„Pokiaľ je to možné, ochrana vonkajšej hranice by sa mala realizovať pomocou národnej armády. Krajina by si z vlastných zdrojov mala ochrániť svoje hranice. Ak jej chýbajú financie, zručnosti alebo personál, tam by mal pomôcť Frontex. Väčšina krajín je však schopná splniť očakávanie ochrany vonkajšej hranice,“ konštatoval maďarský prezident János Áder. Dodal, že len posilnenie ekonomickej stability krajín, odkiaľ pochádzajú migranti, pomôže oslabiť ich hromadný príchod do Európy.
Prezident Českej republiky Miloš Zeman v tejto súvislosti dodal, že je zmysluplnejšie migrantom pomáhať budovať a obnovovať krajinu, odkiaľ pochádzajú, ako si ich prerozdeľovať v jednotlivých krajinách EÚ. „Ako príklad uvediem Sýriu, kde sa podľa môjho názoru občianska vojna chýli ku koncu a je tam potrebných množstvo nevyhnutných investícií. Bolo by určite zmysluplnejšie pomôcť obnoviť tamojšiu infraštruktúru, ako ich prerozdeľovať, koniec-koncov aj tak všetci nakoniec skončia v Nemecku,“ povedal Zeman.
Poľský prezident Andrzej Duda upozornil, že krajiny V4 mali jednoznačne pravdu, keď pred tromi rokmi hovorili o podpore migrantov v štátoch, odkiaľ pochádzajú, a neúčinnosti kvót. Poznamenal tiež, že Európa často dostatočne účinne nebojovala voči prevádzačom. „Musíme razantnejšie vystúpiť proti prevádzačom, ktorí získavajú bohatstvo na utrpení migrantov a Európa sa doteraz dosť nečinne prizerala tejto hrôze. Zhodli sme sa, že nastal čas konať v tejto veci. Dúfam, že keď sa stretneme najbližšie, už nebudem musieť toto opakovať,“ zdôraznil a dodal, že téma migrácie prináša konflikt Európskej únie ako takej. „Neviem si predstaviť, že by došlo k nútenému presunu týchto migrantov v súvislosti s kvótami. Oni nechceli ísť do štátov V4, chceli ísť do bohatých krajín. Neviem si predstaviť konflikt, ktorý by nastal, keby sme im bránili vo voľnom pohybe v Európe, keď voľný pohyb je jednou z priorít Únie,“ konštatoval Duda.
Odmietli delenie EÚ na dvojrýchlostnú
Slovenský prezident Andrej Kiska v súvislosti s rastúcou xenofóbiou, extrémizmom a nacionalizmom v Európe zdôraznil potrebu obhajovať projekt EÚ a upozornil, že úlohou krajín V4 je Úniu zjednocovať. Zároveň tiež apeloval na vzájomnú empatiu jednotlivých členských krajín.
„Akékoľvek diskusie o rozdeľovaní Európy na starú a novú alebo dvojrýchlostnú – to nie je to, ako my v budúcnosti vidíme EÚ,“ dodal Kiska a pozitívne tiež ohodnotil Frontex. Bez jeho fungovania by podľa slovenského prezidenta mohli mať jednotlivé krajiny tendenciu zavádzať kontroly na svojich hraniciach. „A takto si budúcnosť Európskej únie určite nikto z nás nepredstavuje,“ uzatvoril.
V súvislosti s budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu a rastúcou mierou extrémizmu, xenofóbie a nacionalizmu vyzvali prezidenti domácich i zahraničných politikov, aby boli spoločne advokátmi projektu EÚ.
Úbytok pracovných možností
Prezidenti sa na Štrbskom Plese okrem iného venovali aj budúcnosti pracovných miest v súvislosti s automatizáciou a umelou inteligenciou. Krajiny V4 totiž patria medzi najohrozenejšie v súvislosti s úbytkom pracovných možností.
„V našich krajinách je podiel priemyslu v zamestnanosti viac ako 20 %, v Európskej únii je to 14 %. Máme veľa pracovných miest, ktoré môžu byť ohrozené príchodom automatizácie. Ak na to príde, tak určite je veľa príležitostí a možností, kde ľuďom môžeme zabezpečiť inú prácu. Je však dôležité zahodiť stereotyp, že človek ukončí školu, nastúpi do práce a končí v nej až v dôchodku. Doba sa mení, je dynamická a treba myslieť na celoživotné vzdelávanie, ľudí treba pripraviť na to, že ich pracovná pozícia môže byť o päť až desať rokov celkom iná,“ ozrejmil Kiska.
