Ťažiskom diskusie o útlme uhoľnej ťažby je najmä sociálno-ekonomický aspekt, upozorňuje riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková. „Uhlie sa na Slovensku považuje za všeobecný hospodársky záujem a životné prostredie má v tejto debate zanedbateľný hlas,“ povedala. „Slováci vnímajú uhlie ako záťaž pre životné prostredie, ale menej si uvedomujú širšie súvislosti, aký vplyv má na zmeny klímy. Ekonomické aspekty sú pre nich sekundárne,“ stručne zhrnula základné poznatky z prieskumu.
Z analýzy vyplýva, že na Slovensku sú to viac muži v produktívnom veku a starší, ktorí otázku vnímajú ekologickejšie. „Vo väčšine krajín sveta vychádza, že ženám, ktoré majú deti, viac záleží na kvalite životného prostredia. U nás trend ekologických riešení ťahajú práve muži,“ dodala Kohutková.
Diskusia o útlme ťažby a transformácie ťažobného regiónu hornej Nitry sa vedie od roku 2005, upozorňuje expertka Greenpeace pre energetiku pre strednú a východnú Európu Júlia Sokolovičová. „Debatu vnímame ako problematickú, pretože ju s ťažiarskymi spoločnosťami vedú politici. Témou je predovšetkým pôsob, ako sa transformácia bude financovať a nemáme stanovený rok útlmu,“ vysvetľuje Sokolovičová.
Poznanie názoru občanov je dôležité
V pracovnej skupine pre akčný plán transformácie hornej Nitry sú zastúpení miestni starostovia a primátori, zástupcovia kraja, ale už nie široká verejnosť, upozorňuje Sokolovičová. Hoci proces považuje za kvalitný a participatívny, myslí si, že poznanie názoru občanov je dôležité. "Majú svoj názor, a ten je celkom jasný. Sú nielen za útlm ťažby, ale aj výroby tepla spaľovaním uhlia. Na jednej strane z prieskumu vyplýva, že ľudia na Slovensku ešte stále vnímajú baníctvo ako tradičné povolanie, ale uvedomujú si, že samotná ťažba uhlia je problém, má negatívny vplyv na zdravie i krajinu.
Možno povedať, že všeobecne verejnosť uvažuje nad dôvodmi, prečo by sa mala utlmiť ťažba uhlia. „Na prvom mieste sú to dosah na životné prostredie. I keď je problém lokalizovaný, názory v tejto otázke sa naprieč vekovým a regionálnym spektrom zhodujú. V Trenčianskom kraji ľudia nemajú iný názor, ba o niečo viac im záleží na životnom prostredí,“ spresňuje Sokolovičová.
Útlmom ťažby a spaľovania sa dá ušetriť
Prieskum tiež zisťoval, ako ľudia vidia budúcnosť energetiky. Odpovede boli opäť väčšinové – myslia si, že by mala byť podporovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov. Výsledky prieskumu majú slúžiť podpore riešenia regiónu hornej Nitry. „Teraz je najlepší čas, ale bez termínu útlmu a bez jasného posolstva od vlády v tejto veci sa bude plánovať veľmi ťažko,“ zdôrazňuje kľúčový moment. Výsledky prieskumu chcú poskytnúť vláde a ministerstvám hospodárstva a životného prostredia.
Napokon Sokolovičová pripomína, že Európska komisia začiatkom roka 2018 zverejnila ekonomickú štúdiu o transformácii regiónu horná Nitra. Ponúkla niekoľko scenárov a všetky vychádzajú lacnejšie než súčasná situácia. Konkretizuje, že pri útlme ťažby a spaľovania uhlia v regióne okolo roku 2023 by sa dalo ušetriť až 388 miliónov eur.