Trh práce žiada aj znalosť nemčiny

Odhliadnuc od tisícov pracovníkov v sociálnych službách či stavebníctve, nemčina je žiadaná aj na špecializovanom a prudko rastúcom trhu práce v informačno-komunikačných technológiách.

Znalosť nemčiny je užitočná aj pre pracovníkov, ktorí pre rakúske a nemecké firmy pracujú u nás. Na Slovensku pôsobí 500 nemeckých firiem, zamestnávajú 12-tisíc Slovákov. Otvorených je 55-tisíc miest pre expertov informačných technológií na nemeckom pracovnom trhu.

„Len jedna z deviatich slovenských technických fakúlt ponúka ako povinne voliteľný predmet nemčinu. Tento rok maturovalo z nemčiny 3 397 študentov, teda 7,8 percenta absolventov stredných škôl,“ uviedli zástupcovia Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity a poradenskej skupiny Stengl. Tá sa zameriava na strategické riešenia pre podnikateľov a štátne inštitúcie. Napriek anglickej odbornej terminológii v informačných technológiách sa očakáva, že experti ovládajú aj jazyk zamestnávateľa.

Keď si Andrej Petrovaj uvedomil, že počet ľudí, ktorí ovládajú nemecký jazyk, výrazne klesá, rozhodol sa založiť Stengl IT Akademie s jazykovým programom pre pracovníkov IKT odvetvia. „V nemeckom hospodárstve pracuje milión špecialistov v informačno-komunikačných (IKT) technológiách. Firmy sú otvorené spolupráci, každá štvrtá má národne zmiešané tímy s prácou na diaľku. Na Slovensku máme asi 70-tisíc pracovníkov v týchto profesiách,“ konkretizuje Petrovaj. Dopyt po softvérových vývojároch, administrátoroch a správcoch systémov všade rastie.

„Investície do vzdelávania sú dlhodobé, chceme mať špecialistov v projektoch s jazykovými kompetenciami,“ dodáva Petrovaj. Ich kurz je určený pre uchádzačov, ktorí majú zvládnutú nemčinu približne na úrovni B1 a vyššie. Podmienkou je zvládnuť jazykový a odborný IT vstupný test, samotné štúdium potom prebieha v 12-člennej skupine dvakrát do týždňa. Zameriavajú sa na komunikačné, projektové a konferenčné okruhy tém. Štúdium je bezplatné. V kurzoch komunikačnej a IT nemčiny Stengl Akademie dva roky spolupracovala s Goethe inštitútom a Žilinskou univerzitou, v semestri, ktorý otvárajú od októbra, budú spolupracovať s Fakultou aplikovaných jazykov a Fakultou hospodárskej informatiky EÚ.

„Nemčina je jazyk každodennej komunikácie slovenských manažérov na vedúcich pozíciách nemeckých a rakúskych firiem. Vôbec cudzojazyčné kompetencie sú alfou a omegou úspechu na pracovnom trhu,“ pripomína Radoslav Štefančík, dekan Fakulty aplikovaných jazykov EÚ.

Nedostatočná znalosť jazykov je celoeurópsky problém. „Podľa prieskumu Európskej komisie v roku 2005 len 56 percent obyvateľov únie sa dohovorí aj iným než len materinským jazykom, a v roku 2012 to bolo ešte menej, 54 percent. Pritom jazyková politika Európskej únie hovorí o tom, že každý občan únie by sa mal dohovoriť v dvoch cudzích jazykoch,“ upozorňuje Štefančík.

Slovensko-nemecká priemyselná komora sleduje, koľko slovenských žiakov sa učí druhý cudzí jazyk. Uvádza, že po prvej angličtine si nemčinu každým rokom zapisuje menej študentov. Vlani to bolo 173-tisíc žiakov základných, stredných a jazykových škôl, teda asi 26 percent, pred piatimi rokmi však o tento jazyk malo záujem 276-tisíc, čo bolo asi 40 percent žiakov.