„Žijeme v ťažkej dobe, keď sa popierajú základné ľudské práva. Máme aj v politike ľudí, ktorí popierajú holokaust. História nás má učiť, nemáme ňou žiť. Je našou povinnosťou vyriešiť problém s definíciou holokaustu a definíciou antisemitizmu. Je to aj môj osobný záväzok, ktorý som dal svojmu kolegovi a priateľovi, predsedovi Knesetu štátu Izrael J. J Edelsteinovi,“ povedal predseda parlamentu Andrej Danko (SNS). Navrhol definíciu antisemitizmu v uznesení, ktoré by mal prijať parlament v októbri.
Dankov materiál ďalej odporúča vláde, aby zanalyzovala náš právny poriadok a pripravila novely zákonov, do ktorých nový pojem zapracuje. Je možné, že sa dostane aj do Trestného zákona, ktorý antisemitizmus presne nedefinuje a sčasti ho zahŕňa pod extrémizmus.
Riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan hovorí, že presné zákonné vymedzenie antisemitizmu bolo nutné. „Pri hodnotení trestných činov súvisiacich s antisemitizmom sme sa stretávali a stále stretávame, že niektoré sa nedali seriózne posúdiť, len preto, že nikto nevedel, čo presne pod antisemitizmus spadá. Aj na súdoch, aj na prokuratúre mali často problém podporiť svoje tvrdia, pretože to vymedzenie chýbalo,“ opisuje situáciu Mešťan.
Definíciu, ktorú Danko predkladá, vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu. V Bukurešti ju 26. mája 2016 prijalo 31 účastníckych štátov vrátane Slovenska. Za antisemitizmus označuje prejavovanie nenávisti voči Židom, ich majetku, židovským inštitúciám vrátane štátu Izrael a náboženským ustanovizniam.
Súčasťou návrhu uznesenia sú aj príklady antisemitských prejavov ako popieranie holokaustu a jeho rozsahu, obviňovanie židovstva z jeho zveličovania, vytváranie klamlivých tvrdení o svetovom židovskom sprisahaní či odopieranie židovskému národu práva na sebaurčenie.
„Vnímali sme potrebu prijatia tejto definície, pretože cítime, aké dôležité to je. Vnímam ju veľmi pozitívne. Bolo to práve naše múzeum, ktoré sa postavilo za jej prijatie v Národnej rade. Som veľmi šťastný, že som mohol byť pri tom a podieľať sa na príprave,“ doplnil Mešťan. Právnička Daniela Gemerská, ktorá pôsobila v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva, si myslí, že definíciu antisemitizmu treba, mala byť ale skôr voľnejšia. „Ak je niečo striktne, každým slovom zapísané, nemôže sa to vzťahovať na každý prípad, ktorý je vždy špecifický a individuálny. Základná definícia je ale určite potrebná. Budú ju využívať aj policajti, prokurátori a súdy,“ poznamenala Gemerská.
Novely trestných kódexov, ktoré sa prísnejšie pozerajú na porušovanie ľudských práv, platia od vlaňajška. Podľa nich sa za trestný čin považuje popieranie a schvaľovanie holokaustu a tiež hanobenia národa, rasy. Útoky namierené proti Židom riešia orgány činné v trestnom konaní podľa týchto paragrafov. Mimovládne organizácie upozorňovali, že sú postačujúce, problém je na strane polície, prokuratúry alebo súdov, ktoré ich nevedia alebo nechcú využiť. Definícia antisemitizmu by tak mala uľahčiť ich rozhodovanie.