O nižšom strope pre matky, či výnimočne aj otcov vychovávajúcich deti, sa vedú politické diskusie medzi koalíciou a opozíciou. Lídrom témy v koalícii je Smer. V opozícii sa k téme hlási hnutie Sme rodina.
Podľa informácií, ktoré získala Pravda, sa už aktuálne rodí politická dohoda na tom, že ústava nárok na skorší odchod do penzie z dôvodu rodičovstva zadeklaruje iba všeobecne. A samotné podmienky, aké dieťa sa vlastne bude považovať za „vychované“, či komu a aká bude patriť úľava, budú iba predmetom bežného zákona. Ten by sa potom dal v budúcnosti ľahšie meniť, v súlade s vývojom verejných financií.
"Trvám na tom, aby ústavný zákon o dôchodkovom strope obsahoval klauzulu o skoršom odchode na odpočinok za rodičovstvo a výchovu detí – nie za materstvo a rodenie detí,“ zdôraznil včera pre Pravdu minister práce Ján Richter (Smer). "Samotný mechanizmus skracovania veku odchodu do dôchodku by sa podľa mňa mal riešiť obyčajným – nie ústavným zákonom,“ dodal minister. Podľa neho však výsledná podoba dôchodkového stropu bude závisieť predovšetkým od konsenzu parlamentných strán.
Predseda strany Smer Robert Fico tento zámer potvrdil na piatkovej tlačovej besede. Ústavný zákon o zavedení stropu na dôchodkový vek by pritom podľa Fica nemal upravovať, o koľko by žena, ktorá vychovala jedno alebo viacero detí, mohla ísť do dôchodku skôr ako muži. „Potom môže byť debata o tom, o koľko skôr by to malo byť,“ povedal.
Ústavný zákon má podľa Fica do budúcnosti chrániť ľudí pred neprimeraným zvyšovaním dôchodkového veku. „Musíme ten automat niekde zastaviť,“ dodal.
Čo na to odborári?
Vekové úľavy za materstvo by preto nemuseli byť napevno ústavne dané, mohli by sa v parlamente prostou väčšinou upravovať podľa potreby. Otázne je, či sa s tým uspokoja odborári, ktorí chcú svoju zásadnú požiadavku ústavného zakotvenia penzijného stropu presadiť prípadne aj cez referendum. „Musíme si novú situáciu najprv vyhodnotiť. Nevieme, ako sa dohadujú politici – no vieme, že v politike treba robiť aj kompromisy. My zatiaľ žiadame spustiť pol roka za každé dieťa až do troch. A zakotviť to aj ústavne,“ reagoval včera člen predsedníctva Odborového zväzu KOVO Jozef Balica.
„Pevne verím, že dôjde k dohode a strop referendom nebude treba riešiť,“ nadviazal poslanec Erik Tomáš (Smer), jeden zo spoluautorov návrhu ústavného zákona. „Môžem len potvrdiť, že rokovania s opozíciou napredujú,“ povedal. Ani rozsah zníženia vekovej hranice, aké si nateraz predstavuje jeho strana, Tomáš nešpecifikoval. V minulosti však Smer hovoril o skrátení o rok za jedno vychované dieťa a o dva za dve a viac detí.
Legislatívny návrh ústavného zákona o penzijnom strope z dielne Smeru, ktorý poslanci v septembri posunuli do druhého čítania, zatiaľ iba ohraničuje vek odchodu 64 rokmi. A zároveň rámcovo uvádza, že každý, kto vychoval dieťa, má mať právo na primerané zníženie penzijného veku „za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu“. Fico však pred prvým čítaním avizoval, že stanovenie konkrétnych vekových hraníc pre matky bude predmetom diskusie pri ďalších čítaniach a do zákona sa dodatočne doplní cez pozmeňovacie návrhy. Najnovší vývoj teda ukazuje, že ambíciou Smeru bude ústavnou formou presadiť ústavný zákon len v intenciách z prvého čítania.
Hľadajú sa hlasy opozície
Aktuálne sa do penzie ide tento rok vo veku 62 rokov a 139 dní. Priemerný muž na Slovensku sa dožíva zhruba 70 rokov a žena približne 80 rokov.
„Sme za to, aby za každé vychované dieťa išiel z dôchodkového veku rok dolu,“ povedal včera poslanec opozičnej Sme rodina Peter Pčolinský. Spresnil, že jeho strana by nebola proti, ak by sa táto zásada aj exaktne dostala do ústavy. „Všetko však závisí od očakávanej ďalšej diskusie na túto tému. Nepôjdeme do podpory čohokoľvek, aj s ohľadom na verejné financie,“ doplnil Pčolinský.
Hlasovať za ústavný zákon v akejkoľvek podobe nemieni opozičné OĽaNO.
