Na povolanie zdravotnícky asistent sa študenti pripravujú na stredných zdravotníckych školách, od zdravotnej sestry sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie. Asistenti sa učia takmer všetko to, čo sestry, medzi dôležité úkony patrí pichanie injekcií do svalu a odoberanie krvi. Štyri roky štúdia na strednej škole sú podľa ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nom. Smeru) dostačujúce. „Lekár môže zamestnať praktickú sestru na určité kompetencie a sestru na iné kompetencie. Pacienti tak nemusia toľko čakať a zrýchli sa priepustnosť ambulancií,“ mieni Kalavská.
Pracovať v ambulanciách všeobecných lekárov umožnila praktickým sestrám zmena legislatívy, ktorá minulý mesiac prešla parlamentom. Platiť by mala od novembra tohto roka.
Sesterská komora s touto zmenou nesúhlasí. „Lekári stále vnímajú sestru tak, že robí len odbery krvi, meranie tlaku či teploty. Robí aj vzdelávaciu či preventívnu činnosť pre pacientov, čo praktická sestra nerobí,“ tvrdí riaditeľ kancelárie komory Milan Laurinc, a pýta sa, kto bude pri lôžku pacienta, ak sa praktické sestry presunú do ambulancií. Laurinc predpokladá, že zmena nevyrieši problém s nedostatkom sestier. Odhaduje, že v systéme ich chýba okolo 15-tisíc, ministerstvo však hovorí o dvoch tisíckach.
Tŕňom v oku komory je vzdelanie praktickej sestry, školu môžu študenti absolvovať aj diaľkovo. Laurinc je toho názoru, že človek s takýmto vzdelaním nemôže dostatočne zvládnuť starostlivosť o pacienta. „Renomované medzinárodné výskumy aj prax dokazujú, že vyššie vzdelanie sestier znižuje úmrtnosť pacientov,“ podotkol.
Riaditeľ kancelárie komory si tiež myslí, že lekári chcú sestry nahradiť lacnejšími asistentmi. Praktická sestra však podľa neho nebude pracovať v ambulancii za 400 až 500 eur.
To, koho si lekár zamestná v ambulancii, bude iba na jeho rozhodnutí, pripomína hovorkyňa zdravotníckeho rezortu Zuzana Eliášová. Hovorkyňa odmieta vyjadrenia sestier o tom, že v prípade absolventov stredných zdravotníckych škôl ide o nedoštudované sily. „Vo viacerých európskych krajinách zdravotnícky asistent študuje šesť mesiacov, dva roky či rok. Na Slovensku študuje štyri roky,“ pripomenula Eliášová.
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo Jana Bendová mieni, že zamestnať praktickú sestru v ambulancii je dnes nevyhnutnosť. „Nechceme vyhodiť sestry a nahradiť ich lacnejšími. My v niektorých regiónoch nemáme na výber, pretože sestry jednoducho nie sú, a nejde pritom o odľahlé regióny,“ hovorí Bendová. Nedostatok ich je rovnako na východe, ako na západe krajiny. Napríklad v Bratislave sa sestry radšej zamestnajú vo fakultnej nemocnici, kde si dokážu zarobiť viac na nočných službách a príplatkoch, čo v ambulanciách nie je možné. Alebo pracujú v susednom Rakúsku.
Praktická sestra podľa Bendovej môže v ambulancii robiť takmer všetky úkony zdravotnej sestry okrem niekoľkých výnimiek. Napríklad teraz sestra môže vyhodnocovať test na skryté krvácanie v stolici, praktická sestra to robiť nemôže. „Ide však o testy, ktoré si robia pacienti aj sami doma, tak si nemyslím, že by ich praktická sestra nezvládala,“ povedala hlavná odborníčka.
Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje 75 menších regionálnych nemocníc, sa nazdáva, že praktické sestry v ambulanciách budú v prospech pacientov. „Praktické sestry majú takmer identické vzdelanie a kompetencie ako sestry. Kvalifikované sestry s vyšším vzdelaním budú mať väčší priestor uplatniť sa tam, kde chcú pracovať a kde ich pacient viac potrebuje,“ uviedol Miroslav Valaštík, riaditeľ kancelárie asociácie. Ide napríklad o rôzne špecializované činnosti v nemocniciach pri lôžku, nehovoriac o intenzívnej starostlivosti vrátane anestéziológie a chirurgických odborov.
Asociácia nemocníc je z reakcie komory sestier prekvapená. Podľa Valaštíka sesterská komora čoraz tvrdšou rétorikou odmieta návrhy riešenia aktuálnej situácie, čo niekedy vyvoláva podozrenie, že súčasný napätý personálny stav podceňuje.