Utlmí škandály kňazov dobrovoľný celibát?

Svedčia o tom aj výroky pápeža Františka, ktorého verejnosť považuje za najliberálnejšieho z doterajších vodcov cirkvi. Ten síce pripúšťa vysvätenie ženatých mužov za kňazov, ale len vo výnimočných prípadoch. Sociologička Sylvia Porubänová naznačuje, že katolícki veriaci sú pripravení na farárov, ktorí majú rodinu, a cirkev si musí sama určiť, čo chce v tomto prípade obetovať.

Hrdinský kňaz s rodinou

Minulú nedeľu odhalili v Kľaku pamätnú tabuľu Rudolfovi Kluchovi, kňazovi, ktorý tu slúžil v čase druhej svetovej vojny. Počas Krvavej nedele v roku 1945 zachránil pred besnením nemeckých vojakov 300 obyvateľov dediny. Napriek tomu sa o jeho hrdinstve vie iba málo.

Dôvod? Klucha žil na fare so svojou manželkou, hoci neoficiálnou, a tromi synmi. Svoju rodinu pred farníkmi netajil a hrdo sa k nej hlásil. Práve na tomto príklade stavia Lajcha, ktorý napísal dve odborné knihy kritizujúce absolutizáciu celibátu kňazov. Mladý farár bojuje za to, aby aj ženatí muži mohli byť vysvätení za kňazov a aby sa tak celibát stal dobrovoľným.

Lajcha počíta s tým, že za jeho konanie môže prísť trest. Porušil totiž zákaz komunikovať s médiami bez súhlasu biskupa. Ten nemal ani na vydanie dvoch kníh. Včera okolo obeda nám povedal, že ho zatiaľ nikto z nadriadených nekontaktoval.

„Najväčší trest, ktorý ma môže postihnúť, je suspenzia – zákaz vykonávať kňazskú činnosť. Neviem, ako to dopadne, ale som, samozrejme, pripravený na všetko. Nevydával by som takéto dielo, keby som sa bál suspenzie. Keď človek hlása pravdu, ktorá sa nepočúva ľahko, musí rátať so všetkým,“ povedal farár s dôvetkom, že cítil morálnu povinnosť knihy vydať. „Svedomie je pred Bohom závažnejšie ako nariadenie, ktoré znamená cenzúru, preventívne udusenie kritického myslenia,“ doplnil Lajcha.

Cirkev mlčí

Ako sa k jeho iniciatíve postaví samotná cirkev, nie je známe. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) odkázala, že kompetentným rozhodovať je v tomto prípade diecézny biskup kňaza Lajchu. Kľak patrí do Banskobystrickej diecézy. Kancelária tamojšieho biskupského úradu neodpovedala na naše otázky, či sa bude biskup vecou zaoberať a či bude kňaz potrestaný. „Na základe zákona o ochrane osobných údajov biskupský úrad nemôže a nebude riešiť personálne otázky kňazov diecézy verejne,“ reagoval úrad stroho.

Hovorca KBS Martin Kramara odpovedal, že Lajchovu knihu nemajú k dispozícii. Pripomenul len, že svätenie ženatých mužov nie je možné.

Zneužívanie detí pre celibát?

Vážnym problémom, ktorý sa s povinným celibátom spája, sú podľa Lajchu sexuálne a pedofilné aféry, ktoré už roky vrhajú na rímskokatolícku cirkev zlé svetlo. „Viete o nejakom pedofilnom škandále z prostredia gréckokatolíckej cirkvi? Celibát majú dobrovoľný. Ja nie. Gréckokatolícka cirkev takýmito škandálmi sužovaná nie je. Ak kňaz potláča prirodzenosť a nemá charizmu celibátu, ale žiť ho musí, znamená to životné nenaplnenie, aj keby sa modlil od rána do večera. Z toho potom vyplývajú najrôznejšie komplexy, kompenzácie,“ vysvetlil kňaz v rozhovore pre Pravdu.

Rovnako nie je na Slovensku výnimočné, že v niektorých dedinách a mestách žijú farári, o ktorých sa vie, že majú deti. Veriacim to neprekáža, a cirkevná vrchnosť o tom pokrytecky mlčí.

Prípady duchovných, ktorí zneužívali deti, pribúdajú a neraz sa prevalia až po dlhých rokoch, keď sa už dospelé obete rozhodnú prehovoriť. Jedna z posledných káuz sa týka bývalého arcibiskupa z Washingtonu Theodora Edgara McCarricka. V júli tohto roka rezignoval z kolégia kardinálov po tom, čo sa prevalilo, že pred 45 rokmi zneužíval mladistvých. Pápež František mu nariadil zostať v rezidencii, ktorú mu určil, a žiť v „modlitbe a pokání“, kým nebude jeho prípad posúdený. Následne sa však objavilo vyhlásenie niekdajšieho veľvyslanca Vatikánu v USA Carla Vigana o tom, že hlavu katolíckej cirkvi o podozreniach voči McCarrickovi informoval ešte v roku 2013. Pápeža Františka vyzval, aby odstúpil. František obvinenia nekomentoval.