„Nepodporíme ho. Od začiatku sme mali jedinú podmienku – za každé dieťa, ktoré má skončenú aspoň učňovku, rok dolu. Potom sa však začalo hovoriť, že len pol roka dolu a iba do troch detí. Neviem, prečo by matka, ktorá poctivo vychovala šesť detí, mala byť ukrátená. Naopak, za osem nevychovaných detí by som nedal žiadnu úľavu… V každom prípade, Smer s nami vôbec nerokoval, zrejme nás na presadenie stropu nepotrebuje,“ reagoval líder hnutia Igor Matovič. Faktom však je, že ekonómovia upozorňujú, že príliš nízky dôchodkový strop by pri starnutí obyvateľstva v budúcnosti zruinoval verejné financie. Ako „populistický“ zákon od počiatku odmieta SaS Richarda Sulíka.
Návrh ústavného zákona z dielne poslancov Smeru, ktorým sa má zaviesť dôchodkový strop, parlament v polovici septembra posunul do druhého čítania. Postavilo sa zaň 93 poslancov, 29 bolo proti a 19 sa hlasovania držalo. Okrem časti opozície ho podporili aj niektorí poslanci koaličného Mostu-Híd, ktorý pôvodne zastropovanie odmietal.
Koalícia nie je jednotná
„Naše stanovisko sa nemení, sme proti tomu, aby sa penzijný strop riešil ústavne, nepoznám inú krajinu na svete, kde to tak je. Ak sa už náš poslanec Andrej Hrnčiar vyjadril verejne, a niekoľkí ďalší neverejne, že sa pomýlili a nabudúce zahlasujú proti, chcem im veriť,“ zhodnotil včera podpredseda Mostu-Híd a štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Pri plnej účasti poslancov koalície, strany Sme rodina, kotlebovcov a nezávislých by sa však ústavná väčšina 90 zákonodarcov opäť poskladala aj bez bugárovcov.
Zavedenie stropu je podľa jeho zástancov potrebné, keďže na Slovensku ľudia majú jeden z najdlhších týždenných pracovných časov v EÚ, najviac pracujú v nočných zmenách, cez víkendy a sviatky, a dožívajú sa omnoho kratšieho veku v plnom zdraví ako ich rovesníci vo vyspelých krajinách. Sociálna poisťovňa je pritom podľa Fica v dobrej finančnej kondícii a prvé náklady súvisiace so zastropovaním dôchodkového veku prídu až po roku 2035 až 2036.
Podľa stanovísk odborných organizácií vrátane Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či najnovšie aj NBS, však zavedenie stropu zníži životnú úroveň aj sumy dôchodkov. Vplyvom zvýšenia počtu dôchodcov a nižšej výkonnosti ekonomiky by bolo potrebné nájsť na vykrytie vyšších penzijných výdavkov dodatočné príjmy. Negatívny efekt na výšku dôchodkov priznáva aj doložka vplyvov k návrhu schvaľovaného ústavného zákona. Na druhej strane v prípade, že neklesne súčasná zamestnanosť a na Slovensko budú naďalej prichádzať cudzinci, a tí sa tu trvale usadia, dôchodkový systém by sa stabilizoval. Pri zachovaní súčasnej zamestnanosti by nebol dokonca potrebný ani II. pilier.
V minulosti stačilo na penziu aj 55 rokov
Ešte za socializmu odchádzali matky na odpočinok skôr. Kým muži pracovali obvykle do šesťdesiatky, bezdetné ženy o tri roky menej. Za každé narodené dieťa sa odpúšťal ďalší rok. S dvoma deťmi tak nárok na starobný dôchodok vznikal ženám v 55 rokoch.
Zjednocovať odchodový vek žien a mužov sa začal v roku 2004, na základe veľkej penzijnej reformy Ľudovíta Kaníka, ministra práce za Dzurindovej vlády. Mužom sa vtedy odchodový vek zvýšil na 62 rokov a ženám sa podľa počtu detí k pôvodnej vekovej hranici postupne každoročne pridávali ďalšie mesiace. K úplnému odstráneniu vekového rozdielu medzi mužmi a ženami doteraz nedošlo, malo by sa tak stať až v roku 2024.
Žien, ktorých sa ešte týka tento „dobeh“, sa, naopak, netýka ani „penzijný automat“, na základe ktorého sa od roku 2017 obom pohlaviam dvíha dôchodkový vek každoročne o niekoľko desiatok dní – od budúceho roka to už budú okrúhle mesiace – v závislosti od zvyšovania priemerného veku dožitia.
Napríklad ženy narodené v roku 1957 s dvoma deťmi môžu preto na budúci rok odísť na odpočinok vo veku 61 rokov aj deväť mesiacov. S úľavou troch mesiacov vyplývajúcou z reformy naštartovanej v roku 2004 a bez prídavku pol roka z titulu predlžovania veku dožitia. Novela ústavy okrem penzijného stropu rieši aj ochranu trojpilierového dôchodkového systému a inštitútu minimálnej mzdy.