Počet invalidných dôchodcov prudko stúpa

, 24.09.2018 06:00

Starobných dôchodcov pribúda pomenej - oveľa prudšie tempo v ostatnom čase nabral nárast počtu poberateľov invalidných dávok. Chorí ľudia v aktívnom veku tak nielenže svojimi odvodmi neprispievajú na dôchodky z prvého piliera pre súčasných seniorov, ale sami Sociálnej poisťovni odčerpávajú financie.

Sociálna poisťovňa napríklad v auguste vyplatila takmer 1,064 milióna starobných dávok, čo je oproti máju o 316 menej. Vyplatených invalidných dávok bolo necelých 238-tisíc, no za rovnaké obdobie ich takmer 1 600 pribudlo. V porovnaní s januárom 2018, keď sa vyplatilo 1,066 milióna starobných dôchodkov, ich v auguste bolo menej o 2 314. Počet invalidných dávok od januára, keď ich dostalo asi 235-tisíc poberateľov, narástol o 2 667. Oproti augustu 2008 sa počet vyplatených starobných dávok zvýšil asi o 16 percent, počet invalidných takmer o 20 percent.

Zamestnávatelia by sa mali o pracovníkov starať individuálne, s vyšším vekom im skracovať úväzky, ponúkať menej náročné činnosti, prípadne im aj na dôchodku vyplácať istú finančnú sumu ako satisfakciu.
sociológ Stanislav Buchta

„Z našej strany sa nedá jednoznačne povedať, že dôvodom na uznanie invalidity je vzďaľovanie sa penzijného veku. Pre posudkového lekára je dôležitý klinický stav klienta, ten je rozhodujúcim kritériom pre vyslovenie záveru, že je invalidný,“ skonštatoval hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Vymenoval najčastejšie dôvody, pre ktoré sa invalidné dôchodky priznávajú. Sú to nádorové ochorenia, najmä rakovina pľúc či hrubého čreva a konečníka, ďalej choroby srdca a ciev, choroby pohybovej sústavy či poruchy výživy a látkovej premeny, napríklad cukrovka. A tie, i keď ich je čoraz viac aj v mladších vekových ročníkoch, sú preukázateľne stále väčšou hrozbou vo vyššom veku. Varovný je aj fakt, že do invalidity ľudí čoraz častejšie privádzajú duševné choroby, pri ktorých mladší vek nie je výhodou.

Chorí ľudia v aktívnom veku nielenže svojimi...
Chorí ľudia v aktívnom veku nielenže svojimi odvodmi neprispievajú na dôchodky z prvého piliera pre súčasných seniorov, ale sami Sociálnej poisťovni odčerpávajú financie. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Argumentom pri predlžovaní vekovej hranice pre odchod do dôchodku je predovšetkým rastúca stredná dĺžka dožitia. No žiť „iba dlhšie“, bez dôrazu na primeranú kvalitu žitia, je podľa sociológa Stanislava Buchtu kontraproduktívne, zo zdravotného aj ekonomického hľadiska. Pracujúci so zdravotnými ťažkosťami sú s postupom choroby čoraz menej ekonomicky produktívni. A ak prejdú ešte v aktívnom veku na invalidný dôchodok, stávajú sa záťažou aj pre sociálny systém.

Podľa šéfa Odborového zväzu KOVO Emila Machynu je dvíhajúci sa počet invalidných dôchodcov ďalším dôvodom, pre ktorý by sa rast penzijného veku mal zabrzdiť. Aspoň na hranici 64 rokov, ktorú si odborári chcú vydobyť aj referendom. Machyna zdôrazňuje, že ľudia na Slovensku sú v porovnaní s rovesníkmi z vyspelej Európy už po päťdesiatke omnoho viac zodratí z práce. Pri zohľadnení dĺžky základného pracovného času (u nás 40 hodín týždenne, kým napríklad v Holandsku len 33 hodín), ale aj nadčasov či nočných zmien, majú Slováci odchádzajúci do penzie odrobených vlastne o štyri až osem rokov viac, porovnáva. Dodáva, že mnohokrát ťažká fyzická práca, vykonávaná v strese z „plnenia noriem“, sa výrazne podpisuje na ich zdravotnom stave.

