Ako povedala, najdôležitejším rozhodnutím parlamentu tohto volebného obdobia bude schválenie zmien vo výbere kandidátov na ústavných sudcov, čo určí budúcnosť Ústavného súdu (ÚS) SR a úroveň demokracie na Slovensku do budúcnosti. „To, prečo máme na stole novelu ústavy, ktorú sme presadili do programového vyhlásenia vlády, je, lebo ústava vyžaduje len vek a počet rokov praxe,“ povedala a dodala, že parlamentná voľba ústavných sudcov vygenerovala kandidátov na ústavných sudcov, ktorí nespĺňali kritérium, že ide o „všeobecne uznávanú osobnosť v oblasti práva“. Takúto definíciu teraz navrhuje minister spravodlivosti zaviesť do zákona. Okrem toho budú musieť kandidáti ovládať svetový cudzí jazyk a mať justičnú skúšku – buď prokurátorskú, notársku či advokátsku, alebo pravidelnú publikačnú činnosť vo svojom odbore alebo budú musieť byť vedeckými pracovníkmi. Nové podmienky sa týkajú nielen odborných schopností, ale sudcovia, ktorých si parlament po novom zvolí, budú musieť mať aj morálnu a hodnotovú integritu.
Podľa Žitňanskej sa zvýši sa šanca na lepší Ústavný súd
„Preto hovoríme o nových procesných pravidlách, pokiaľ by prax generovala kandidátov, ktorí by tieto kritéria napĺňali, tak by sme sa nerozprávali o novele ústavy,“ uviedla Žitňanská. „Toto nie je návrh, ktorý by predstavoval veľkú zmenu, rozprávame sa o tom, či pre kľúčovú voľbu ústavných sudcov na 12 rokov vieme nájsť 90 hlasov, pre právnu úpravu, ktorá bude mať zmysel, lebo zvýši šancu na to, že budeme mat lepší ÚS. O tom sa žiaľ rozprávame a môžem to považovať aj za vlastný politicky neúspech, ale sme v tejto situácii,“ podotkla.
Zároveň uviedla, že otázka veku kandidáta, či 40 alebo 45 rokov, je zástupný problém. Návrh novely, ktorý obsahuje všeobecné kritérium na kandidáta dáva podľa nej ústavnú povinnosť zaoberať sa každým kandidátom práve z toho hľadiska. „Je to pre mňa dôležité, je to východisko pre diskusiu medzi prvým a druhým čítaním,“ dodala. „Nechcem povedať, že keby som si kreslila novelu ústavy, tak že nevyzerá inak. Snažím sa posadiť nás do reálnej situácie a tá podľa mňa vypovedá o tomto. Je to málo. Ale myslím, že kľúčové je rozprávať sa medzi prvým a druhým čítaním,“ uzavrela.
Opozičný poslanec z SaS Ondrej Dostál reagoval s tým, že spor sa vedie o tom, či je toto návrh, ktorý zvýši šance na kvalitnejší ústavný súd. Poslanec za Most-Híd Peter Kresák uviedol, že si je vedomý toho, že takéto riešenie je čiastočné. „Ale budem sa tešiť, lebo na zásadné by sme nemali silu,“ povedal.
Dôležitejšia, ako to, kto bude kadidovať, je voľba sudcov
Minister Gál v závere diskusie uviedol, že nie podmienky toho, aby sa niekto mohol stať kandidátom, ale samotná voľba ústavných sudcov bude dôležitejšia. „Ale budeme rokovať, lebo bez hlasov opozície neschválime nič,“ uzavrel.
Minister Gál navrhol, aby sa zvýšila veková hranica pre kandidátov na 45 rokov, musia tiež ovládať minimálne jeden cudzí jazyk, musia byť rešpektovanou osobnosťou v právnej obci, alebo majú povinnosť absolvovania justičnej skúšky. Zvýšiť by sa mal aj počet poslaneckých hlasov, v súčasnosti stačí na zvolenie kandidáta nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, najmenej však 39. Po novom by potrebovali uchádzači minimálne 76 hlasov. Slovensko čaká na prelome kalendárnych rokov masívna výmena ústavných sudcov. Z celkového počtu 13 sudcov sa vymení až deväť. Národná rada zvolí 18 vhodných kandidátov, z ktorých následne prezident vymenuje deviatich. Tí budú pôsobiť na Ústavnom súde SR nasledujúcich 12 rokov. Odborníci z právnej obce či prezident Andrej Kiska považujú Gálov návrh za premárnenú šancu, podľa koaličných poslancov sú zmeny krokom k lepšiemu.