Penzijný strop sa dostane do ústavy

Zastropovanie dôchodkového veku sa čoskoro môže stať realitou. Zmenu ústavy, ktorá stanovuje vekový limit na 64 rokov, posunul parlament na utorňajšej schôdzi do druhého čítania.

18.09.2018 17:36 , aktualizované: 19:03
debata (64)

Za znenie pripravené poslancami koaličného Smeru hlasovalo 93 zo 145 prítomných poslancov, 29 zákonodarcov bolo proti a 19 sa hlasovania zdržalo. Podporila ho koaličná SNS, časť opozície, ale prekvapivo aj štyria poslanci za stranu Most-Híd, hoci najmenší koaličný partner zastropovanie dosiaľ kritizoval.

Legislatívny dokument zároveň deklaruje, že každý, kto vychoval dieťa, má mať právo na primerané zníženie maximálneho penzijného veku, a to „za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu“.

Hrnčiar sa pomýlil

V prvom čítaní návrh ústavného zákona ani nepotreboval prejsť ústavnou väčšinou hlasov, no fakt, že ju získal, dáva predpoklad, že prejde aj ako celok v ústavnej podobe, čo by sa mohlo udiať už na najbližšej schôdzi. Akurát poslanec bugárovcov Andrej Hrnčiar vyhlásil, že sa pri hlasovaní „pomýlil“ a nabudúce bude hlasovať proti.

Pozitívne prijal posun zákona do druhého čítania šéf OZ KOVO a iniciátor petície za referendum za zastropovanie penzijného veku Emil Machyna. „Som rád, že to prešlo. Som však zároveň veľmi prekvapený, veď popoludní som odchádzal z parlamentu s tým, že ak sa hlasovanie nestihne do štvrtka, presunie sa na pondelok. Ešte som niektorých poslancov presviedčal, aby návrh podporili, nikto z nich mi nepovedal, že rozhodovať sa bude už dnes (v utorok – pozn. red.),“ poznamenal Machyna.

Okrem vekového zastropovania obsahuje návrh aj ustanovenia chrániace všetky tri piliere dôchodkového systému. Uvádza, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému (I. pilier) a systému starobného dôchodkového sporenia (II. pilier). Zároveň deklaruje, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok (III. pilier).

Garancia minimálnej mzdy

A napokon, do návrhu tohto ústavného zákona sa dostala aj garancia minimálnej mzdy. Podľa neho „každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda“. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy však návrh ponecháva na obyčajný zákon.

Už v pondelok na tlačovej besede šéf Smeru a expremiér Robert Fico naznačil, že návrh ústavného zákona prejde do druhého čítania. V rámci druhého, dodal, sa potom budú riešiť pozmeňovacie návrhy. Podľa neho také, ktoré umožnia aj „inej časti opozície sa k návrhu pridať“. Mali by sa týkať najmä žien matiek, ktoré vychovali aspoň jedno dieťa – za to by im mala patriť istá veková úľava. „Sú návrhy, že poďme dať žene pri každom dieťati bonus šesť mesiacov,“ vyhlásil. V prípade, že by sa zákon nepodarilo schváliť ústavnou formou, avizoval Fico podporu odborárom, ktorí na túto tému petičnou akciou chcú vyvolať referendum.

Zavedenie stropu je podľa jeho zástancov potrebné, keďže na Slovensku ľudia majú jeden z najdlhších týždenných pracovných časov v EÚ, najviac pracujú v nočných zmenách, cez víkendy a sviatky a dožívajú sa omnoho kratšieho veku v plnom zdraví, ako ich rovesníci vo vyspelých krajinách. Sociálna poisťovňa je pritom podľa Fica v dobrej finančnej kondícii a prvé náklady súvisiace so zastropovaním dôchodkového veku prídu až po roku 2035 až 2036.

Podľa Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zníži zavedenie stropu životnú úroveň a sumy dôchodkov. Vplyvom zvýšenia počtu dôchodcov a nižšej výkonnosti ekonomiky by bolo potrebné na vykrytie vyšších penzijných výdavkov nájsť dodatočné príjmy, upozorňuje inštitúcia v komentári. „Výška novopriznaných dôchodkov by sa automaticky znížila takmer o 10 percent v porovnaní so súčasnou legislatívou (v roku 2067) vplyvom menšieho počtu odpracovaných rokov u ľudí odchádzajúcich do dôchodku,“ píše sa v ňom. Tento negatívny efekt na výšku dôchodkov priznáva podľa kancelárie aj doložka vplyvov návrhu ústavného zákona o zastropovaní penzijného veku, ktorú poslanci za Smer predložili do parlamentu.

Expremiér Fico v nedeľnej televíznej debate na TA3 argumentoval, že človek si prirodzene zarobí na nižší dôchodok, ak naň odíde v 64 rokoch, akoby mal zarobené pri odchode okolo sedemdesiatky. Zároveň zdôraznil, že zastropovanie odchodového veku vôbec neznamená, že ľudia by mali byť na penziu z práce vyháňaní.

Čo má garantovať ústavný zákon

Strop veku pre odchod do dôchodku

  • Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu každý, kto vychoval dieťa, má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.

Minimálnu mzdu

  • Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.

Tri piliere penzijného zabezpečenia

  • Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok.

Horný limit veku odchodu do penzie

  • Smer ho navrhol na úrovni 64 rokov pre mužov a „nižší“ pre ženy, kritériá chce formou pozmeňovacích návrhov dohodnúť v ďalšom priebehu schvaľovania, zrejme sa budú odvíjať od počtu vychovaných detí
  • po schválení by mali pri vekovom strope začať odchádzať muži zhruba v roku 2035 a 2036, strop na tejto úrovni by patril k najnižším odchodovým vekom v rámci EÚ
  • vlani ohraničili odchodový vek v Česku na úrovni 65 rokov, ale len obyčajným zákonom, ktorý sa po piatich rokoch má prehodnotiť, opatrenia, aby vek neúmerne nerástol, už urobili aj v Poľsku

Zdroj: Návrh ústavného zákona poslancov Smeru, ktorý prešiel v prvom čítaní

Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Viac na túto tému: #dôchodky #zastropovanie dôchodkového veku