Počty vyplácaných dôchodkových dávok

obdobie starobné invalidné
august 2018 1 063 943 237 817
máj 2018 1 064 259 236 227
január 2018 1 066 257 235 150
august 2017 1 052 813 237 413
august 2008 916 378 198 874

Zdroj: Sociálna poisťovňa

„Aký zmysel má predlžovať dôchodkový vek, keď sú naši ľudia zväčša už po päťdesiatke na liekoch? A so zdravotnými obmedzeniami, jedným či viacerými, potrebujú pracovné úľavy, nemôžu robiť niektoré úkony, nočné zmeny, nadčasy. Preradení na ľahšiu prácu však zase strácajú šancu lepšie si zarobiť, čo im v budúcnosti zníži sumu dôchodku,“ uvažuje Machyna. Pripomína tiež, že poberanie invalidného dôchodku, dokonca ani pri strate pracovnej schopnosti nad 70 percent, ešte nie je dôvodom celkom prestať pracovať. „Na rozdiel od predčasného starobného dôchodku, na ktorom sa robiť zakazuje. Aj preto ľudia radšej volia invalidný ako predčasný dôchodok, je to pre nich ekonomicky výhodnejšie,“ porovnáva odborár.

Dôležitá je kvalita života

Sociálny systém by mal byť nastavený tak, aby ľuďom umožnil po skončení aktívnej práce priemerne 15 rokov prežiť na dôchodku. Podľa správy Európskej komisie, zverejnenej vlani v novembri, bola však stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 na Slovensku 76,7 roka, čo je stále takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Slovenskí muži sa dožijú priemerne o sedem rokov menej (73,1) ako ženy (80,2). A ak je teda aktuálny odchodový vek na úrovni 62 rokov a 139 dní, priemerný slovenský muž si užije len necelých 11 rokov penzie.

Odborníci sa pritom zhodujú, že oveľa dôležitejším ukazovateľom než celková dĺžka života je jeho dĺžka strávená v plnom zdraví. V ňom však Slovensku v rebríčku krajín EÚ patria úplne posledné priečky. Slovenskí muži sa v zdraví dožívajú 55,5 roka a za nimi sú v štatistikách už iba muži z Lotyšska. A čo sa týka slovenských žien, tie sú v európskej „dvadsaťosmičke“ na samom dne, úplne zdravé sú priemerne len 54,6 roka. To znamená, že priemernému slovenskému mužovi zostáva po objavení sa zdravotných ťažkostí pracovať takmer sedem rokov, žene po zjednotení vekovej hranice ešte o rok viac.

Budú sa starať firmy?

Veľké rozdiely v zdravotnom stave sú aj medzi rôznymi sociálno-ekonomickými skupinami a jednotlivými profesiami. „Pri stanovení penzijnej vekovej hranice by sa malo diferencovať. Je predsa rozdiel, či niekto robil pokojnú prácu v kancelárii, alebo ťažko fyzicky pracoval pri páse, v hute, v poľnohospodár­stve,“ mieni Buchta. Úľavy by však podľa neho mali mať aj niektoré povolania vyžadujúce duševnú činnosť a prinášajúce stres, pri ktorých treba byť v kontakte s ľuďmi, okamžite sa rozhodovať, niesť zodpovednosť za životy či majetok. Dôkazom toho je, že aj psychické poruchy sa už prepracovali medzi najčastejšie diagnózy indikujúce invalidný dôchodok.

Sociológ tiež odporúča podporiť zdravotnú prevenciu, podľa neho by mala byť preventívna starostlivosť o zamestnancov aj v záujme samotných firiem. „Zamestnávatelia by sa mali o pracovníkov starať individuálne, s vyšším vekom im skracovať úväzky, ponúkať menej náročné činnosti, prípadne im aj na dôchodku vyplácať istú finančnú sumu ako satisfakciu za 15-, 20-ročnú prácu pre nich,“ uvádza Buchta.

Podľa správy Európskej komisie vynakladá Slovensko na zdravotníctvo menej ako väčšina členov únie, a to v absolútnom číselnom vyjadrení, aj s ohľadom na podiel z HDP. V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť v SR vynaložilo 1 538 eur na obyvateľa (6,9 percenta HDP), pričom priemer v EÚ pritom predstavoval 2 797 eur (9,9 percenta HDP). Z verejných prostriedkov sa financuje približne 80 percent výdavkov na zdravotnú starostlivosť, čo sa blíži priemeru EÚ.

Očakávaná doba dožitia v plnom zdraví vo vybraných krajinách EÚ

štát muži ženy
EÚ28 priemer 61,4 61,8
Švédsko 73,6 73,6
Malta 72,3 74,3
Česko 63,4 65
Poľsko 59,8 62,7
Maďarsko 58,9 60,8
Lotyšsko 51,5 55,3
Slovensko 55,5 54,6

Zdroj: Eurostat

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#starobný dôchodok #invalidný dôchodok #dôchodky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku