Zjari na zápis prišlo 62 571 šesťročných, to je o 283 viac ako vlani. O odklad požiadalo 5 875 rodičov, čo znamená, že prvákmi budú až o rok. Toto číslo je o 266 vyššie ako pri minuloročnom zápise. V súčasnej praxi to teda znamená, že približne každé desiate dieťa ide do školy o rok neskôr. Podľa údajov Centra vedecko-technických informácií sa v posledných troch rokoch drží populačný ročník budúcich prvákov na úrovni 62-tisíc, pričom miera odkladov sa pohybuje okolo deviatich percent. V predchádzajúcich siedmich rokoch to bolo približne osem percent detí, pred pätnástimi rokmi sedem percent.
Rozhodnutie je na rodičoch
Tzv. zle vychádzajúce roky je pojem zažitý niekoľko generácií. Do tejto skupiny patria deti, ktoré sa narodili od septembra do decembra, takže v prvý školský deň by ešte nemali šesť rokov.
Rozhodnutie, či dieťa pôjde, alebo nepôjde do školy, je vždy na rodičoch. Ak sa im nezdá dostatočne pripravené na školu, môžu sa oprieť o odporúčania učiteliek v škôlke a požiadať o posúdenie špecialistov z pedagogicko-psychologických poradní. „Stretávam sa s rôznymi situáciami, v ktorých sa prikláňam k odloženiu zaškolenia dieťaťa v prvom ročníku základnej školy,“ hovorí Mária Vansáčová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Poprade.
Psychologička konkretizuje, že dôvodom odkladu môže byť oneskorený vývin reči, nezrelosť parciálnych kognitívnych schopností, ako je pamäť, intelekt, pozornosť a kvalita vnímania, jazykové schopnosti… V praxi poradenskej psychológie pozoruje, že stúpol počet predčasne narodených detí. „U nich sa môže vyskytnúť jemné organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy, a následkom býva aj oneskorený vývin v parciálnych oblastiach mozgu, ktoré dozrievajú neskôr,“ vysvetľuje s tým, že to neplatí pre každé predčasne narodené dieťa. „Ak sú niektoré funkcie mozgu nezrelé, je lepšie, ak doprajeme dieťaťu čas na svoj vývin bez nátlaku v školskom prostredí. Vývin človeka je individuálny, jednotlivé etapy prebiehajú zákonite, nemožno niektorú preskočiť či vynechať,“ dodáva.
Počítač nenahradí podnetnosť prostredia
V tejto súvislosti Vansáčová poukazuje, že rodičia zanedbávajú niektoré podnety v živote dieťaťa, ktoré boli donedávna samozrejmé. Deti sa už nehrávajú medzi sebou, neskáču škôlku alebo cez gumu… „Hry na počítači alebo tablete nikdy nenahradia podnetnosť prostredia detskej sociálnej skupiny,“ pokračuje psychologička s tým, že život sa zužuje do uzavretých priestorov izieb a deti sa hrajú s technickými hračkami pre dospelých.
Deti, ktoré ešte nie sú zrelé, ale rodičia ich napriek tomu nútia chodiť do školy, mávajú často problémy. „Pozorujeme ťažšiu adaptáciu na výchovno-vzdelávací proces, ťažšie sa učia nové poznatky a zručnosti,“ vysvetľuje Vansáčová. Takýto prváčik sa ťažšie koncentruje na výklad učiteľa a jeho skúsenosť so školou je negatívna. „To môže viesť k pocitom zlyhania či demotivácii učiť sa,“ upozorňuje psychologička.
Štandardy v škôlke nie sú náročné
Nároky školy nie sú krok do neznáma, vychádzajú z toho, čo by sa deti mali naučiť v materskej škole. Profesor pedagogiky z Trnavskej univerzity Branislav Pupala hovorí, že pre bežnú populáciu detí štandardy predškolského vzdelávania v škôlke nie sú náročné. „Dokonca ani nepredstavujú definitívny záväzok, že ich deti musia nevyhnutne dosiahnuť. Napokon, a našťastie, ani neexistuje žiadny prísny nástroj, ktorý by to mal presne zisťovať. Štandardy majú orientačný charakter, aby učiteľky vedeli, kam a v akých oblastiach majú deti viesť a čo by mali vedieť pri nástupe do základnej školy,“ konštatuje Pupala a hneď dodáva, že problém je skôr opačný.
„V mnohých ohľadoch sú deti na prvom stupni podceňované a majú sa učiť to, čo už dávno v predškolskom veku vedia,“ profesor pedagogiky je kritický voči štátnemu vzdelávaciemu programu. Upozorňuje, že programy predškolského a primárneho vzdelávania nenadväzujú na seba tak, aby umožňovali plynulý nárast kapacít detí. „Vzdelávací program prvého stupňa základnej školy je úplne odtrhnutý od vzdelávacieho programu materskej školy, hoci ten má potenciál, aby naň prvý stupeň priamo nadviazal. To je rozhodne jedna z príčin, prečo nedokážeme potlačiť odklady. Ak by boli dobre nastavené, nevznikali by problémy či bloky pred nástupom detí do základnej školy. Bez potrebnej nadväznosti programov vstupujú deti na celkom novú vzdelávaciu pôdu,“ mieni Pupala.
Predškolské vzdelávanie potrebuje zmeny
Pupala sa zaoberá sa výskumom pedagogiky a vývinovo-psychologických dôsledkov inovácií predškolského vzdelávania. Hovorí, že práve tie sa do našich materských i základných škôl prenášajú veľmi ťažko. „Učitelia neradi opúšťajú zabehané stereotypy,“ tvrdí zo skúsenosti.
„Existuje silná skupina učiteliek materských škôl, ktoré stále volajú po tom, aby sme sa vrátili k programom spred dvadsiatich rokov. Zdôrazňujem, že na úrovni slovenskej politiky predškolského vzdelávania nevieme prekročiť tieň socialistickej tradície jednoliatej podoby predškolského vzdelávania v jedinej inštitúcii, v materskej škole,“ hnevá sa profesor pedagogiky.
Privítal by, keby základné školy zriaďovali prípravné triedy predškolského vzdelávania. „To však u mnohých vzbudzuje až hrôzu. Pritom ide v zahraničí o dlhoročne overenú možnosť v poskytovaní predškolského vzdelávania, ale slovenský systém nie je na to pripravený,“ upozorňuje Pupala. Dodáva, že predškolské vzdelávanie sa ani tak nepotrebuje vylepšovať v metodike, zmeny sú potrebné na systémovej úrovni. „Ide predovšetkým zásadné kurikulárne opatrenia, kvalifikačné riešenia, organizačné zmeny a podobne,“ uzatvára.