„Minister mal tento týždeň vyhradené termíny na dôležité rokovania o voľbe ústavných sudcov. Okrem koaličných partnerov prišlo na rokovanie len hnutie Sme rodina,“ priblížila hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová. Dodala, že zástupcovia opozičných SaS a OĽaNO si čas nenašli. „Na diskusiu a hľadanie dohody je tak opäť menej času. Rokovania s týmito stranami prebehnú až budúci týždeň. Zároveň sa k voľbe ústavných sudcov stretne aj koaličná rada,“ skonštatovala hovorkyňa.
Mandát vyprší deviatim z trinástich sudcov Ústavného súdu vo februári 2019. Parlament bude musieť najneskôr do konca tohto roka zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si polovicu vyberie prezident. Gál by chcel, aby Národná rada volila túto skupinu kandidátov podľa nových pravidiel. Jeho návrh, ktorý prešiel vládou, počíta so zvýšením kvóra pre voľbu na 76 hlasov poslancov parlamentu. Smer navrhuje ústavnú väčšinu, 90 hlasov, ale s tým, že už nebude potrebné, aby sudcov odobrovala hlava štátu.
Hnutie Sme rodina trvá na tom, aby kandidát pri hlasovaní získal ústavnú väčšinu. „Tiež navrhujeme, aby sa znížila veková hranica kandidáta zo štyridsaťpäť rokov na štyridsať. To sú naše podmienky, o ktorých sme hovorili, ostatné vieme rešpektovať,“ priblížil šéf hnutia Boris Kollár.
Každá z opozičných strán má svoju predstavu o zákone
So SaS sa minister stretne v pondelok. Na vyjednávanie pôjde šéf strany Richard Sulík a tímlíder strany pre spravodlivosť Alojz Baránik. SaS navrhuje priebežnú voľbu sudcov. „Každé tri roky sa budú voliť traja ústavní sudcovia s mandátom na dvanásť rokov, a to vždy verejnou voľbou,“ spresnila hovorkyňa strany Katarína Svrčeková s tým, že SaS chce presadiť, aby mal Ústavný súd celkom 15 sudcov, nie 13.
Minister by sa mal na budúci týždeň stretnúť aj so stranou OĽaNO. „Naše pripomienky sa týkajú zapracovania ústavnej väčšiny pri hlasovaní o kandidátoch na ústavných sudcov či priebežnú obmenu ústavných sudcov,“ vymenoval Matúš Bystriansky, hovorca hnutia.
Gál prichádza s novelami ústavy a zákona o Ústavnom súde, ktoré sú v parlamente v druhom čítaní. Kandidáti na ústavných sudcov budú musieť mať po novom minimálne 45 rokov, teraz je to 40. Podmienkou je tiež právnické vzdelanie a aspoň 15-ročná prax v odbore.
Pred voľbou uchádzači podstúpia verejnú prezentáciu a vypočutie pred ústavnoprávnym parlamentným výborom, čo doteraz nebolo potrebné. Na ich schválenie bude potrebná aj väčšia zhoda v parlamente, ktorý ich má voliť absolútnou väčšinou, teda aspoň 76 hlasmi. Dnes stačí obyčajná väčšina s 39 hlasmi.