Danko pripomína, že absencia pojmov, akými sú antisemitizmus a holokaust, spôsobovala prokuratúre a orgánom činným v trestnom konaní problémy pri riešení závažnej trestnej činnosti. „Žijeme v ťažkej dobe, keď sa popierajú základné ľudské práva. Máme aj v politike ľudí, ktorí popierajú holokaust,“ zdôraznil šéf parlamentu.
Pripomenul, že ide aj o jeho osobný záväzok, ktorý dal predsedovi Knessetu štátu Izrael Yulimu-Yoelovi Edelsteinovi. Danko verí, že jeho návrh nájde širokú podporu nielen koaličných poslancov. „Slovensko je historickým dlžníkom Izraela. Slovensko musí byť príkladom v legislatívnych postupoch pri prijímaní danej normy,“ uviedol šéf parlamentu.
Definícia antisemitizmu
Parlament má podľa návrhu zobrať na vedomie pracovnú definíciu antisemitizmu vypracovanú Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijatú jej 31 účastníckymi štátmi vrátane SR 26. mája 2016 v Bukurešti. Ďalej má zobrať na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o boji proti antisemitizmu, ktoré zdôrazňuje, že nenávistné prejavy a všetky druhy násilia proti európskym židovským občanom sú v rozpore s hodnotami EÚ. Do tretice majú poslanci zobrať na vedomie spoločné stanovisko 26 štátov vrátane Slovenskej republiky, ktoré odsudzuje rastúcu hrozbu antisemitizmu.
NR SR má zároveň vysloviť súhlas s pracovnou definíciou antisemitizmu vypracovanou IHRA, a to v takomto znení: „Antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam. Terčom takýchto prejavov môže by tiež štát Izrael, chápaný ako židovské spoločenstvo. Avšak kritiku Izraela podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antisemitskú. Antisemitizmus často obviňuje Židov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Židov z ‚toho, prečo veci nefungujú‘.“
Parlament má napokon uznesením odporučiť vláde, aby vykonala analýzu právneho poriadku a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy príslušných právnych predpisov tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci Slovenskej republiky bola rešpektovaná táto uvedená definícia. Kabinet má tiež aktívne prispievať k zaisteniu bezpečnosti svojich židovských občanov a židovských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu so židovskou náboženskou obcou, organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie.
Poďakovanie izraelského veľvyslanca
Za uznesenie sa priamo na výbore poďakoval aj veľvyslanec Izraela na Slovensku Zvi Aviner Vapni. „Nie je to len izraelskou záležitosťou. Nenávisť a nenávistné prejavy majú medzinárodný rozsah. Je tu veľký nárast nenávistných prejavov k rôznym menšinám,“ povedal.
Pripomenul, že Slovensko malo z hľadiska druhej svetovej vojny veľmi problematickú históriu. „Viaceré krajiny majú problém rozpoznať svoju históriu a priznať to. Ale Slovensko má úsilie pripomínať si holokaust. Dôležité je vzdelávať mladých, aby sa o tom dozvedeli čo najviac,“ dodal.
Peter Kresák (Most-Híd) vyhlásil, že občania sa na poslancov dívajú. „Považujem preto za potrebné takéto uznesenie prijať. Veľmi vítam túto iniciatívu,“ odkázal. Ondrej Dostál (SaS) konštatoval, že aj keď má ku koalícii množstvo výhrad, táto téma je veľmi dôležitá, preto ju podporuje. „Oceňujem postoj, ktorý zaujímate k téme antisemitizmu. Myslíte to naozaj úprimne,“ odkázal Dankovi.