Tížik: Škandály by mala prešetriť štátna moc

Katolícka cirkev by mala dať jednoznačne najavo, že sexuálne škandály odsudzuje. Dôležitá je podľa sociológa zo Slovenskej akadémie vied Miroslava Tížika aj jej spolupráca so štátnou mocou.

27.09.2018 10:00
Miroslav Tížik Foto: ,
Sociológ Miroslav Tížik.
debata (26)

„Potrebné by bolo, aby sa škandály nechali na prešetrenie aj svetským orgánom činným v trestnom konaní,“ mieni odborník. Obnoviť dôveru k cirkvi nebude v mnohých krajinách jednoduché, mieni Tížik. Odchody veriacich či stratu dôvery v cirkvi pre aféry môžu podľa neho pocítiť najmä krajiny, v ktorých majú silné zastúpenie viaceré náboženstvá.

Škandály prepukli vo veľkom. Prečo toľko prípadov vyplávalo na povrch naraz?

Ide predovšetkým o problémy, ktoré sa spájajú s katolíckou cirkvou, práve z dôvodu jej globálnej, teda celosvetovej pôsobnosti a hierarchického usporiadania, kde dochádza k určitému vzťahu závislosti, ktorý môže byť zneužitý silnejšou stranou. Nižšie postavený cíti dôveru k tomu, kto je vyššie postavený a ktorý má tým pádom v rukách väčšiu moc. A toto napríklad v protestantských cirkvách nie je také výrazné. Ale je to silne prítomné v mnohých sektách.

Potrebná je nielen otvorenosť vo vnútri cirkvi, ale aj k verejnosti, tým pádom uznanie sekulárnych vyšetrovacích orgánov ako kompetentných vyšetrovať pochybenia v cirkvi.

V rámci katolíckej cirkvi sa to však týka nielen situácie v národných cirkvách, ale aj dôvery v rámci globálnej inštitúcie, ktorú reprezentuje Vatikán. Cirkev má však zároveň aj nevýhodu v tom, že je celosvetová, to znamená, že keď sa problém prejaví v jednej krajine, tak to môže vytvárať tlak aj v ostatných. Keď sa objaví škandál v Amerike, obete, ktoré to zachytia hoci aj v médiách v iných krajinách, to vnímajú ako vzor a nájdu aj návod, ako postupovať. A tým sa začne istý typ napodobňovania, začnú sa ozývať aj v iných krajinách a z pôvodne lokálneho problému sa stáva problém globálny.

Môžeme hovoriť o domino efekte?

Dá sa skôr hovoriť o princípe preberania vzorov z jedného príkladu. Jedna krajina vytvorí model, ako sa v demokratickej spoločnosti dá takýto problém riešiť. To súvisí aj so sekularizáciou, teda že ľudia nie sú až tak úzko odkázaní na cirkev, žijú vo svete, kde funguje určitá forma odluky svetskej a cirkevnej politiky a práva alebo existuje istá nezávislosť medzi štátom a cirkvou. Väčší problém to môže byť v spoločnostiach, kde je výrazné prepojenie cirkvi a spoločnosti a ľudia žijú v čisto alebo dominantne katolíckom prostredí – tam sa o zlyhaniach cirkvi ťažšie rozpráva.

Katolícka cirkev by mala dať jednoznačne... Foto: Robert Hüttner, Pravda
sav, miroslav tizik, sociologicky ustav Katolícka cirkev by mala dať jednoznačne najavo, že sexuálne škandály odsudzuje. Dôležitá je podľa sociológa zo Slovenskej akadémie vied Miroslava Tížika aj jej spolupráca so štátnou mocou.

Lebo ak sa začne o probléme rozprávať, vyzerá to ako útok nielen na cirkev, ale aj na celú spoločnosť, teda ako útok na nás všetkých. V nábožensky pluralitnejších spoločnostiach sa o tom hovorí ľahšie, cirkev má len užšie chápaný význam a vplyv. Preto práve v Spojených štátoch v takej silnej podobe prepukol škandál pred pár rokmi a práve tam sa ukázali spôsoby, ako sa môžu obete aj po rokoch brániť. Napríklad cez svetské súdy. Dávajú vzor, využívajú civilné právo, sekulárny systém a argumentáciu na riešenie pochybení cirkvi.

Aké dopady majú takéto odhalenia na cirkev?

Môžu byť rôzne, to závisí aj od konkrétnej krajiny. V nábožensky pluralitnej spoločnosti môžu byť oveľa fatálnejšie v tom ohľade, že katolícka cirkev je v konkurencii s inými cirkvami. Môže potom ako inštitúcia strácať dôveryhodnosť nielen v očiach svojich členov a sympatizantov, ale aj u tých, ktorí v danej cirkvi nie sú. V nábožensky homogénnych spoločnostiach, kde katolicizmus prevláda, to môže byť vnímané skôr ako individuálne zlyhanie, lebo ich osobná skúsenosť s cirkvou môže byť len dobrá alebo taká, že nemajú dôvod obviňovať cirkev. Nevnímajú to ako svoje zlyhanie alebo zlyhanie vlastného spoločenstva, ak sa to netýka ich bezprostredného prostredia.

