Na rozdiel od väčšiny svojich predchodcov Macron Slovensko neobchádza. Slovensko sa dočkalo prvej oficiálnej návštevy francúzskeho prezidenta až 20 rokov po svojom vzniku, keď v júni 2013 prišiel do Bratislavy vtedajší prezident François Hollande.
Terajší francúzsky prezident sa na Slovensko chystal už na jar – približne rok po svojom zvolení. „Macron nemá nejaký špeciálny vzťah k Slovensku. Ale na rozdiel od svojich predchodcov má oveľa väčšie ambície pôsobiť na európskej úrovni a meniť nielen Francúzsko, ale aj celú EÚ. Na to potrebuje podporu všetkých členských krajín EÚ. Takže preňho sú všetky štáty EÚ dôležitejšie ako pre jeho predchodcov. A v porovnaní s Českom je Slovensko preňho ešte trochu dôležitejšie, pretože Slovensko je členom eurozóny,“ myslí si Vladimír Bartovic, analytik pražského Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Termín zrejme nie je náhodný
Hoci návšteva sa pripravovala už dávnejšie, terajší termín zjavne nie je náhodný. Macron príde len dva dni pred výročím vzniku Československa. Na druhý deň zas pocestuje do Prahy, kde sa stretne s českým prezidentom Milošom Zemanom a premiérom Andrejom Babišom. Práve Francúzsko významne podporovalo vznik prvej Československej republiky. „Pre Francúzsko je to dôležité aj zo symbolického hľadiska. Návšteva spojená s takýmto významným výročím ešte viac zdôrazňuje vzájomné vzťahy,“ dodáva Bartovic.
Nebude sa však len spomínať. Macrona zaujíma predovšetkým budúcnosť EÚ a reforma eurozóny. Bartovic tiež predpokladá, že návštevu Slovenska využije na predstavenie svojich plánov v súvislosti s budúcoročnými eurovoľbami. „Zatiaľ nevieme, či prebuduje liberálnu frakciu v Európskom parlamente, alebo založí novú skupinu. V jednotlivých krajinách sonduje, ktoré strany by mohli byť členmi tejto frakcie,“ myslí si Bartovic.
Analytik tiež odhaduje, že Macron sa počas pracovnej návštevy nevyhne ani téme migrácie. Reforma spoločného európskeho azylového systému stále nie je dotiahnutá. Rokuje sa o nej už roky, návrh Európskej komisie však narazil na tvrdý odpor krajín visegrádskej štvorky (Maďarska, Poľska, Česka a Slovenska) proti zavedeniu systému tzv. kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty.
Poľsko a Maďarsko Macron obišiel
Spor o migračné kvóty však nie je jediným dôvodom toho, prečo Macron radšej rokuje niektorými krajinami regiónu ako s visegrádskou štvorkou. Už vlani dal najavo svoj kritický postoj voči Poľsku a Maďarsku, keď ich obišiel v rámci prvej cesty do strednej Európy a v Salzburgu sa stretol so slovenským a s českým premiérom. Pritom podľa agentúry Reuters Varšava chcela Macrona pozvať do Poľska, ale nenašla dostatočný ohlas, maďarský premiér Viktor Orbán ho zas chcel pozvať do Budapešti na summit visegrádskej štvorky.
„Macron má kritický postoj k tomu, čo sa deje v Maďarsku a Poľsku. S maďarským premiérom majú až otvorenú antipatiu a vzájomne si posielajú neveľmi lichotivé odkazy. Z tohto hľadiska má oveľa bližšie k Slovensku a Česku, pretože tieto dve krajiny nie sú problematické z hľadiska dodržiavania princípov právneho štátu,“ hovorí Bartovic. S visegrádskou štvorkou sa Macron stretol v júni na okraj summitu EÚ. „Macron akceptuje, že toto zoskupenie existuje, v určitých oblastiach spolupracuje, ale preferuje stretnutia s krajinami, ktoré sú prístupné rokovaniam – a to je ČR a Slovensko,“ uzatvára Bartovic.