologička. Uniformy tiež podľa nej pomáhajú regulovať módne výstrelky, ktoré sa týkajú aj mladších žiakov. Upozorňuje však, že oblečenie nemá vyzerať ako u vojakov. „Uniforma sa dá riešiť veľmi jemne, môže ísť len o usmernenie v rámci farieb. Napríklad v niektorých školách v západnej Európe žiaci nosia len kombináciu tmavomodrej a bielej farby. Čo s tým rodič spraví, aký typ trička si dieťa oblečie v rámci farby, to je na ňom,“ vysvetľuje Piscová.
Zasadzuje sa preto za zachovanie možnosti výberu v rámci stanovených kritérií. Za kompromis pri uniformách považuje aj nosenie jednej rovnakej časti oblečenia. „Napríklad v Británii sú vysokoškoláci identifikovateľní cez šály,“ dodala Piscová. Dôležité je tiež prezentovať nosenie uniforiem ako výsadu. „Osobne si myslím, že uniforma tiež môže byť užitočná z hľadiska budovania disciplíny u detí,“ uzatvára sociologička.