„Už len to, že prezidentská kampaň bude ostro sledovaná, dáva šancu priblížiť sa k voličom a ponúknuť im posolstvá, ktoré presahujú rámec kompetencií prezidenta. To stojí za úvahu. Z tohto pohľadu by Smer mal uvažovať aj pri výbere kandidáta,“ mieni Haulík.
Sľubované meno prezidentského kandidáta Smeru stále nie je známe, pôvodne ho malo vybrať predsedníctvo strany do konca septembra. Je tento odklad súčasťou stratégie vedenia strany alebo má Smer problém nájsť vhodného kandidáta?
Ťažko povedať, ale myslím si, že Smer má problém nájsť niekoho, kto by spĺňal všetky predstavy o tom, ako by mal vyzerať prezidentský kandidát reprezentujúci najsilnejšiu politickú stranu. Úloha Smeru vybrať vhodného kandidáta je veľmi ťažká, pretože na jeho nominanta sa vždy bude pozerať s istým odstupom. Smer napriek svojim 20 percentám, ktoré v súčasnosti ako preferenčne najsilnejšia politická strana dosahuje v prieskumoch, tak zároveň aj svojím dlhodobým podielom na moci vyvoláva isté averzie u určitých, nie celkom zanedbateľných skupín voličov. Tým pádom sa na kandidáta Smeru voliči pozerajú prísnejšie a hodnotia ho tak, akoby mal už na štarte nejaké mínusové body. Nájsť takého, ktorý by dokázal zdolať takúto bariéru, je takmer nemožné.
Podpredseda Smeru Peter Žiga by si vedel predstaviť, že by strana podporila občianskeho kandidáta. Môže ísť o snahu o odstránenie spomínanej bariéry?
Do istej miery, ale myslím si, že Smer sa musí zmieriť s tým, že s veľkou pravdepodobnosťou nebude mať víťazného uchádzača. To je to, s čím musí rátať. Skôr by sa mal zamyslieť nad tým, ako využiť prezidentské voľby, najmä kampaň, na to, aby posilnil svoje vlastné preferenčné pozície vo vzťahu k parlamentným voľbám. Tak ako to dnes robí množstvo koaličných alebo opozičných strán, ktoré postavili svojich kandidátov s vedomím, že nemajú šancu dostať sa ani do druhého kola. Už len to, že prezidentská kampaň bude ostro sledovaná, dáva šancu priblížiť sa k voličom a ponúknuť im posolstvá, ktoré presahujú rámec kompetencií prezidenta. To stojí za úvahu. Z tohto pohľadu by Smer mal uvažovať aj pri výbere kandidáta.
Podľa vyjadrení premiéra Petra Pellegriniho je dôležitým atribútom prezidentského kandidáta jeho diplomatický potenciál a zahraničnopolitický rozmer. Aj preto by si viacerí straníci priali, aby ním bol šéf diplomacie Miroslav Lajčák. Ten to zatiaľ odmieta. Za akých okolností môže Lajčák zmeniť svoj postoj?
Myslím si, že svoj názor nezmení. Ak by kandidoval a výraznejším spôsobom neuspel, čo sa nedá vylúčiť, tak v takom prípade by ovplyvnil svoje možnosti do budúcnosti z pohľadu kariérneho diplomata. Lipnutie Smeru na človeku, ktorý má zahraničnopolitické skúsenosti, je v rozpore s tým, čo môže od prezidentských volieb reálne očakávať. Človek s takýmto pozadím by mohol byť veľmi dobrým prezidentom, ale takáto kvalifikácia nie je celkom najlepšia pre samotné voľby. Ťažko môže presvedčiť voliča doma človek, pre ktorého je prioritou zahraničná politika, o tom, že je najvhodnejší kandidát. Tie voľby sa ani tak nevedú o tom, aké sú reálne možnosti a aká je najvhodnejšia kvalifikácia pre kandidáta, ale skôr o tom, ako dokáže kandidát preniesť svoje pohľady na domácu, vnútornú politiku.
Kto by bol podľa vás najvhodnejším kandidátom Smeru v rámci personálnych kapacít strany?
Dnes tu nie je žiadny. Tieto prezidentské voľby sú odlišné od predošlých, ktoré vždy mali nejakých výraznejších favoritov. Dnes to tak nie je, pretože zatiaľ sa o post neuchádza nikto, kto by mal výraznejší náskok, a že by si ho verejnosť s tou funkciu automaticky spájala. Práve preto sa ani nedá povedať, kto by bol najvhodnejším kandidátom. V predchádzajúcich voľbách Robert Fico takmer neobmedzene kraľoval všetkým prieskumom volebných preferencií na post prezidenta. Vtedy nám vyšiel ako najvhodnejší protikandidát arcibiskup Bezák. To bolo, samozrejme, nereálne, ale ak by sa človek nad tým zamyslel, tak šancu by mala osobnosť, ktorá je dostatočne známa, dostatočne čitateľná, jej postoje sú skôr nekonfliktné a nemali by vzbudzovať kontroverzie v rámci spoločnosti.
Smer sa musí zmieriť s tým, že s veľkou pravdepodobnosťou nebude mať víťazného uchádzača.
Dnes vo verejnom priestore takého kandidáta nevidím. Netvrdím, že by sa taký kandidát nenašiel. Musel by však mať o to záujem a mať podporu tam, kde je šanca, mal by dokázať zviditeľniť a preniesť svoj obraz do verejnosti. Čiže musel by to byť niekto, kto chce, kto má určité charakteristiky a podporu politických síl alebo médií. Nikoho takého v tom verejnom priestore nevidím, ale asi ani nikto taký v týchto voľbách kandidovať nebude.
Skloňovali sa už mená dvoch podpredsedov strany – Petra Kažimíra a Richarda Rašiho.
Smer nemá šancu postaviť víťazného kandidáta. To keby si priznal a išiel by do volieb s vedomím tohto limitu, tak si myslím, že by z toho mohol vyťažiť viac ako teraz. Pretože aj keď nevyhrám, kampaň sa dá využiť na posilnenie straníckych pozícií, práve ako to chce robiť napríklad Béla Bugár. Smer urobil chybu hneď na začiatku, keď si myslel, že dokáže postaviť kandidáta, ktorý má šancu vyhrať. To bola chybná úvaha.