Lajčák: Stretnutie s vietnamským ministrom o únose nebude ani priateľské, ani príjemné

Po roku je späť, ale za prezidenta sa nechystá kandidovať. Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ukončil pôsobenie na poste predsedu Valného zhromaždenia OSN. V rozhovore pre Pravdu a TabletTV povedal aj to, ako sa díva na kauzu Skripaľovcov či únos vietnamského občana.

20.09.2018 14:00
Miroslav Lajčák Foto: ,
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
debata (65)

Zostanete šéfom diplomacie alebo budete kandidovať za prezidenta?

Je také príslovie: Šuster, drž sa svojho kopyta. Moje kopyto je zahraničná politika. Niečo som sa už o nej asi naučil, cítim sa v nej dobre. Moja práca je môj koníček. Chcem sa venovať zahraničnej politike aj do budúcnosti.

V nej môžete pôsobiť aj ako prezident. Nebudete teda kandidovať?

Bolo to už skôr v rozhovore pre váš denník s vami, keď som to povedal. Nezmenil som stanovisko.

Za posledné týždne rezonovali na Slovensku dve témy, ktoré vtiahli do diania vaše ministerstvo. Kauza otravy Skripaľovcov v Británii a únos vietnamského občana. Ako vidíte túto situáciu?

Únos vietnamského občana Trinh Xuan Thanha je bizarný príbeh. Naši partneri ani neveria, že sa niečo také mohlo stať, ak mám byť úplne úprimný. Tak trochu je to Hollywood. Ministerstvo sa o tom dozvedelo od Nemecka. Vyšetruje sa to tam aj u nás. Máme predstavu, čo ďalej, ale počkáme si na ukončenie vyšetrovania. Hovoríme síce o silných, ale stále len indíciách. Čoskoro sa stretnem s vietnamským ministrom zahraničných vecí. Už teraz viem, že to nebude ani priateľské, ani príjemné rokovanie, ale je potrebné.

Na čo sa opýtate vietnamského kolegu?

Bude to otvorený rozhovor. Bude sa konať v New Yorku, kde opäť letím, na okraji zasadnutia Valného zhromaždenia. Som zvedavý, s čím príde na stretnutie. Nebolo by však slušné, aby som niečo cez médiá avizoval dopredu. Zhodneme sa však, že je o čom diskutovať.

Osobne máte nejakú pochybnosť, že vietnamského občana uniesli na palube slovenského vládneho špeciálu?

Vietnamská strana nám dvakrát oficiálne povedala, že ten človek nikdy nebol na území Slovenska. Nemôžem teraz povedať, že tomu neverím alebo označiť niekoho za klamára. Požiadal som však Vietnam, aby nám vzhľadom na veľmi silné indície povedal, ako sa ten človek dostal domov, aby sa vyvrátili pochybnosti. Takúto informáciu sme nedostali. Sme však svedkami vyšetrovaní. Medzi silnými indíciami a nezvratnými dôkazmi je stále istý rozdiel.

Pokiaľ ide o kauzu Skripaľovcov…

Zaujali sme stanovisko. Treba jasne povedať, že to nie je zahraničnopolitické rozhodnutie. Bolo prijaté na vnútropolitickej úrovni. Ministerstvo zahraničných vecí je jedným z hráčov. Je dôležité, aby sa tieto veci dotiahli do konca a vyšetrili, aby nezostali žiadne pochybnosti. Zahrávanie sa s chemickými zbraňami je niečo, čo musíme veľmi razantne odmietnuť.

Slovenská reakcia vychádzala z vnútropolitického rozhodnutia. Vaše rozhodnutie by bolo trocha iné?

Riešime veľa reálnych otázok. Pohrávať sa s konštrukciami typu, čo by bolo keby, je strata času.

Británia predložila viaceré dôkazy o zapojení Moskvy. Uvažujeme napríklad ešte o vyhostení ruských diplomatov, ako to urobili viaceré krajiny EÚ?

Britská strana pri prezentácii dodatočných informácií v Severoatlantickej aliancii priamo uviedla, že neočakáva od spojencov dodatočné kroky, nežiada ich. Ani som nezaznamenal, že by ich nejaké členské štáty aliancie prijali. Na Slovensku padlo rozhodnutie po konzultácii s najvyššími ústavnými činiteľmi. Zatiaľ som nemal možnosť po návrate z New Yorku osobne o tom s nimi komunikovať.

Budete sa s nimi o tom rozprávať?

Som si istý, že aj túto diskusiu absolvujem.

Ministerstvo zahraničných vecí vypracovalo bezpečnostnú stratégiu, ktorú schválila vláda, hoci ju neodhlasoval parlament. Šíria sa chýry, že sa bude prepisovať. Je to pravda?

Nikdy som nič nepočul o tom, že by sa mala prepisovať. Bezpečnostnú stratégiu schválila jednomyseľne Bezpečnostná rada štátu aj vláda. Dokument považujem za veľmi kvalitný. Vznikol aj za účasti mimovládnych organizácií, odborníkov a politických strán. Necítim dopyt po tom, že by sa mala stratégia prepisovať.

Koľko ráz ste preleteli cez oceán, keď ste pôsobili v dvojúlohe predsedu Valného zhromaždenia OSN a ministra zahraničných vecí?

Na Slovensko som letel 17-krát, môj prílet v utorok bol 18. Každý mesiac som bol aspoň raz doma. Bol to výnimočný rok. Pre profesionálneho diplomata je možnosť vykonávať funkciu predsedu Valného zhromaždenia diplomatický Mount Everest. Je to najvyššia pozícia v hierarchii Organizácie Spojených národov. Dá sa povedať, že je to absolútne najvyššia protokolárna funkcia, aká vo svete existuje. Dostal som sa úplne do kuchyne OSN a ovplyvňoval prácu Valného zhromaždenia. Zároveň som vykonával funkciu ministra. Každý môj pracovný deň sa začínal tým, že som si pozrel e-maily z Bratislavy, vybavil som prvé telefonáty a potom som sa venoval OSN. Valné zhromaždenie za ten rok zasadalo 117-krát. Z toho 75 ráz som mu aspoň čiastočne predsedal. Prijali sme viac ako 310 dokumentov, rezolúcií a vyhlásení. Mal som viac ako 610 bilaterálnych rokovaní. Predniesol som asi 300 prejavov. Vopred som nevedel, že táto funkcia je tak výrazne aj o tom. Ale kamkoľvek vás v tejto pozícii pozvú, chcú, aby ste vystúpili. Sformoval som si tím. Bolo to asi 30 ľudí z 26 krajín od Maďarska po Nauru a boli to skôr mladší ľudia a 70 percent ženy.

Aké stretnutia vo vás zanechali hlavné dojmy?

Mal som súkromnú audienciu u pápeža Františka. Je to ohromná osobnosť, má veľmi silnú charizmu a ide z neho obrovská dobrota. Stretnutie s americkým prezidentom Donaldom Trumpom bolo naozaj zaujímavé. Je to človek, ktorý hýbe touto planétou. Veľmi mi utkvela v pamäti prvá schôdzka s ministrom zahraničných vecí Severnej Kórey. Najmä tým, v akom neuveriteľnom strese bol. Bolo vidieť, ako sa bojí čokoľvek povedať. Z mimopolitických stretnutí bol pre mňa silný zážitok, keď ma pozvali vystúpiť na koncerte Global Citizen (Globálny občan), ktorý sa koná v New Yorku v Central parku. Bolo tam asi 60-tisíc ľudí, ktorí si vstupenky odpracovali, lebo sa ako dobrovoľníci venujú udržateľným cieľom rozvoja. Vystúpiť pred nimi a v dvoch minútach sformulovať nejaké posolstvo, ktoré by ich zaujalo, bola výzva. My diplomati sme skôr zvyknutí veľa hovoriť a málo povedať. Toto muselo byť presne naopak. Spoznal som tiež veľa vynikajúcich osobností. V OSN je tradícia, že na slávnostné podujatia pozývajú celebrity. Nedávno som obedoval s Michaelom Douglasom. Je vyslancom pre odzbrojenie a veľmi aktívne vystupuje aj za väčšiu kontrolu zbraní v USA.

Je OSN v dobrej kondícii alebo sú dôvody na obavy?

Dnes naozaj môžem povedať, že Organizáciu Spojených národov poznám detailne. Je asi v takej kondícii, v akej ju chcú mať členské krajiny. Je to nenahraditeľná organizácia. A osobitne Valné zhromaždenie. Je to jediná univerzálna platforma, je v nej 193 krajín a má neobmedzenú agendu. Dnešný problém je miera podpory pre OSN zo strany členských krajín. Sú štáty, ktoré bez tejto organizácie nevyžijú. A sú štáty, ktoré majú skôr pocit, že OSN nejako obmedzuje ich plány. Jedna vec je však jasná. Keby sme OSN nemali, zajtra ju musíme vytvoriť.

Máte pocit, že systém medzinárodných vzťahov je manažovaný správne, keďže často vidíme, že svet je na hranici mnohých konfliktných situácií?

Sme v hre, ktorá nemá pravidlá. Žili sme v bipolárnom svete a počas studenej vojny. Ale pravidlá boli jasné. Mali sme takmer dve desaťročia dominancie USA. Aj tam to bolo jasné. Dnes sa jednoznačne posúvame k viacpolárnemu svetu. Mám obavy, že nedebatujeme, kam sa chceme dopracovať. Ako by mal nový svet vyzerať. A tí, ktorí si cítia silní, sa teraz snažia pre seba vydobyť si čo najsilnejšie postavenie. Porušia pravidlá, lebo svojím spôsobom vedia, že sa im nemôže nič stať. Je to doba, v ktorej žijeme. Je pre nás veľká výzva, aby to nesmerovalo k anarchii či, nedajbože, ku konfliktu.

Aké výzvy pred vami stoja, keď ste späť na Slovensku?

Hlavnou výzvou je predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré v januári preberáme. Je to najväčšia bezpečnostná organizácia, ktorá združuje 57 krajín. Rieši citlivé otázky, na prvom mieste je teraz Ukrajina. Bude to test pre našu diplomaciu. A mne presne o to ide. Aby naši diplomati takpovediac nespali za pecou, aby boli vystavení európskej a medzinárodnej konkurencii. Samozrejme, od 1. júla predsedáme visegrádskej štvorke. Vzhľadom na postavenie alebo imidž V4 v Európskej únii nie je úplne jednoduché, aby sme zlepšili jej vnímanie. Samozrejme, sú tu aj témy samotnej EÚ. Ku koncu sa blížia vyjednávania o brexite, rozbiehajú sa rokovania o rozpočte, únia sa pripravuje na voľby do Európskeho parlamentu. Všetko sa nás to bytostne týka, lebo Slovensko je úplne integrované do EÚ.

© Autorské práva vyhradené

65 debata chyba
Viac na túto tému: #Miroslav Lajčák #kauza únosu Vietnamca