Lanovku sa chystá postaviť Biskupstvo Nitra, ktoré vlastní pozemky na vrchu. Aj s pridruženými stavbami, vrátane hotela či vyhliadkovej veže, by však mala byť súčasťou chránenej krajinnej oblasti. Musel by sa pre ňu na svahu vymedziť nový koridor a výstavbe by za obeť padli tri hektáre lesa so stovkami zdravých stromov.
„Intenzívne vnímame aktuálne riziko premeny Zobora na komerčne využívaný priestor. Žiadame primátora a zastupiteľstvo, aby v zárodku tento projekt zastavili,“ zdôraznil šéf Nitrianskeho fóra Jozef Matta. Združenie sa sformovalo najmä z obyvateľov ulíc, v blízkosti ktorých by mala vyrásť budúca dolná stanica lanovky. Podpisy však podľa neho postupne pridávajú aj ľudia zo širšieho okolia. Bod o zmene územného plánu požadujú aktivisti vypustiť z programu štvrtkového rokovania aj preto, že sa doteraz neuzavrelo posudzovanie vplyvov projektu na životné prostredie EIA.
Primátor Nitry Jozef Dvonč (Smer) zatiaľ dôvod na vyňatie rokovacieho bodu nevidí. „O tejto petícii zatiaľ nič neviem. Ak sa ku mne dostane, oboznámim s ňou poslancov na začiatku zastupiteľstva. Upozorňujem však, že na stole je pripravených 92 návrhov na zmenu územného plánu a len jeden z nich súvisí s lanovkou,“ zareagoval v pondelok Dvonč na žiadosť petičníkov. Podľa neho sa potom na ďalšom postupe dohodne poslanecký zbor.
Okresný úrad v Nitre ešte v apríli rozhodol, že prípadnej realizácii projektu musí predchádzať EIA, pretože predpokladá významné zásahy do prírody. Ekonóm biskupstva Martin Štofko však začiatkom leta vyhlásil, že štúdiu dajú vypracovať až po vyjasnení vzťahov s mestom, ktoré sa týkajú hornej stanice lanovky. Tá totiž už jestvuje, je majetkom mesta a kedysi bola súčasťou pôvodnej lanovej dráhy, ktorá na Zobor premávala v rokoch 1970 až 1993, keď ju samospráva pre nerentabilnosť zrušila. Hoci neskôr sa ju viackrát pokúsila obnoviť, nepodarilo sa jej nájsť investora.
Zámer cirkevníkov teraz počíta s rekonštrukciou a prestavbou objektov hornej stanice. Nová lanovka, ktorú teraz pretláčajú, by však so starou mala mať totožnú iba túto cieľovú stanicu, inak by už zdola mala viesť v inom vymedzenom koridore. Do vzácneho zeleného nitrianskeho kopca by sa tak vyryla ďalšia ryha.
Jednolanová dráha má mať podľa vypracovaného návrhu dve skupiny vozňov, každý s tromi osemmiestnymi kabínkami. Zdola na vrchol by mala ľudí prepraviť za 4 minúty a 40 sekúnd – pešia prechádzka na Zobor trvá pritom iba 20 minút. Pri nástupnej stanici by mali vzniknúť parkoviská, obratisko autobusov, bežecké a lyžiarske dráhy, požičovňa bicyklov, bufet či toalety. Na predvrchole Zobora zvanom Pyramída by zase mal vyrásť hotel, čo by si vyžadovalo pritiahnuť tam inžinierske siete či rozšíriť a spevniť príjazdovú cestu. Hore by dokonca mala pribudnúť vysoká vyhliadková veža.
Cirkev nechce lanovku stavať z vlastných peňazí, možnosťou sú európske fondy alebo investor. „Dá sa však očakávať, že jeho prioritou bude skôr zisk a nie ochrana prírody a životného prostredia obyvateľov mesta,“ varujú organizátori petície.