Zriadenie Európskeho zboru solidarity definitívne odsúhlasili poslanci Európskeho parlamentu v polovici septembra. Nová organizácia prináša pre mladých od 18 do 30 rokov možnosť dobrovoľníckej práce v štátoch EÚ, ale aj vo vlastnej krajine. Môžu pomáhať mimovládnym organizáciám, miestnym orgánom alebo súkromným spoločnostiam pri zvládaní náročných situácií v celej EÚ. „Mladí ľudia budú môcť pôsobiť ako dobrovoľníci tam, kde je to najpotrebnejšie, a reagovať na krízové situácie ako utečenecká kríza alebo nedávne zemetrasenia v Taliansku,“ vysvetlil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Človek môže pomáhať, zlepší si jazyk, naučí sa pracovať v medzinárodnom tíme, spozná svet, naučí sa hospodáriť s peniazmi a postarať sa sám o seba v cudzom prostredí.Natália, študentka žurnalistiky
Dobrovoľníci môžu pomôcť napríklad pri obnove školy alebo komunitného centra zničených prírodnou katastrofou, pri odstraňovaní vegetácie z lesov s cieľom predchádzať lesným požiarom či pri starostlivosti o deti a mládež. Užitoční tiež môžu byť pri snahe krajiny prijať a začleniť utečencov do spoločnosti. Typy projektov, do ktorých sa budú môcť dobrovoľníci zapojiť, sa tak týkajú rôznych oblastí. „Pôjde napríklad o oblasť vzdelávania, ochrany životného prostredia, kultúry, zamestnania či začleňovania marginalizovaných skupín,“ spresnila Európska komisia.
Rozpočet Európskeho zboru solidarity na roky 2018 – 2020 bude 375,6 milióna eur. Šancu ísť do zahraničia dostane 100-tisíc mladých ľudí. Zapojiť sa doň môže každý do 30 rokov, bez ohľadu na vzdelanie či zamestnanie. Dôležité je tiež mať oprávnený pobyt alebo štátnu príslušnosť niektorého z členských štátov EÚ alebo z krajín ako Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Turecko a Macedónsko. Záujemcovia o dobrovoľníctvo sa musia zaregistrovať na webovej stránke Európskeho zboru solidarity. „Ak ťa organizácia skontaktuje a ponúkne ti pozíciu v rámci svojho projektu, nemusíš ponuku prijať. Rozhodnutie o tom, či sa zapojiť, alebo nie, je vždy úplne na tebe,“ uvádza Európsky portál pre mládež.
Foto: SHUTTERSTOCK
Záujemcovia môžu stráviť v zahraničí od dvoch do dvanástich mesiacov. Za svoju prácu však nedostanú mzdu. „Vo všeobecnosti sa im hradí cesta na miesto výkonu činností a späť, ubytovanie, strava, zdravotné poistenie a dostávajú malé vreckové na pokrytie každodenných životných nákladov,“ priblížila Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Ministerstvo školstva takúto možnosť pre mladých ľudí víta. Podľa neho to môže uľahčiť prechod absolventov škôl zo vzdelávania na trh práce. „Pozitívne hodnotíme inkluzívnosť iniciatívy, keďže umožňuje zúčastniť sa na dobrovoľníckych aktivitách v trvaní už od dvoch týždňov, napríklad cez prázdniny, čím je umožnené aj mladým ľuďom zo znevýhodneného prostredia podieľať sa na činnostiach v oblasti solidarity. Navyše sa na nich môžu zúčastniť aj vo svojej vlastnej krajine,“ hodnotí tlačový odbor rezortu školstva.
Nedostatku záujmu zo strany slovenských študentov sa neobáva. „Nemáme k dispozícii informáciu, koľko percent absolventov vysokých škôl ide pracovať ako dobrovoľník, ale vieme za celé programové obdobie Európskej dobrovoľníckej služby, teda od roku 2014, približne 75 percent všetkých účastníkov boli práve absolventi vysokých škôl,“ pripomína tlačový odbor školského rezortu. Išlo o predchodcu Európskeho zboru solidarity.
Osloveným študentom sa možnosť po škole pracovať ako dobrovoľník pozdáva. „Je to skvelá myšlienka, osobne by som vyskúšala prácu v oblasti vzdelávania či zdravia a potravín,“ tvrdí Táňa, študentka posledného ročníka medicíny. „Rada by som pomáhala lekárom,“ konkretizuje Táňa. Vybranú krajinu nemá. „Išla by som tam, kde by som mohla byť potrebná,“ dodala študentka. V zahraničí by takto chcela stráviť aspoň pol roka. Matúš, študent informačných technológií, by vycestoval na pár mesiacov aj pre zdokonalenie sa v cudzom jazyku.
„Vedel by som si predstaviť pomoc v oblasti životného prostredia, bolo by to pre môj osobný záujem o prírodu,“ zamýšľa sa Matúš. Martina, absolventka pedagogiky, by zas neváhala pomáhať pri čistení riek alebo mora od plastového odpadu. "Myslím si, že pri práci dobrovoľníka môže človek rýchlo zistiť, že jeho problémy nie sú často také obrovské, ako sa na prvý pohľad môže zdať, " dodala Martina.
Viacerí študenti majú za sebou pozitívnu skúsenosť z Európskej dobrovoľníckej služby. „Človek môže pomáhať, zlepší si jazyk, naučí sa pracovať v medzinárodnom tíme, spozná svet, naučí sa hospodáriť s peniazmi a postarať sa sám o seba v cudzom prostredí. Ono to celé znie ako z nejakej poučky, ale toto všetko sa naozaj človek môže popri pomáhaní naučiť. Viem to z vlastnej skúsenosti,“ zdôrazňuje Natália, študentka žurnalistiky. Ako dobrovoľníčka by sa rada venovala práci s deťmi a mládežou. „Išla by som do toho znova,“ dodala Natália.
Podľa Norberta, študenta politických vied, je dôležité, aby mladí dobrovoľníci chodili aj zo Západu na Slovensko a pomáhali ho tak rozvíjať. „Ak to však bude opačne, aby sme sa len my podieľali na rozkvete vyspelejších krajín, tak to pre mňa nie je veľmi lákavé,“ skonštatoval Norbert. Jednostranná ochota dobrovoľne pracovať môže podľa neho postupne viesť k vzniku hlbšej priepasti v socio-ekonomickych rozdielov medzi krajinami. „Aj keď vyspelejšie krajiny nám toho môžu viac ponúknuť na inšpiráciu,“ uznáva študent. S tým súhlasí aj študentka chémie Jana. „Okrem dobrého pocitu z užitočnej práce, to môže byť zaujímavé aj pre budúceho zamestnávateľa,“ uzavrela Jana.
Organizácie, pre ktoré budú dobrovoľníci pracovať, musia od Európskej komisie získať značku kvality. Tá bude dôkazom, že inštitúcia dokáže mladým predložiť kvalitný a užitočný projekt. Organizácie budú pravidelne kontrolované a v prípade neplnenia vopred stanovených požiadaviek môžu o značku kvality prísť. Niektoré projekty Európskeho zboru solidarity sú otvorené aj organizáciám z krajín mimo EÚ – z Islandu, Lichtenštajnska, Nórska, Turecka či Macedónska.