Podľa štatistík až tretina pracovných miest môže byť ohrozená príchodom automatizácie a podľa hláv štátov V4 sú vzdelávanie, veda a výskum hlavnou sférou, ktorej sa treba venovať. Zhodli sa, že veda a výskum by nemali byť predmetom politického boja, ale mali by byť prioritou pre každú vládu.
Poľský prezident Andrzej Duda v tejto súvislosti upozornil na fakt, že krajiny V4 by nemali byť akousi manufaktúrou Európy. „Ocitáme sa v pretekoch, kde stále dobiehame západnú Európu, ktorá mala možnosť rozvíjať sa slobodne, a my sme ju za železnou oponou nemali. Je našou povinnosťou smerovať našich politikov a parlamenty, aby zatraktívnili naše krajiny a mladí ľudia neodchádzali do zahraničia,“ povedal Duda. Kiska dodal, že úspešných domácich podnikateľov treba postaviť na piedestál a dať im priestor, aby vo svojej krajine realizovali nielen výrobu, ale aj výskum a vývoj. „Treba na to myslieť aj pri tvorbe legislatívy a daňových zaťažení,“ zdôraznil.
Sociálne najslabšie komunity
Prezidenti sa okrem toho venovali aj sociálne najslabším komunitám, na ktoré treba upriamiť pozornosť najmä v čase, keď sa krajinám ekonomicky darí. „Úroveň krajiny a jej politikov sa hodnotí podľa toho, ako sa štát dokáže postarať o sociálne najslabšie komunity. Deti treba vytrhnúť z kruhu chudoby a dať im možnosť vzdelávať sa. Máme na to, aby sme to zvládli,“ konštatoval Kiska a ako pozitívny príklad uviedol Maďarsko, kde zaviedli povinnú predškolskú dochádzku.
Kiska upozornil, že Nord Stream II je aj politický projekt
„V minulosti sme na túto tému viackrát viedli diskusiu, Nord Stream II sa v žiadnom prípade nemal stavať. Sú na to tri dôvody. V prvom rade si treba uvedomiť, že kapacita existujúcich plynovodov zďaleka nie je využívaná naplno, podľa niektorých štatistík len na 50 %. Preto je logická otázka, prečo má byť ďalší plynovod na ďalší plyn z Ruska, keď existujúce kapacity využívame na 50 %,“ pýtal sa slovenský prezident. Ďalej zdôraznil, že nemôžeme byť závislí od jednej krajiny, preto nerozumie projektu, ktorý by ešte zvýšil závislosť od ruského plynu.
Kiska tiež upozornil, že energetika nie je len obchod, je to aj veľmi silný politický nástroj. „Vybudovaním Nord Stream II získa Rusko veľmi silnú zbraň a môže kedykoľvek odpojiť Ukrajinu od dodávky zemného plynu, a tým aj nástroj na vydieranie Ukrajiny. Pripomínam rok 1994, keď Rusko podpísalo nedotknuteľnosť ukrajinských hraníc a Ukrajina sa vďaka tomu vzdala svojich nukleárnych zbraní. Takže ak dnes niekto hovorí, že Rusko podpíše dohodu a že mu môžeme veriť, ja tvrdím, že Rusku nikdy nemôžeme veriť, ak ide o jeho strategické záujmy, a dokáže ktorýkoľvek kontrakt zrušiť,“ konštatoval Kiska.
Podľa poľského prezidenta každý rozumie tomu, že problém Nord Stream II nie je len ekonomický, ale aj politický. „Nejde len o biznis, je to politický projekt, ktorý môže narušiť energetickú bezpečnosť EÚ a zároveň rozdeľuje európsku komunitu, v tom je jeho škodlivosť, pretože môže rozbiť Európsku úniu,“ konštatoval Duda. Podľa neho v prípade realizácie Nord Stream II môže dôjsť k väčšej závislosti Európy od Gazpromu, a tak i od Ruska.
Na tému reagoval aj maďarský prezident Áder a pripomenul stopnutie projektu South Stream. Prezident Zeman na otázku o Nord Stream II reagoval slovami, že o tejto téme na samite prezidenti nehovorili. „Som ochotný na tejto konferencii vyjadrovať sa len k témam, ktoré boli predmetom nášho rokovania,“ uzavrel Zeman.