"Času do výmeny sudcov je málo, je preto potrebné, aby sa koaliční aj opoziční poslanci zachovali zodpovedne a spoločne sme zmenili súčasný nevyhovujúci systém voľby. Nie je v záujme koalície, aby tento stav pretrval.
Zároveň však opakujem, že vládny návrh (t.j. návrh rezortu spravodlivosti a nie návrh Smeru) je vyvážený, sprísňuje podmienky pre kandidátov, zvyšuje kompetenciu prezidenta pri voľbe a v neposlednom rade zvýšenie kvóra z 39 na 76 hlasov poslancov výrazne posilní legitimitu zvolených kandidátov," uvádza sa v stanovisku ministra, ktoré poskytla hovorkyňa Zuzana Drobová.
"Ide o to, aby sme dokázali pri množstve rôznorodých strán v parlamente zvoliť sudcov a aby nebol ústavný súd znefunkčnený. Tento návrh otvára voľbu a pomôže vyselektovať nevhodných kandidátov. Predpokladám, že prísnejšie kritériá – verejné vypočúvanie, motivačný list či potreba morálnej integrity a všeobecne uznávanej osobnosti pre funkciu sudcu ústavného súdu zabezpečia, že každý adept si dopredu premyslí, či sa do takejto, po novom otvorenej voľby prihlási, ak čo i len trochu nespĺňa dané kritériá, dodal Gál.
Vládny návrh hovorí, že na zvolenie ústavného sudcu bude potrebných 76 hlasov, Benátska komisia, prezident Andrej Kiska, ale aj predstavitelia opozície žiadali voľbu 90 hlasmi. S tým potom prišiel Martin Glváč (Smer), avšak s tým rozdielom, že ten, kto by získal 90 hlasov, by sa stal automaticky sudcom ÚS bez toho, že by ho prezident musel vymenovať. Dnes volí parlament na jednu stoličku dvoch záujemcov, medzi ktorými si prezident vyberie. Glváčov návrh však nenachádza podporu u koaličného Mosta-Híd.
Sprísnenie výberu ústavných sudcov je záväzok z Programového vyhlásenia vlády. Zmeny začala pripravovať ešte ministerka Lucia Žitňanská, ktorá už nie je ani v Moste-Híd. Svoju predstavu prezentovalo 38 odborníkov, žiadali napríklad cyklické obmieňanie sudcov tak, aby väčšinu súdu nevolil jeden parlament a nevyberal jeden prezident, čo u Gála a koalície neprešlo. Mandát vyprší deviatim z trinástich sudcov vo februári budúceho roka, parlament tak podľa všetkého bude musieť zvoliť 18 kandidátov. Koalícia zvýšila vekovú hranicu pre ústavných sudcov zo 40 na 45 rokov, čo sa nepáči odborníkom.