Nemocnica vyvracia tvrdenia, že na klinike boli dvojaké zoznamy. O tom, že sa niečo také deje, sa podľa hovorkyne Evy Kliskej dozvedeli z médií a následne z oznamu, ktorý im adresoval prednosta Šteňo. „Rada riaditeľov začala situáciu urgentne riešiť, bolo nariadené vykonanie kontroly na neurochirurgickej klinike, bolo uskutočnených množstvo spoločných pracovných stretnutí,“ povedala hovorkyňa. Podľa nej je prednosta zodpovedný za riadenie a kontrolu kliniky, vrátane vedenia interného zoznamu pacientov čakajúcich na operáciu.
„Bol niekoľkokrát jasne inštruovaný, ako má situáciu čo najrýchlejšie vyriešiť k spokojnosti pacientov. Bola mu nielen ponúknutá, ale opakovane aj poskytnutá súčinnosť vo forme právnych a administratívnych rád. Boli mu navrhované postupy riešenia a opatrenia, ktoré je nevyhnutné vykonať na to, aby bola nepriaznivá situácia odvrátená,“ dodala Kliská. Podľa nej interný poradovník, rovnako ako problémy s ním, vznikli v minulosti, keď bol manažovaný zamestnancami, a to za predchádzajúcich vedení neurochirurgickej kliniky.
Kliská ďalej uviedla, že za poradovník je zodpovedný prednosta kliniky Šteňo. V súčasnosti na zákrok na neurochirurgii na Kramároch čaká 500 ľudí.
Denník Pravda sa obrátil na prednostu Šteňa, ten sa k celej veci nevyjadruje.
Vnútorné nariadenie univerzitnej nemocnice však presne stanovuje kompetencie prednostu a primára. Podľa neho je za vedenie zdravotnej dokumentácie, a teda aj manažment operácií zodpovedný zástupca prednostu – primár. Prednosta takúto kompetenciu nemá.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nereagoval na otázku Pravdy, či začal dohľad aj na základe podnetu prednostu Šteňa a či sa bude zaoberať čakacími zoznamami.
Dva typy poradovníkov mal podľa prednostovho listu viesť vtedajší primár Róbert Illéš. Týkal sa operácií chrbtice. Pacienti z jedného sa mali dostať na zákrok skôr, ako tí z druhého.
Jeden zo zoznamov bol označený s menom primára Illéša a názvom neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ktoré patrí Illéšovej manželke. Šteňo v liste písal, že všetky svoje zistenia vie doložiť konkrétnymi prípadmi. Poukázal aj na podľa neho nevhodný manažment pacientov s nálezmi na mozgu.
Napríklad pacient s nádorom na podmozgovej žľaze čakal na hospitalizáciu len dva mesiace, hoci mu netlačil na zrakové štruktúry a nedochádzalo k poruche zraku, tumor nebol nebezpečný ani nadprodukciou hormónov. Iný pacient s nádorom na podmozgovej žľaze sa dostal do nemocnice až po 18 mesiacoch, hoci mal problémy s videním. Ďalší pacient s nádorom mozgu čakal na operáciu dva roky. Za ten čas sa mu nádor výrazne zväčšil a pacientov stav si vyžadoval onkologickú liečbu.
Illéš, ktorý je predsedom správnej rady úradu pre dohľad, na klinike nepracuje. Odišiel z nej v apríli, teda v čase, keď Šteňo informoval listom vedenie nemocnice.
Začiatkom septembra sa prednosta listom obrátil aj na poslancov parlamentného výboru pre zdravotníctvo a požiadal ich o vykonanie prieskumu. Poslanci prieskum odmietli. Šéf výboru Štefan Zelník (SNS) to vysvetlil tým, že nie sú neurochirurgovia a tento prípad by mala prešetriť komisia odborníkov. Tú by mal zriadiť úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zelník vysvetlil, že zároveň vyzvali doktora Illéša, aby nezasahoval do procesu preskúmania toho stavu.
Ministerstvo zdravotníctva neodpovedalo na otázku, ako postupovalo, keď sa dozvedelo, že sa na klinike neurochirurgie viedli dvojaké zoznamy. „Nastavenie a správne fungovanie zaraďovania pacientov na operačné výkony je plne v kompetencii a na zodpovednosti vedenia danej kliniky,“ tvrdí hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Doplnila, že o situáciu na neurochirurgickej klinike sa zaujímajú, informuje ich manažment nemocnice. Písomne oslovili všetkých pacientov, ktorí boli na čakacích zoznamoch, aby kontaktovali kliniku a dohodli si termíny operácii. Presne číslo, o koľkých ľudí ide, koľkí sa nechali operovať v inej nemocnici, rezort nezverejnil. Eliášová len uviedla, že osem z desiatich pacientov je už po operácii.
Kauzou vedenia sa bude zaoberať Generálna prokuratúra. Podnet pre podozrenie z trestnej činnosti podala poslankyňa Jana Cigániková (SaS). Generálna prokuratúra sa k prípadu vyjadrí tento týždeň.
Advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelária h&h PARTNERS pripomenul, že vedenie zoznamu pacientov čakajúcich na zdravotný výkon má určité pravidlá, ktoré sú regulované vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Ak poskytovateľ nemôže zrealizovať plánovaný zákrok do 3 mesiacov, navrhne pacientovi zaradenie do poradovníka. Pacient s tým musí súhlasiť. Potom taký zoznam zašle do zdravotnej poisťovne. „V danom prípade je otázne, či poskytovateľ (prostredníctvom primára) mal legitímny dôvod na uprednostnenie pacientov a či si splnil túto povinnosť a oznámil to,“ mieni Humeník.
Humeník dodal, že sa nedá vylúčiť situácia, že z určitých dôvodov nebolo možné vykonať operáciu. V tomto prípade je však poskytovateľ povinný oznámiť dôvody odkladu zdravotnej poisťovni a úradu pre dohľad. „Pokiaľ boli uprednostňovaní pacienti, ktorí boli do zoznamu zaradení na nižších miestach a dokonca títo pacienti mali diagnózu, ktorá bola menej riziková, tak takýto postup vyvoláva podozrenie, čo bolo dôvodom takého postupu zo strany poskytovateľa,“ poznamenal s tým, že zatiaľ je k dispozícii málo informácií na vyvodzovanie záverov.