Na falošného zubára vo Veselom upozornil anonym. „Dozornú činnosť, ktorá sa týkala konkrétneho prípadu v obci Veselé, sme vykonávali na základe anonymného podnetu,“ povedal hovorca Trnavského samosprávneho kraja Patrik Velšic. Kontrolu podľa Velšica vykonali zamestnanci v priestoroch rodinného domu, kde sa nachádzala kompletne vybavená zubná ambulancia s dvoma stomatologickými kreslami a prístrojovou technikou. Velšic uviedol, že spomínaný zubný technik nepredložil doklad o vzdelaní v odbore zubné lekárstvo a prevádzkoval zdravotnícke zariadenie bez povolenia župy.
„Súčasťou zistení je tiež fotodokumentácia, ktorá zachytila aj lieky, lokálne anestetiká, nástroje či zdravotnícke pomôcky, ktoré sa používajú pri ošetreniach v zubných ambulanciách, tiež kalendár s objednanými „klientmi“ od 8. januára do 5. 11. 2018, mená a plánované typy ošetrenia,“ doplnil ďalej hovorca. Voči zubnému technikovi začal kraj správne konanie vo veci uloženia sankcie. Tá sa môže vyšplhať do výšky 33-tisíc eur.
Ľubomír Z. pracoval ako zubný technik a bol registrovaný v Slovenskej komore zubných technikov. Kedy začal vŕtať aj trhať zuby, nie je úplne jasné. Podľa niektorých obyvateľov túto činnosť vykonával možno aj desať rokov. Niektorí vraj o tom, že ich „zubár“ nemá potrebnú školu, vedeli. Paradoxne si ho mnohí pochvaľovali. Podľa obyvateľky obce pomáhal každému a bol k ľuďom dobrý. Aj v noci, keď za ním hocikto prišiel, bol ochotný a pomohol.
Falošný stomatológ nemal zmluvy so zdravotnými poisťovňami, peniaze od pacientov zrejme inkasoval priamo. Niektorí obyvatelia uviedli, že bol lacnejší než iní zubári. „Spomínaný muž nikdy nemal uzatvorenú zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nikdy o uzatvorenie zmluvy nepožiadal a ani kód poskytovateľa či lekára nebol nikdy v našom informačnom systéme registrovaný,“ povedala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Viktória Vasilenková. Podobne reagovali aj súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union.
Vasilenková vysvetlila, že falošní zdravotníci neprejdú do systému zdravotných poisťovní. Aj preto bral tento muž zrejme peniaze od pacientov na ruku. Podľa legislatívy je totiž poskytovateľ povinný do 90 dní od právoplatnosti povolenia, licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo živnostenského oprávnenia požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu. „Bez evidencie kódu poskytovateľa by v zdravotnej poisťovni neprešlo spracovanie dávok vykázanej zdravotnej starostlivosti, nakoľko tento kód je povinnou položkou v dávke poskytovateľa zasielanej do poisťovne,“ spresnila Vasilenková.
Slovenská komora zubných technikov upozorňuje, že nemusí ísť o ojedinelý prípad „falošného zubára“ či „falošného zubného technika“. Podľa nej zlyháva kontrola. „K podobným absurdným situáciám by vôbec nemuselo dochádzať, keby štátni úradníci z kompetentných úradov viac kontrolovali dodržiavanie platných predpisov a nariadení,“ myslí si prezidentka komory Hana Dohálová.
Informácia o úradovaní falošného zubára, ktorá sa dostala na verejnosť, je podľa nej len špička ľadovca. "Do nášho odboru sa nám tlačí množstvo nekompetentných a nekvalifikovaných pracovníkov, ktorí obchádzajú zákony, zavádzajú štátnu správu a verejnosť,“ konštatovala.
Advokát: konať by mala polícia
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tvrdí, že v tomto prípade nemohol urobiť nič. Nemá na to kompetenciu. „Ak menovaný nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona, úrad nemôže v prípade tohto subjektu vykonať dohľad,“ zdôraznila Erika Kováčiková z kancelárie predsedu úradu. Oprávnené v tejto veci konať sú podľa nej orgány činné v trestnom konaní.
Trnavská župa už zistené skutočnosti ohľadom falošného zubára postúpila na ďalšie konanie daňovému úradu, regionálnej komore zubných lekárov, Slovenskej komore zubných technikov, inšpektorátu práce, ministerstvu zdravotníctva aj Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv. Advokát Ivan Humeník z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS si myslí, že v uvedenom prípade by mala začať konať polícia, pretože mohlo ísť o dva trestné činy. Jeden sa týka nepovoleného podnikania a druhý poškodenia zdravia. „Dokonca v druhom prípade podľa mňa bola naplnená skutková podstata už tým, že uskutočnil úkon, a to bez ohľadu na to, či tam došlo k poškodeniu zdravia alebo nie,“ priblížil Humeník. V takýchto prípadoch hrozí páchateľom väzenie od 6 mesiacov do štyroch rokov.