Zbabraná privatizácia sa vrátila ako bumerang

Situácia okolo Výskumného ústavu zváračského v Bratislave odhaľuje absurdnosť privatizácie. Pred šestnástimi rokmi Dzurindova vláda predala pôvodne štátny ústav aj s rozsiahlymi lukratívnymi pozemkami len za 20 miliónov korún. Teraz si budovu ústavu ide ministerstvo spravodlivosti po rekonštrukcii prenajať za 1,42 milióna eur za rok, a potom ju chce kúpiť. Na vyriešenie otázky nového sídla má dokopy 21 miliónov eur. Štát tak za roky niekoľkonásobne stratí a niekto niekoľkonásobne zarobí.

18.09.2018 06:00
Výskumný ústav zváračský Foto: ,
Výskumný ústav zváračský sa má stať sídlom ministerstva spravodlivosti.
debata (99)

Ceny nehnuteľností za posledné roky v hlavnom meste vzrástli. Nie však 30-násobne. Dôvodom, prečo štát na celom biznise prerobil, je najmä nízka privatizačná cena. Predaj Dzurindova vláda v roku 2002 odklepla na poslednom zasadnutí pred voľbami napriek kritike médií. Ústav aj s pozemkami kúpil Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút.

Nešlo síce o povestnú mečiarovskú privatizáciu za korunu, ale transakcia bola pre privatizérov taká výhodná, že odchádzajúca ministerka privatizácie Mária Machová pripustila, že ju možno nazvať „darom vlády“. Privatizáciu nestopli aj keď išlo o dar na úkor verejných financií. Mikuláš Dzurinda po voľbách zostavil aj druhý kabinet a vládol až do roku 2006. Podozrivú privatizáciu výskumného ústavu neskúmali ani orgány činné v trestnom konaní.

Teraz ministerstvo spravodlivosti, ktoré sídli v stiesnených priestoroch a potrebuje nové kancelárie, označilo ponuku nasťahovať sa do budovy Výskumného ústavu zváračského z najlepšiu možnú. Otázku Pravdy, či je to pre štát spätne z pohľadu privatizačnej ceny výhodný obchod, rezort nekomentoval. Ministerstvo opakuje, že spomedzi ponúk od finančných žralokov J&T a Penty bola totiž vraj ponuka presťahovať sa na Račiansku najlepšia, no v skutočnosti je mimoriadne výhodná najmä pre privatizéra.

O privatizácii Výskumného ústavu zváračského (VÚZ) priamym predajom za 20 miliónov korún rozhodla prvá Dzurindova vláda na svojom poslednom zasadnutí 21. augusta 2002, v deň výročia okupácie, v dodatočne zaradenom bode programu. Dnes by šlo o sumu asi 663¤878 eur. Na škandalózne lacnú privatizáciu vtedy upozornil týždenník Trend, ktorému ministerka Machová doslova povedala: „Ak chcete, môžete to nazývať darom vlády.“ Privatizér sľuboval pokračovať vo výskume, ale zdá sa, že sa s chuťou chopil realitného biznisu, na čo zriadil spoločnosť Račianska-Reality, ktorej stopercentným akcionárom nie je nikto iný ako Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút.

Minister hovorí o efektívnej investícii štátu

Na otázku, ako sa súčasný a minulý biznis s bývalým štátnym majetkom pozdáva ministrovi spravodlivosti, rezort odpovedal: "Priestorová situácia Ministerstva spravodlivosti a Najvyššieho súdu je dlhé roky viac než kritická. Vyriešiť sa ju reálne rozhodol až súčasný minister spravodlivosti Gábor Gál. Časť tretieho sektora jasne deklarovala, že rezort by mal pri výbere novej budovy v prvom rade pozerať na výhodnosť ponúk. Pre ministra bola teda základným kritériom výhodnosť ponuky z dôvodu hospodárnosti a efektívnej investície štátu,“ uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová.

Minister si pochvaľuje, že za rekonštrukciu nebudú musieť zaplatiť nič, nasťahujú sa už do zrekonštruovaných priestorov, pretože ich zrekonštruuje vlastník. Každá rekonštrukcia však niečo stojí a niekto ju zaplatiť musí. Investície sa zvyčajne premietnu do ceny prenájmu alebo do kúpnej ceny. Jedine že by tentoraz rekonštrukcia bola darom privatizéra vláde.

Na otázku, ako ministerstvo dospelo k odhadu ceny, rezort odpovedal: „Ministerstvo požiadalo o cenovú ponuku takého technického riešenia, ktorá bola daná štandardom na začiatku súťaže s presne špecifikovanými podmienkami. Cena celej budovy závisí od toho, v ktorom roku ministerstvo odkúpi budovu,“ uviedla hovorkyňa. Minister by považoval za ideálne, keby budovu odkúpili čo najskôr, ponúka sa teda otázka, prečo tak neurobia hneď. „Ministerstvo financií pridelilo do rozpočtu ministerstva spravodlivosti prostriedky na prenájom budovy v roku 2019, a nie na odkúpenie,“ vysvetľuje rezort.

Výkonné aktívum

Keďže privatizácia „zvaračáku“, ako ho Bratislavčania volajú, je šestnásť rokov stará história, treba pripomenúť, že už v čase privatizácie nešlo o chudobnú štátnu firmu. Po novembri 1989 si síce prešla krízou, no v deväťdesiatych rokoch už bola pripravená na trhové podmienky. Ako pripomenul Trend, VÚZ bol „výkonné aktívum“. Hoci išlo o štátnu príspevkovú organizáciu, hospodárila v čase privatizácie dva roky bez akýchkoľvek verejných fondov, bez úverov a celkom bez dlhov.