Čo sa týka upustenia od povinného celibátu, pápež určité zmeny nevylučuje. V marci minulého roka pripustil pre nemecký týždenník Die Zeit, že v niektorých špecifických prípadoch by sa dalo uvažovať o kňazskej vysviacke ženatých mužov vo vyššom veku. Mohlo by sa tak diať napríklad v oblastiach, kde je nedostatok kňazov. Svojím vyjadrením pápež reagoval na otázky ohľadom Amazónie, kde duchovní chýbajú. „Zároveň však povedal, že nevidí dôvod, aby bol celibát zdobrovoľnený na celocirkevnej úrovni,“ pripomenul cirkevný analytik Imrich Gazda.

Sociologička: Veriaci by to vítali

Sociologička Sylvia Porubänová sa nazdáva, že sexuálne škandály cirkvi môžu súvisieť s povinným celibátom kňazov. Poukazuje pri tom na rovnaký argument ako kňaz Lajcha. „Tie kresťanské cirkvi, či už pravoslávna alebo evanjelická, ktoré nemajú povinný celibát, ale, naopak, vyžadujú, aby kňaz pre výkon svojho poslania mal aj istú rodinnú skúsenosť a rodinné zázemie, tam sú škandály so zneužívaním detí, dovolím si tvrdiť, omnoho menšie,“ zdôraznila sociologička. „Naopak, myslím si, že povinný celibát možno aj priťahuje už v priebehu štúdia ľudí, ktorí vedia, že majú nejaký sexuálny problém,“ dodala Porubänová.

Podľa jej názoru by veriaci ľudia prijali ženatých kňazov bez problémov. „Okrem tých najkonzervatív­nejšich a možno staršej generácie, by to bolo asi vítané. Myslím si, že celá verejnosť na to nahliada skôr tak, že je to vec ochrany majetku, netrieštenia majetku rímskokatolíckej cirkvi, keďže, samozrejme, rodinné povinnosti kňazov prinášajú aj rodinné nároky, a cirkev by tak asi už nebola jednou z najbohatších inštitúcií sveta. Aj v tomto si musí upratať cirkev sama, určiť si, čo je jej priorita a čo je ochotná obetovať,“ podčiarkla sociologička Porubänová.

Povinný celibát pre neporiadok v cirkvi

Kedysi boli ženatí kňazi s rodinami celkom bežní. „Celibát bol zavedený až v 12. storočí. Bolo to jednak z teologických dôvodov, ale najmä z majetkových a morálnych. V tom čase bol v cirkvi pomerne veľký neporiadok. Kňazi sa v niektorých prípadoch nedržali toho, že mali len jednu manželku a jednu rodinu, ale často aj viac. Vtedy sa rozhodlo, že rímskokatolícka cirkev bude od kňazov striktne vyžadovať celibát,“ objasnil analytik Gazda.

Z toho podľa Gazdu vyplýva, že celibát nie je dogmou, v ktorú musia katolíci veriť. „Je to disciplinárne nariadenie, pravidlo, ktoré bolo zavedené v istej fáze cirkevného vývoja. Rovnako tak existuje možnosť, že toto pravidlo bude raz zmenené a celibát bude zdobrovoľnený. Aj druhý vatikánsky koncil, ktorý sa konal v 60. rokoch, prijal dekrét o živote kňazov, kde sa uvádza, že celibát je pre život kňazov veľmi vhodný, ale povaha kňazstva celibát sama osebe nevyžaduje. Je dobrý, ale nie je priamo spätý s podstatou kňazstva,“ doplnil analytik.

Aktivista: Celibát môže viesť k pedofílii

Ľudskoprávny aktivista Peter Weisenbacher konštatuje, že cirkev má právo stanoviť si pravidlá, aké uzná za vhodné. „Faktom však je, a dokladajú to viaceré vedecké výskumy, že pre zdravého človeka žiť celoživotne alebo dlhodobo v celibáte nie je prirodzené a zdraviu prospešné. Niektoré výskumy dokonca tvrdia, že to môže viesť k deviáciám, ako je pedofilné správanie. Samotná pedofília je podľa všetkého vrodená, ale samotné pedofilné správanie sexuálneho charakteru môže byť spôsobené aj dlhodobým celibátom,“ upozornil Weisenbacher, podľa ktorého tak nemožno vylúčiť, že dobrovoľný celibát by znížil počet sexuálnych škandálov cirkvi.

Otázka, či si niečo také cirkev dokáže vziať k srdcu a urobiť ráznu zmenu, je ťažká, dodáva aktivista. „Osobne v to dúfam, pre dobro všetkých ľudí. História nás učí, že katolícka cirkev má tendenciu meniť svoje názory, ale často, žiaľ, pomaly. Príkladom je dlhoročný odpor voči teórii evolúcie, ktorú teológovia prijali desaťročia po tom, čo bola vedecky dokázaná. Predpokladám, že časom sa dostanú aj k dobrovoľnému celibátu, ale osobne si nemyslím, že to bude rýchlo,“ uzavrel Weisenbacher.