Kardinál Reinhard Marx, ktorý je predsedom Konferencie biskupov Nemecka, v meste Fulda v pondelok vyhlásil, že cirkev sa vzhľadom na obvinenia zo zneužívania ocitla v „rozhodujúcom, zlomovom bode“. Vnímate to aj vy tak?

Treba si uvedomiť, že ide o vyjadrenia ľudí z nemeckého prostredia, v ktorom sa historicky pristupuje k debatám o živote a problémoch cirkvi otvorenejšie a citlivejšie ako napríklad v krajinách Stredomoria. V Nemecku nie je taká tabuizovaná napríklad ani téma vysviacky žien a podobne. V Nemecku sa používa oveľa citlivejší jazyk pri komunikácii s veriacimi a navonok. Cirkev je súčasťou nemeckého sekulárneho systému. Necirkevný svet a jeho názor vníma cirkev ako dôležitý. To znamená, že vždy keď sa rieši problém cirkvi, vyvstáva otázka, ako sa naň budú pozerať ľudia zvonku. Zasa napríklad v Taliansku, ktoré je dominantne a historicky katolíckou krajinou, nie je cirkev vnímaná ako oddelená od svetského sveta, ale sa s ním hlbšie prelína.

Aj preto mnohé témy riešia inak. Inak sa zasa na prešľapy cirkvi pozerajú v postkomunis­tických krajinách, kde bol v posledných desaťročiach vytváraný obraz martýria rímskokatolíckej cirkvi a keď sa objaví takýto typ problému, tak to môže vyvolávať oveľa vyššiu mieru konfrontácie. Keďže cirkev bola veľmi idealizovaná, ľahšie sa potom na ňu dá poukazovať, že je pokrytecká z jednej strany a tí, čo si cirkev idealizovali, môžu mať tendenciu ju nekritickejšie brániť.

Ustojí cirkev narastajúci počet škandálov? Môžeme hovoriť o jej kríze?

Musíme opäť rozlíšiť, či hovoríme o globálnej, alebo národnej cirkvi. To, že sa o tom debatuje, vydávajú sa predpisy, ako tomu predchádzať, znamená, že cirkev s tým aktívne pracuje. Ale skutočnosť, že cirkev je veľký organizmus, znamená, že jej meno sa pokazí už v momente, keď sa objaví jeden škandál a začne sa o tom diskutovať v jednej krajine. Nie je to napríklad problém menších lokálnych cirkví, ktoré idú len samy za seba a nemajú takýmto spôsobom ani ochranu, ani hanbu, ktorú im urobí niekto na druhom konci sveta.

Nikto u nás neriešil, keď sa objavovali sexuálne alebo korupčné škandály v niektorých malých protestantských cirkvách v zahraničí, lebo u nás akoby nemali partnerov, alebo dotyčná cirkev je taká malá, že to verejnosť nezaujíma. Ide o dvojznačný osud globálnej rímskokatolíckej cirkvi. Na jednej strane má veľkú moc, na strane druhej je ľahko napadnuteľná a zraniteľná, aj keď sa niečo zomelie na druhom konci sveta.

Aké opatrenia by mala prijať, aby sa situácia upokojila?

Z jej postoja by malo byť jasné, že odsúdila to, čo sa stalo. Jej postoj by mal byť jasný, aby dala jednoznačne smerom von aj dovnútra najavo, že takéto niečo je v cirkvi neprípustné. Dôležitým krokom by tiež bolo – ako dochádza v niektorých krajinách – nechať škandály na prešetrenie svetským orgánom činným v trestnom konaní. Za určitých okolností sa to totiž môže stať až so súhlasom biskupov, preto sa mnohé zametalo pod koberec.

Potrebná je nielen otvorenosť vo vnútri cirkvi, ale aj k verejnosti, tým pádom uznanie sekulárnych vyšetrovacích orgánov ako kompetentných vyšetrovať pochybenia v cirkvi. Nebude to však jednoduché. Znamená to preniknutie svetskej moci do tej náboženskej. Pôjde o problém kompetencií a vnímania – my, cirkev, by sme uznali ako zvrchované právo sekulárne právo vo vnútri cirkvi? Tu už dochádza k zásadnej otázke, ktorá je politická aj pre cirkvi samotné.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #cirkev #katolícka cirkev #sexuálne zneužívanie detí #škandály #znásilnenie detí