Aj keď je tento návrh zatiaľ v rovine koaličných diskusií, môže získať podporu časti opozície. Líder Obyčajných Igor Matovič hovorí, že za určitých podmienok naň hlasy zoženie. Prezident Andrej Kiska označil nápad Smeru za nebezpečný. Do vlaňajšieho decembra však prezident blokoval Ústavný súd, keď 3,5 roka odmietal vymenovať troch ústavných sudcov.
Vo februári skončí na Ústavnom súde 9 z celkom 13 sudcov. Táto deviatka by mala byť volená podľa nových kritérií, ktoré minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) upravil v novelách ústavy a zákona o Ústavnom súde. Tie prešli minulý týždeň v parlamente do druhého čítania. Teraz majú poslanci asi mesiac na to, aby si medzi sebou vydebatovali zmeny, ktoré by chceli presadiť do Gálových noviel.
Ústavný súd by sa mal tvoriť za spoluúčasti dvoch ďalších štátnych mocí, teda zákonodarnej a výkonnej. Ponechať to len na zákonodarnú nepokladám ani za demokratické, ani správne.ústavný právnik a poslanec Mosta-Híd Peter Kresák
Podstata návrhu Smeru spočíva v tom, že ak kandidát na sudcu získa v snemovni aspoň 90 hlasov, čo je ústavná väčšina, do funkcie bude ustanovený rovno, bez toho, aby ho posudzoval prezident. Na to, aby hlava štátu prišla o túto právomoc, bude treba meniť ústavu.
„Chceme zlepšiť kvalitu výberu a tak aj kvalitu ústavných sudcov. Rokujeme o tom, že navrhneme zmenu pri voľbe 90 hlasmi bez možnosti výberu prezidenta. Budeme hľadať priestor na to, aby kandidát, ktorý získa 90 hlasov, teda dvojtretinovú väčšinu v parlamente, nemusel byť lustrovaný alebo byť predmetom rozhodovania prezidentom,“ objasnil podpredseda Smeru Martin Glváč po stretnutí zástupcov koalície, ktoré sa uskutočnilo na pozvanie Kisku.
Minister Gál neodmietol Glváčov návrh. „Keď sa nám nepodarí pre vládny návrh nájsť hlasy opozície, začneme rokovať o alternatívach,“ poznamenal na túto tému minister.
Tretia koaličná strana problém zatiaľ nevidí. „Je možné s tým súhlasiť, ale treba si uvedomiť, že na to treba ústavnú väčšinu. Ide o to, či sa v rámci koalično-opozičnej diskusie nájde taká zhoda a dohodneme sa práve na týchto veciach,“ dodal prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška s tým, že ak by Glváčov návrh dokázal nájsť širšiu zhodu, vedeli by ho podporiť.
Kiska o kompetenciu prísť nechce. „Úvahy strany Smer, že by výber sudcov Ústavného súdu ovládol iba parlament, považujem za nebezpečné a mali by sme sa spýtať, aký je skutočný úmysel za týmto nápadom,“ reagovala hlava štátu.
Isté je, že Glváčov návrh ešte rozvíri debaty v parlamente. Predseda opozičného hnutia OĽaNO Igor Matovič ho považuje za zaujímavý, má však podmienky. „Áno, je to rozumný návrh do debaty, poďme sa o tom rozprávať a môžeme sa zhodnúť. Viem si predstaviť, že by prezident túto kompetenciu stratil, ak by sa prijal úzus, že kandidáti budú volení 90 hlasmi,“ tvrdí Matovič. Myslí si, že parlamentné strany by to prinútilo, aby sa na kandidátoch dohodli a zaručila by sa tak väčšia objektivita, než za súčasného stavu. „Ja si trúfam na takýto návrh presvedčiť demokratickú opozíciu, ale aj v koalícii musí byť dobrá vôľa. Za túto vec by som určite dokázal zohnať dosť ľudí, aby takáto zmena prešla ústavnou väčšinou,“ zdôraznil líder hnutia.
SaS sa obmedzenie právomocí prezidenta nepozdáva. „Dvojzložkový proces pri voľbe ústavných sudcov je kľúčovým elementom demokracie. Zhoda dvoch samostatných ústavných orgánov je kľúčovou poistkou, aby sa tam nedostali nevhodné osoby,“ mieni Alojz Baránik z SaS. Pripustil však, že postavenie prezidenta pri súčasnom spôsobe voľby nie je správne. „Súhlasím s tým, že ten proces nie je dobre nastavený a všetci vieme, koľko sporov v tej súvislosti vzniklo, ale urobiť z toho záver, s akým prišiel Glváč, môže len človek, ktorý nemá na mysli najlepší záujem Slovenska,“ myslí si Baránik.
Medzi expertmi na ústavné právo sú na túto tému rozdielne názory. „Ak sa tento spôsob zakotví do ústavy, technicky v tom nevidím žiadny problém,“ zhodnotil bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány. Glváčov návrh považuje za jeden z tých lepších. „To, že by noví sudcovia Ústavného súdu stratili dvojitú legitimitu od parlamentu a prezidenta, by bolo do určitej miery vyvážené väčším kvórom v parlamente, ktorý by za voľbu prevzal plnú zodpovednosť. Je to jedno z možných riešení. Nezdá sa mi to oveľa hlúpejšie ako iné návrhy, ktoré teraz zazneli, skôr naopak,“ doplnil Bárány.
Naopak, ústavný právnik a poslanec vládneho Mosta-Híd Peter Kresák má s týmto problém. „Ústavný súd by sa mal tvoriť za spoluúčasti dvoch ďalších štátnych mocí, teda zákonodarnej a výkonnej. Ponechať to len na zákonodarnú nepokladám ani za demokratické, ani správne. Keď sa pozrieme na ústavné systémy viacerých demokratických krajín, v zásade všade sa na tvorbe Ústavného súdu podieľa viacero mocí a vždy to je rozdelené,“ argumentuje Kresák.
Gál vo svojich novelách mení kvalifikačné predpoklady, spôsob výberu a proces schvaľovania kandidátov na ústavných sudcov. Kiska ich nepovažuje za dobré, preto nie je isté, že ich podpíše, ak prejdú parlamentom.
Podľa navrhnutých pravidiel musia mať kandidáti na sudcov aspoň 45 rokov, minimálne 15 rokov právnej praxe a ovládať aspoň jeden svetový jazyk. Pred voľbou podstúpia verejnú prezentáciu a vypočutie na pôde ústavnoprávneho parlamentného výboru. Na ich schválenie bude potrebná aj väčšia zhoda v parlamente, ktorý ich má voliť absolútnou väčšinou, teda aspoň 76 hlasmi. Dnes stačí obyčajná väčšina s 39 hlasmi.