Prednostov list má redakcia denníka Pravda k dispozícii. Píše sa v ňom, že dvojité čakacie zoznamy sa týkali pacientov s ochoreniami chrbtice a dozorovať ich mal bývalý dlhoročný primár Róbert Illéš. Ten v súčasnosti na klinike nepracuje, aktuálne pôsobí v Nemocnici sv. Michala v Bratislave a je predsedom správnej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Podľa Šteňa bol jeden zo zoznamov označený primárovým menom a názvom neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ktoré patrí Illéšovej manželke. Pacienti na ňom mali čakať kratšie, čo prednosta dokladá údajmi z júla minulého roka. Približne dve tretiny, 63 percent, zo všetkých pacientov mali byť v čakacej listine zaradené dlhšie ako 1,5 roka. Z podskupiny označenej menom Illéša a súkromného zariadenia to mala byť len zhruba pätina pacientov – 22,5 percenta.
Šteňo sa stal prednostom v máji 2017, nezrovnalosti v čakacích lehotách, si mal všimnúť krátko nato, Illéš ho však mal ubezpečiť, že sú vedené korektne.
Niektorí pacienti v závažnejšom stave čakali dlhšie, ako tí v menej vážnom
Prednosta ďalšie podozrenia nadobudol na prelome rokov 2017 a 2018. Upozornil na zlyhanie pri manažovaní čakacích zoznamov na operácie mozgu. „Už pri ,námatkovej‘ kontrole čakacích listín som zistil, že vo viacerých prípadoch čakali pacienti s porovnateľným, resp. závažnejším zdravotným stavom na hospitalizáciu dlhšie, ako iní pacienti v porovnateľnom, resp. menej závažnom stave,“ opisuje Šteňo, podľa ktorého ide v tomto prípade skôr o nedbalosť, ako o zámer.
Svoje zistenia doložil ilustráciami konkrétnych prípadov. Priblížil napríklad, že zatiaľ čo jeden pacient s nádorom na mozgu s potenciálom zhubného zvrhnutia čakal na zákrok 35 dní, iný s obdobným nálezom až dva roky. Po tomto čase sa nádor výrazne zväčšil a pacientov stav si vyžadoval onkologickú liečbu.
Foto: Pravda, List pre poslancov zdravotníckeho výboru od Andreja Šťeňa
Ďalší pacient s nádorom na podmozgovej žľaze čakal na hospitalizáciu len dva mesiace, hoci mu netlačil na zrakové štruktúry a nedochádzalo k poruche zraku, tumor nebol nebezpečný ani nadprodukciou hormónov. Iný pacient s nádorom na podmozgovej žľaze sa dostal do nemocnice až po 18 mesiacoch, hoci mal problémy s videním.
Kontrola nezistila problémy
Kontrola zo strany UNB nezistila závažnejšie problémy, tvrdí Šteňo. S týmto verdiktom nie je spokojný. Trvá na tom, že niektorí pacienti boli neprávom uprednostňovaní pred inými. Požiadal preto poslancov parlamentného zdravotníckeho výboru, aby prišli na kliniku vykonať poslanecký prieskum.
Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová neodpovedala jednoznačne na otázku, či rezort preverí informácie z listu. „Čo sa týka otázky uprednostňovania pacientov, tak ministerstvo považuje akékoľvek prípadné uprednostňovanie pacientov z iných ako relevantných a preukázateľných medicínskych dôvodov za nesprávne a v rozpore so základnými etickými princípmi,“ uviedla hovorkyňa.
Zaraďovanie pacientov na výkony je v kompetencii vedenia kliniky
Podľa Eliášovej nastavenie a správne fungovanie zaraďovania pacientov na operačné výkony je v kompetencii a na zodpovednosti vedenia danej kliniky. „Vedenie UNB ministerstvo zdravotníctva informovalo, že všetci pacienti, ktorí boli na zoznamoch pacientov čakajúcich na zákrok, už boli listami oslovení, aby kontaktovali klinku z titulu určenia termínu zákroku. Vedenie nemocnice takisto informovalo, že 8 z 10 pacientov už absolvovalo zákrok,“ dodala Eliášová.
Nemocnica reaguje na podozrenia
„Podľa všetkých dostupných informácií, vrátane tvrdení pána prednostu, je vedenie interného zoznamu pacientov čakajúcich na operačný zákrok na klinike dlhodobý problém, ktorý, samozrejme, je potrebné urgentne vyriešiť, avšak členovia Rady riaditeľov UNB sa o tejto skutočnosti dozvedeli až z médií a následne na základe písomného oznamu, ktorý im adresoval pán prednosta. Z rozhodnutia Rady riaditeľov UNB bolo nariadené vykonanie kontroly na NCHK a to Oddelením vnútornej kontroly UNB,“ povedala hovorkyňa UNB Eva Kliská.
Ďalej priblížila, že po obdržaní informácie od prednostu Rada riaditeľov začala situáciu urgentne riešiť, bolo uskutočnených niekoľko pracovných stretnutí, ktorých sa zúčastnili vedúci zamestnanci kliniky a UNB.
„Prednosta kliniky, ako osoba zodpovedná za riadenie a kontrolu kliniky, vrátane vedenia interného zoznamu pacientov čakajúcich na operačný zákrok, bol niekoľkokrát jasne inštruovaný, že má situáciu čo najrýchlejšie vyriešiť k spokojnosti pacientov, bola mu nielen ponúknutá ale opakovane aj poskytnutá súčinnosť vo forme právnych a administratívnych rád a podaní, boli mu navrhované postupy riešenia a opatrenia, ktoré je nevyhnutné vykonať na to, aby bola nepriaznivá situácia odvrátená,“ vysvetlila Kliská.