Ústav s 350 zamestnancami si vedel zarobiť aj na vlastný výskum – v rokoch pred privatizáciou takmer dvadsať miliónov korún. Nešlo teda o žiaden stratový podnik. Priemyselný inštitút SR, ktorý sa napokon ako jediný ocitol pri privatizácii v hre, vznikol ako združenie právnických osôb. Išlo o tieto subjekty: Združenie priemyselných zväzov SR, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenský živnostenský zväz, Slovenská technická univerzita Bratislava, Žilinská univerzita, Trenčianska univerzita, Technická univerzita Košice. Ďalší traja záujemcovi z posledného kola vypadli.

Hneď po privatizácii nastali problémy – súviseli s dozorom nad autorizovanými školiacimi zariadeniami vo zváraní, tzv. ANB (Autorization National Body). Výskumný ústav zváračský získal štatút ANB v roku 1996 ako prvý z reformných krajín. Jeho nástupcovi, privatizérovi, organizácia European Welding Federation autorizáciu pozastavila, podľa nej nemal na tieto činnosti odborníkov.

Šimko: Nesúhlasil som s tým

Proti rozhodnutiu vlády, ktorým priklepla „zvaračák“ Priemyselnému inštitútu (PI), hlasovali len dvaja ministri: Ivan Mikloš a Ivan Šimko. Šimko si už dnes nepamätá na dôvody: „Ale som s tým jednoducho nesúhlasil,“ vraví. Privatizácia však už vtedy vzbudzovala pochybnosti. Ako v decembri 2002 informovala agentúra SITA, Fond národného majetku na základe odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu pozastavil realizáciu privatizačného rozhodnutia, ktoré sa týkalo Výskumného ústavu zváračského.

Proti rozhodnutiu vlády totiž namietali zástupcovia VÚZ, že PI nepreukázal pôvod finančného krytia kúpy majetku a nie je zapísaný v Obchodnom registri. Výkon rozhodnutia mal byť pozastavený až do ukončenia šetrenia úradom. Napokon však zrejme všetko dobre dopadlo, keďže VÚZ – Priemyselný inštitút funguje dodnes a robí realitný biznis so štátom.

Dnes visí na budove VÚZ-PI transparent s nápisom Kancelárie na prenájom. Rozhodnutie urobiť z bývalého sídla zváračského ústavu ministerstvo spravodlivosti sa preto pozdáva architektovi Petrovi Szalayovi z Historického ústavu SAV. „Principiálne si myslím, že „zvaračák“ môže byť adaptovaný na administratívnu funkciu, keďže v tomto objekte boli predovšetkým kancelárske priestory, laboratóriá sú v areáli za týmto domom. Samotný je jedným z prvých diel architekta Dušana Kuzmu, autora múzea a Pamätníka SNP v Banskej Bystrici či Matice slovenskej v Martine.

Má nesporné architektonické hodnoty aj silný reprezentačný charakter. Je to dielo, ktoré má ešte prvky ozdobnosti socialistického realizmu,“ vysvetľuje Szalay. Obáva sa však o jedno: ako dopadne rekonštrukcia? Za ťažiskové považuje, aby na ňu usporiadali súťaž návrhov. „Alebo aspoň, aby ministerstvo vybralo kvalitného architekta, ktorého práce boli ocenené napríklad cenou CEZAAR. Len nech to nedopadne katastrofou ako rekonštrukcia Rusovského kaštieľa,“ varuje architekt.

„Ministerstvo presne špecifikovalo, o aké priestory má záujem a v akom štandarde priestory majú byť. V požadovanom stave budovy odovzdá výherca,“ reagovala na otázku ohľadom rekonštrukcie hovorkyňa rezortu spravodlivosti. Či štandard zohľadní historickú hodnotu, je otázne. Veď súkromný vlastník súťaž vypisovať nemusí.

Čerešnička na torte

Rezort dostal odhad budovy na 21 miliónov eur. Odhadca však zrejme zarátal aj cenu rekonštrukcie. Analytik portálu Nehnuteľnosti.sk Martin Lazík budovu zatiaľ na diaľku odhadol na menej. „Budova Výskumného ústavu zváračského na Račianskej nepatrí medzi kvalitné administratívne priestory. Ťažko posúdiť, čo všetko sa plánuje rekonštruovať a do akého štandardu bude budova zrenovovaná. Osobne by som odhadoval cenu skôr na úrovni 15 miliónov eur,“ povedal Lazík.

Pokiaľ ide o cenu nájmu, podľa uvedených údajov je cena na úrovni okolo 10 eur na štvorcový meter za mesiac. Lazík ako realiťák uvažuje pragmaticky. „Za obdobnú cenu a v takom objeme by sa podľa mňa dali získať aj kvalitnejšie kancelárske priestory, vo vyššom štandarde, ale tie, ako vieme, boli vyradené,“ vraví. Má na mysli ponuku Penty a J&T. „Zároveň nevieme, čo všetko je v tejto cene obsiahnuté, aké služby,“ dodal.

Ministerstvo sa teda takmer 30 rokov po revolúcii napokon rozhodovalo len medzi ponukou finančných žralokov a „šikovného“ privatizéra. Že ide o rezort spravodlivosti, je už len čerešničkou na torte.

© Autorské práva vyhradené

99 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo spravodlivosti #Gábor Gál #privatizácia #Mikuláš Dzurinda #Výskumný ústav zváračský