Podľa jej slov je s prednostom a aj ostatnými zamestnancami kliniky komunikované dodnes a Rada riaditeľov je im kedykoľvek k dispozícii. „V rámci konkrétneho riešenia problému bol dohodnutý mechanizmus ako prejsť zoznamy pacientov čakajúcich na operačný výkon na NCHK a tým odhaliť aj ďalšie potenciálne pochybenia ktoré bude potrebné riešiť. Konkrétne kroky vedúce k riešeniu situácie však musí vykonať vedenie kliniky, zohľadňujúc zdravotný stav pacientov a vhodnosť vykonania operačného zákroku,“ podčiarkla hovorkyňa.
„Čo sa týka obvinení, že interný zoznam pacientov čakajúcich na operačný zákrok bol v minulosti vedený nesprávne, dokonca nezákonne, Rada riaditeľov sa striktne ohradzuje voči názoru, že by za existenciu interného zoznamu pacientov čakajúcich na operačný zákrok, resp. za jeho vedenie niesla akúkoľvek zodpovednosť. Interný zoznam pacientov čakajúcich na zákrok, rovnako ako problémy s jeho vedením, vznikli v minulosti, za predchádzajúcich vedení kliniky. Súčasné vedenie UNB, okamžite po obdržaní informácie o situácii s interným zoznam pacientov čakajúcich na operačný zákrok, urobila všetky kroky vedúce k odstráneniu problému a k riadnemu vedeniu tohto zoznamu, rovnako ako fungovaniu celej kliniky. V tejto činnosti bude vedenie UNB pokračovať aj naďalej, avšak zohľadňujúc aj primárnu zodpovednosť za predmetnú situáciu, ktorá patrí pánovi prednostovi,“ uzavrela Kliská.
So žiadosťou o reakciu sme oslovili aj bývalého primára Illéša. Na otázky neodpovedal. Pre Denník N však odmietol, že by uprednostňoval pacientov a list prednostu považuje za vykonštruovaný.
Celou vecou sa v utorok zaoberal parlamentný zdravotnícky výbor. Poslanci naň pozvali ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú. „Dostali sme informáciu, že rezort hovoril s prednostom, s riaditeľom nemocnice, s tým, že všetky čakacie doby boli preverené, bola komunikácia s pacientmi, všetci pacienti boli informovaní, kedy budú mať termín operácie,“ tvrdil predseda výboru Štefan Zelník (SNS).Šteňove tvrdenia preskúma odborná komisia
Podľa jeho slov poslanci nepôjdu vykonať prieskum. „To, čo nás najviac vyrušilo, bola odborná stránka – boli tam opísané závažné veci, že došlo k odsunu pacienta, ktorý mal nádorové ochorenie. Toto musí prešetriť komisia odborníkov – neurochirurgov, a tí nám musia dať relevantné stanovisko alebo záver. Nikto z nás nie je špecialista v odbore neurochirurgia, aby vedel posúdiť, či posunutie pacientov malo byť, alebo nie. Na výbore sme prijali uznesenie, že vyzývame pána Illéša, ktorý je predsedom správnej rady Úradu pre dohľad, aby nezasahoval do procesu preskúmania toho stavu a požiadali sme predsedu Úradu pre dohľad, aby zriadil odbornú komisiu, ktorá uvedené skutočnosti od pána docenta (Šteňa, pozn. red.) preskúma a preverí,“ dodal Zelník, podľa ktorého sa na takomto stanovisku jednohlasne zhodli všetci členovia výboru.
Hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Erika Kováčiková spresnila, že predseda správnej rady úradu je do funkcie vymenovaný vládou a do činnosti súvisiacej s výkonom dohľadu správna rada nemôže zasahovať. „Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe vlastných rizikových analýz nariadil z vlastnej iniciatívy vykonanie dvoch dohľadov k poskytnutej zdravotnej starostlivosti na neurochirurgickej klinike – prvý 28. februára a druhý 6. marca tohto roku. Dohľady vykonáva bratislavská pobočka úradu a sú v štádiu riešenia. Po ich ukončení môže úrad o nich informovať,“ zdôraznila hovorkyňa.
Cigániková podala trestné oznámenie
Poslankyňa parlamentu a členka zdravotníckeho výboru Jana Cigániková (SaS) pre údajné dvojité čakacie zoznamy podala na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia a neohlásenie trestného činu. „V trestnom oznámení sa pýtam, kto filtruje pacientov. Kto rozhoduje o tom, kedy bude operovaný ten-ktorý pacient? A na základe čoho?“ pýta sa Cigániková.
Turbulentné obdobie na neurochirurgii
Neurochirurgia na Kramároch je vysokošpecializované pracovisko zamerané na liečbu chorôb spojených s nervovým systémom, poranení mozgu a miechy, a tiež spinálnu neurochirurgiu. Rieši najzávažnejšie a najkomplikovanejšie prípady z celého Slovenska. Ako jediné z našich neurochirurgických pracovísk je zahrnuté do medzinárodnej štúdie liečby ťažkých poranení mozgu a lebky. Okrem toho zabezpečuje aj vzdelávanie budúcich lekárov a sestier.
V súčasnosti však toto zdravotnícke zariadenie prechádza turbulentným obdobím. Aktuálne sú šiesti lekári vo výpovednej lehote, odísť mali aj zdravotné sestry. Dôvodom mali byť aj nezhody s prednostom Šteňom, proti ktorému podpísalo petíciu 45 zamestnancov zariadenia. Podľa Šteňa išlo o antikampaň namierenú proti jeho osobe, ktorá mala prekryť jeho závažné zistenia týkajúce sa dvojakých čakacích listín. Zároveň v liste oznámil, že v najbližších dvoch mesiacoch majú na kliniku nastúpiť štyria noví lekári.